Bratislava 5. januára (TASR) – Veľkým problémom slovenského zdravotníctva v uplynulom roku 2019 boli chýbajúce finančné prostriedky. Zhodli sa na tom koaliční poslanci Štefan Zelník (SNS) a Tibor Bastrnák (Most-Híd). Ako obaja uviedli pre TASR, sklamaní však bolo viac.

„Dlhodobé podfinancovanie rezortu a vznik dlhu vo forme nesplatených faktúr sa vyšplhal k sume 800 miliónov eur a skrytý dlh vo forme prestarnutej techniky, technológií, hygienicky nevyhovujúcich priestorov a podobne sa odhaduje na miliardy eur,“ komentoval predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Štefan Zelník.

Zlým rozhodnutím podľa jeho slov bolo aj zbúranie skeletu nemocnice na bratislavských Rázsochách či to, že sa nepodarilo zosúladiť zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti a jeho krytie finančnými prostriedkami.

Na otázku, akým najväčším problémom čelilo slovenské zdravotníctvo v roku 2019, reagoval člen zdravotníckeho parlamentného výboru Tibor Bastrnák tým, že to bolo práve zadlžovanie. „To sa bez systémových opatrení nevyrieši,“ mieni. Nespokojný je s tým, že sa nepodarilo doriešiť ani následnú zdravotnícku starostlivosť.

Ako ďalej uviedol, sklamaní je viac. „Mňa ako lekára popri neschválení stratifikácie nemocníc najviac sklamalo, že parlamentom neprešiel ani návrh, ktorým sme chceli zaviesť povinné očkovanie pre škôlkarov. Mrzí ma, ako sa moji kolegovia v parlamente zahrávajú so životmi našich detí. Odporúčal by som im čo-to naštudovať o kolektívnej imunite,“ odkázal niektorým kolegom. Za najväčšiu „udalosť“, ktorá sa udiala vlani v rezorte slovenského zdravotníctva považuje Bastrnák demisiu vtedajšej ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nominantka Smeru-SD).

Koaličný poslanec Zelník si myslí, že to najdôležitejšie, na čo sa v roku 2019 zabudlo, bola generačná obmena. „Prestalo sa plánovať, mnohí lekári odišli do zahraničia, nevychoval sa dostatočný počet lekárov a sestier a dnes nám v systéme chýbajú,“ povedal s dôvetkom, že nahradiť chýbajúcich lekárov či zdravotné sestry nie je možné za štyri roky, keďže výchova samostatne pracujúceho lekára trvá minimálne desať až 11 rokov.

Pozitívne však vníma to, že za posledné volebné obdobie prijali lekárske fakulty viac študentov. „Som rád, že vďaka mojej iniciatíve a angažovanosti sa zaviedol nový študijný program praktická sestra. Doslova sme zachránili stredné zdravotné školy, ktoré išli do útlmu. Spustil sa rezidentský program nielen pre všeobecných lekárov, ale aj pre špecialistov,“ komentoval. Rovnako je podľa jeho slov správne, že na Ministerstve zdravotníctva SR vznikol Inštitút zdravotnej politiky a odbor cenotvorby.

Bastrnák považuje za najpozitívnejšie práve to, že sa dofinancovali nemocnice. „Uvedomujem si, že bez systémového riešenia nemocnice nie je možné natrvalo oddlžiť, ale finančnou injekciou sme eliminovali núdzový stav,“ povedal. Zelník na margo tejto témy skonštatoval, že rozpočet pre zdravotníctvo opakovane nezohľadňoval a nezohľadňuje jeho potreby, čo bude podľa jeho slov viesť k prehlbovaniu zadlženosti v rezorte.

Za najväčšiu výzvu pre zdravotníctvo do roku 2020 Bastrnák považuje posilnenie prvého kontaktu a dostatok kvalifikovaných obvodných lekárov, pediatrov a gynekológov po celom Slovensku. Slovenskému zdravotníctvu by prial odvážneho ministra zdravotníctva so silným politickým krytím pre dotiahnutie potrebných reforiem, predovšetkým stratifikácie nemocníc.