Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na základe rozhodnutia okresného súdu žiadali Baťovi príbuzní slovenské úrady o vyplatenie náhrady za majetok, ktorý bol obuvníkovi znárodnený.
Autor TASR
Bratislava 24. novembra (TASR) – Vnuci Jana Antonína Baťu sa po neúspechu na Krajskom súde v Bratislave obracajú so sťažnosťou na Ústavný súd SR. TASR to potvrdil Tomáš Pecina, ktorý jednu z vetiev rodiny Baťovcov zastupuje na Slovensku a v Českej republike.
Bratislavský Krajský súd 22. októbra zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z minulého roku, ktorý anuloval trest dlhoročného väzenia a prepadnutia majetku uložený československým súdom Janovi Antonínovi Baťovi v roku 1947. Na základe rozhodnutia okresného súdu žiadali Baťovi príbuzní slovenské úrady o vyplatenie náhrady za majetok, ktorý bol obuvníkovi znárodnený.
Krajský súd v októbri zároveň rozhodol tak, že návrh na obnovu konania nepovolil. Senát skonštatoval, že tzv. Benešove dekréty aj napriek tomu, že už nie sú právne účinné, sú naďalej považované za platné a tvoria súčasť slovenského právneho poriadku. Z dekrétov niekdajšieho československého prezidenta Edvarda Beneša vyplýva, že obnovu konania vo veciach, kde rozhodoval Národný súd v Prahe, mohol povoliť len tento súd. Národný súd v Prahe však už neexistuje.
"Tým, že Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím o nedostatku právomoci slovenských súdov odoprel sťažovateľom prístup k súdu, zasiahol do ich práv zakotvených v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky v článku 6 odsek 1 Dohovoru," napísal do sťažnosti na Ústavný súd advokát Robert Cholemský. Ústavnému súdu navrhuje, aby rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zrušil a prípad mu vrátil na nové rozhodnutie. Zároveň tvrdí, že je pripravený obrátiť sa aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Podľa Baťových príbuzných bol koncern Baťa na Slovensku tvorený výrobnými podnikmi vo viacerých mestách. Išlo o firmy napríklad v Nových Zámkoch, Liptovskom Mikuláši či Partizánskom a Bratislave. Baťa vlastnil aj spoločnosti v Českej republike, za ktoré už niektorí potomkovia priemyselníka žiadali náhradu.
Bratislavský Krajský súd 22. októbra zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z minulého roku, ktorý anuloval trest dlhoročného väzenia a prepadnutia majetku uložený československým súdom Janovi Antonínovi Baťovi v roku 1947. Na základe rozhodnutia okresného súdu žiadali Baťovi príbuzní slovenské úrady o vyplatenie náhrady za majetok, ktorý bol obuvníkovi znárodnený.
Krajský súd v októbri zároveň rozhodol tak, že návrh na obnovu konania nepovolil. Senát skonštatoval, že tzv. Benešove dekréty aj napriek tomu, že už nie sú právne účinné, sú naďalej považované za platné a tvoria súčasť slovenského právneho poriadku. Z dekrétov niekdajšieho československého prezidenta Edvarda Beneša vyplýva, že obnovu konania vo veciach, kde rozhodoval Národný súd v Prahe, mohol povoliť len tento súd. Národný súd v Prahe však už neexistuje.
"Tým, že Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím o nedostatku právomoci slovenských súdov odoprel sťažovateľom prístup k súdu, zasiahol do ich práv zakotvených v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky v článku 6 odsek 1 Dohovoru," napísal do sťažnosti na Ústavný súd advokát Robert Cholemský. Ústavnému súdu navrhuje, aby rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zrušil a prípad mu vrátil na nové rozhodnutie. Zároveň tvrdí, že je pripravený obrátiť sa aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Podľa Baťových príbuzných bol koncern Baťa na Slovensku tvorený výrobnými podnikmi vo viacerých mestách. Išlo o firmy napríklad v Nových Zámkoch, Liptovskom Mikuláši či Partizánskom a Bratislave. Baťa vlastnil aj spoločnosti v Českej republike, za ktoré už niektorí potomkovia priemyselníka žiadali náhradu.
