Prezidentku, ktorá pricestovala do Varšavy na jednodňovú nástupnú návštevu, privítali pred sídlom poľského prezidenta s vojenskými poctami.
Autor TASR
,aktualizované Varšava/Bratislava 15. júla (TASR) - Poľský prezident Andrzej Duda privítal v pondelok predpoludním na nádvorí Prezidentského paláca vo Varšave najvyššiu predstaviteľku Slovenska, prezidentku Zuzanu Čaputovú.
Prezidentku, ktorá pricestovala do Varšavy na jednodňovú nástupnú návštevu, privítali pred sídlom poľského prezidenta s vojenskými poctami.
Medzi krajinami V4 sú rozdiely a pokiaľ ide o Európsku úniu, je Slovensko najviac integrovanou krajinou. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová to uviedla v pondelok vo Varšave na spoločnej tlačovej konferencii s poľským kolegom Andrzejom Dudom.
"Zhodli sme sa na tom, že V4 je dôležitý regionálny subjekt, ten potenciál presadzovania spoločných záujmov tu evidentne je," povedala prezidentka s tým, že regionálny hlas môže byť silnejší než hlas individuálnej krajiny.
"Zároveň ale konštatujem aj ja, dokonca sme to konštatovali aj v spoločnom dialógu, že sú medzi nami rozdiely."
Dôkazom najväčšieho integrovania Slovenska v rámci Únie sú podľa prezidentky aj posledné voľby. "Či už sú to prezidentské voľby, v ktorých sa v druhom kole ocitli dvaja jasne proeurópski kandidáti, alebo výsledky volieb do Európskeho parlamentu - vyslali jasný odkaz zo Slovenskej republiky, že vidíme svoje miesto v Európskej únii."
"Sme teda plne integrovaní, čo je naša iná pozícia než ostatných krajín V4," zhodnotila najvyššia predstaviteľka Slovenska.
Každá z krajín V4 čelí od prípadu k prípadu podľa prezidentky iným výzvam a niektoré sú viac či menej kritizované zo strany Únie. "Niektoré krajiny majú iný prístup k riešeniu problémov než to, čo by som preferovala buď ja osobne, alebo čo preferujeme v rámci Slovenskej republiky."
Za dôležité prezidentka považuje to, aby sa o týchto rozdielnostiach mohlo otvorene hovoriť. "Ja som si túto otvorenosť na všetkých stretnutiach dopriala... Na stretnutiach so všetkými prezidentmi V4 som sa stretla s rovnakou otvorenosťou a korektným dialógom," povedala na margo svojich návštev v Českej republike, Maďarsku a Poľsku.
To, že región V4 nebude mať svojho zástupcu na vrcholných postoch v rámci Európskej únie, nie je dobrým výsledkom ani podľa názoru slovenskej prezidentky Čaputovej, ani podľa jej poľského kolegu Dudu. "Nie je to dobrý výsledok, ktorý sa, žiaľ, nepodarilo uhrať lepím spôsobom," pripustila Čaputová.
"Pokiaľ ide o ambície Slovenskej republiky, myslím si, že pán eurokomisár Šefčovič by mal uspieť a byť - ak sa nemýlim - zástupcom pre energetiku, tak ako to bolo doposiaľ, prípadne s ďalšou agendou," uviedla prezidentka na margo podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča.
Jednota Severoatlantickej aliancie (NATO) je potrebná aj vzhľadom na aktuálne vzťahy s Ruskom, ktoré sa nezlepšujú. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a poľský prezident Andrzej Duda sa na tom zhodli na stretnutí v pondelok vo Varšave.
Jednou z tém rokovania najvyššej predstaviteľky Slovenska s poľským partnerom bola práve vzájomná spolupráca v oblasti bezpečnosti.
Zhodli sa na tom, že "jednotu Aliancie potrebujeme aj vzhľadom na naše vzťahy s Ruskom, ktoré sa nezlepšujú". Prezidentka v tejto súvislosti vyjadrila poľutovanie, pretože je presvedčená, "že konštruktívne vzťahy s Ruskom potrebujeme".
Podľa oboch štátnikov je "Severoatlantická aliancia základným pilierom našej obrany a bezpečnosti... a jednota medzi spojencami je kľúčovým predpokladom k jej dobrému fungovaniu".
"Ale na také treba vzájomný rešpekt a úctu k pravidlám. Dnes ju, žiaľ, na strane Ruska nevidím," zhodnotila Čaputová.
Poľskému prezidentovi Dudovi sa taktiež poďakovala za podporu, ktorú Poľsko neustále preukazuje Ukrajine a jej euroatlantickému smerovaniu. "Ukrajina je náš spoločný a zároveň najväčší sused. Jej bezpečnosť a stabilita je preto našou spoločnou prioritou," pokračovala slovenská prezidentka.
Prispieť k zblíženiu a väčšiemu porozumeniu medzi Ukrajinou a naším regiónom považuje Čaputová za svoj osobný cieľ. "Aj preto plánujem Ukrajinu čo najskôr navštíviť," dodala.
Čaputová označila Poľsko za veľmi dôležitého partnera pre Slovensko. "Či už je to v obchode, vo vzájomných investíciách alebo v rámci spolupráce v dôležitých oblastiach, ako sú napríklad energetika či bezpečnosť. Zároveň vnímam, že je tu veľký priestor, aby sme toho spolu robili viac – ako napríklad v oblasti cestnej infraštruktúry. Je dobré, že aj v tomto smere sa naša spolupráca postupne zlepšuje."
Vzťahy Varšavy a Bratislavy však podľa nej nie sú iba o ekonomike, ale aj o spoločnej histórii a spoločných hodnotách. "Tento rok si pripomíname 30. výročie demokratických zmien v Európe. Viem, že počas komunistického režimu bola spolupráca poľských a československých disidentov veľmi dôležitá," pripomenula prezidentka. Poľsko bolo podľa Čaputovej vždy "veľkou inšpiráciou pre celý región". A v súvislosti s "touto obrovskou zmenou za slobodu" spomenula mená ako Lech Walesa, Tadeusz Mazowiecki či Lech Kaczyňski.
Skupinu V4 považuje prezidentka okrem presadzovania regionálnych záujmov za dôležitú "práve pre jej schopnosť prinášať celoeurópske riešenia a hľadať pre ne spojencov naprieč Európou". Takýmto spôsobom dokážu partnerské krajiny plniť pôvodný cieľ V4, a síce "prispievať k zjednoteniu Európy".
"A som presvedčená, že je to aj našou povinnosťou. Pretože výzvy ako automatizácia, robotizácia, ale aj klimatické zmeny, sa nás a našich občanov bytostne týkajú. Naše krajiny by preto mali byť lídrami v európskej spolupráci na riešení týchto výziev," uzavrela prezidentka.
Najvyššiu predstaviteľku Slovenska, ktorá pricestovala do Varšavy na jednodňovú nástupnú návštevu, privítali pred sídlom poľského prezidenta s vojenskými poctami.
So svojím náprotivkom Dudom ešte predtým Čaputová absolvovala rozhovor "medzi štyrmi očami". Po bilaterálnom rokovaní nasledovalo plenárne rokovanie delegácií pod vedením hláv oboch štátov.
Čaputová popoludní položí na Námestí Józefa Pilsudského v centre hlavného mesta kvety k pamätníku Hrobu neznámeho vojaka.
Následne sa slovenská prezidentka stretne aj s predsedom vlády Poľska Mateuszom Morawieckým.
Čaputová návštevou Poľska uzatvára svoje nástupné turné po susedných partnerských krajinách Slovenska v skupine Vyšehradskej štvorky (V4).
Prvá zahraničná cesta novozvolenej hlavy štátu smerovala do Českej republiky. V Prahe ju 20. júna prijal český náprotivok Miloš Zeman. Stretla sa tam i s predsedom Senátu Parlamentu Českej republiky Jaroslavom Kuberom a s predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Radkom Vondráčkom.
Čaputová v Prahe vyzdvihla česko-slovenské vzťahy a vyjadrila pochopenie pre "Václavské námestie plné pokojných ľudí", teda pre účastníkov protestov proti českému premiérovi Andrejovi Babišovi.
Vo štvrtok 11. júla Čaputová v Budapešti rokovala s najvyššími predstaviteľmi Maďarska, prezidentom Jánosom Áderom a premiérom Viktorom Orbánom. Prezidentovi Áderovi podľa vlastných slov povedala, "že ak naša spolupráca má mať zmysel, nesmie byť len o strážení regionálnych záujmov".
Prezidentka zároveň odmietla tvrdenie maďarských vládnych médií, že je údajnou agentkou amerického finančníka Georgea Sorosa.
Čaputovej predchodca Andrej Kiska navštívil naposledy Poľsko pri svojej rozlúčke 15. mája.
Slovenská prezidentka svoju prvú návštevu Poľska od nástupu do úradu zakončí v pondelok neskôr popoludní a odcestuje na Slovensko.
Osobitná spravodajkyňa TASR Lucia Čarnecká
Oblasť reformy justičného systému v Poľsku bola veľkou témou osobného stretnutia slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej s jej poľským kolegom Andrzejom Dudom i následného plenárneho rokovania oboch delegácií.
Čaputová konštatovala, že "mnohé problémové oblasti, ktorým čelí justícia v Poľsku, nie sú situácii na Slovensku natoľko vzdialené, pokiaľ ide o diagnózu stavu a problémom, ktorým čelíme".
Prezidentku zaujal popis diagnózy a stavu poľského súdnictva aj vzhľadom na to, že sa tejto téme ako advokátka v minulosti analyticky venovala.
Prezidentka sa u Dudu informovala o spornej regulácii veku odchodu do dôchodku sudcov najvyššieho súdu, ktoré je kolízne aj podľa stanoviska Súdneho dvora EÚ. "Pokiaľ viem, toto opatrenie bolo zrušené a nemá efekt."
Slovenská štátnička sa poľského partnera opýtala aj na to, akou cestou sa Varšava vybrala, pokiaľ ide o disciplinárne súdnictvo, a ako je tento systém nastavený.
Zdôraznila, že ak má byť nastavenie disciplinárneho súdnictva zárukou kompenzácie silnej nezávislosti, "tak je veľmi dôležité, aby disciplinárne súdnictvo fungovalo ako neskrivené zrkadlo - veľmi silným očistným spôsobom bez zásahu politickej moci".
Toto považuje slovenská prezidentka za nevyhnutný predpoklad pre každú funkčnú demokraciu.
Poľský prezident Duda na spoločnej tlačovej besede s Čaputovou povedal, že spolu "hovorili o disciplinárnej komore najvyššieho súdu, aký je jej význam, a o spôsobe, akým sa do nej volia sudcovia".
"Povedal som prezidentke, že disciplinárna komora je odpoveďou na veľmi zlé hodnotenie poľského systému spravodlivosti poľskou spoločnosťou. Je veľmi dôležité, aby disciplinárna zodpovednosť sudcov prebiehala transparentným spôsobom," povedal na margo súdnictva poľský líder. "Disciplinárna zodpovednosť musí byť dodržiavaná," zdôraznil Duda.
Medzi Bratislavou a Varšavou panujú podľa poľského prezidenta veľmi dobré vzťahy a "medzi Poľskom a Slovenskom nie sú problémy". Dodal, že s Čaputovou sa zhodli na otázkach bezpečnostného euroatlantického ukotvenia a na otázkach regionálnej bezpečnosti.
Podpora Ukrajiny a dosiahnutie jej stability a nezávislosti bola taktiež pozícia, na ktorej sa podľa Dudu so slovenskou prezidentkou zhodli. "Zhodli sme sa na podpore stability a nezávislosti Ukrajiny a aby sa skončila okupácia Donbasu a Krymu."
Zároveň je podľa jeho slov dôležité podporovať reformné procesy na Ukrajine a jej perspektívu proeurópskym a euroatlantickým smerom.
Čaputová po rokovaní s Dudom popoludní položila na Námestí Józefa Pilsudského v centre hlavného mesta kvety k pamätníku Hrobu neznámeho vojaka.
Následne sa slovenská prezidentka stretla aj s predsedom vlády Poľska Mateuszom Morawieckým.
Prezidentku, ktorá pricestovala do Varšavy na jednodňovú nástupnú návštevu, privítali pred sídlom poľského prezidenta s vojenskými poctami.
Čaputová: Slovensko je v rámci EÚ najviac integrovanou krajinou z regiónu V4
Medzi krajinami V4 sú rozdiely a pokiaľ ide o Európsku úniu, je Slovensko najviac integrovanou krajinou. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová to uviedla v pondelok vo Varšave na spoločnej tlačovej konferencii s poľským kolegom Andrzejom Dudom.
"Zhodli sme sa na tom, že V4 je dôležitý regionálny subjekt, ten potenciál presadzovania spoločných záujmov tu evidentne je," povedala prezidentka s tým, že regionálny hlas môže byť silnejší než hlas individuálnej krajiny.
"Zároveň ale konštatujem aj ja, dokonca sme to konštatovali aj v spoločnom dialógu, že sú medzi nami rozdiely."
Dôkazom najväčšieho integrovania Slovenska v rámci Únie sú podľa prezidentky aj posledné voľby. "Či už sú to prezidentské voľby, v ktorých sa v druhom kole ocitli dvaja jasne proeurópski kandidáti, alebo výsledky volieb do Európskeho parlamentu - vyslali jasný odkaz zo Slovenskej republiky, že vidíme svoje miesto v Európskej únii."
"Sme teda plne integrovaní, čo je naša iná pozícia než ostatných krajín V4," zhodnotila najvyššia predstaviteľka Slovenska.
Každá z krajín V4 čelí od prípadu k prípadu podľa prezidentky iným výzvam a niektoré sú viac či menej kritizované zo strany Únie. "Niektoré krajiny majú iný prístup k riešeniu problémov než to, čo by som preferovala buď ja osobne, alebo čo preferujeme v rámci Slovenskej republiky."
Za dôležité prezidentka považuje to, aby sa o týchto rozdielnostiach mohlo otvorene hovoriť. "Ja som si túto otvorenosť na všetkých stretnutiach dopriala... Na stretnutiach so všetkými prezidentmi V4 som sa stretla s rovnakou otvorenosťou a korektným dialógom," povedala na margo svojich návštev v Českej republike, Maďarsku a Poľsku.
To, že región V4 nebude mať svojho zástupcu na vrcholných postoch v rámci Európskej únie, nie je dobrým výsledkom ani podľa názoru slovenskej prezidentky Čaputovej, ani podľa jej poľského kolegu Dudu. "Nie je to dobrý výsledok, ktorý sa, žiaľ, nepodarilo uhrať lepím spôsobom," pripustila Čaputová.
"Pokiaľ ide o ambície Slovenskej republiky, myslím si, že pán eurokomisár Šefčovič by mal uspieť a byť - ak sa nemýlim - zástupcom pre energetiku, tak ako to bolo doposiaľ, prípadne s ďalšou agendou," uviedla prezidentka na margo podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča.
Čaputová: Jednota NATO je potrebná aj vzhľadom na vzťahy s Ruskom
Jednota Severoatlantickej aliancie (NATO) je potrebná aj vzhľadom na aktuálne vzťahy s Ruskom, ktoré sa nezlepšujú. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a poľský prezident Andrzej Duda sa na tom zhodli na stretnutí v pondelok vo Varšave.
Jednou z tém rokovania najvyššej predstaviteľky Slovenska s poľským partnerom bola práve vzájomná spolupráca v oblasti bezpečnosti.
Zhodli sa na tom, že "jednotu Aliancie potrebujeme aj vzhľadom na naše vzťahy s Ruskom, ktoré sa nezlepšujú". Prezidentka v tejto súvislosti vyjadrila poľutovanie, pretože je presvedčená, "že konštruktívne vzťahy s Ruskom potrebujeme".
Podľa oboch štátnikov je "Severoatlantická aliancia základným pilierom našej obrany a bezpečnosti... a jednota medzi spojencami je kľúčovým predpokladom k jej dobrému fungovaniu".
"Ale na také treba vzájomný rešpekt a úctu k pravidlám. Dnes ju, žiaľ, na strane Ruska nevidím," zhodnotila Čaputová.
Poľskému prezidentovi Dudovi sa taktiež poďakovala za podporu, ktorú Poľsko neustále preukazuje Ukrajine a jej euroatlantickému smerovaniu. "Ukrajina je náš spoločný a zároveň najväčší sused. Jej bezpečnosť a stabilita je preto našou spoločnou prioritou," pokračovala slovenská prezidentka.
Prispieť k zblíženiu a väčšiemu porozumeniu medzi Ukrajinou a naším regiónom považuje Čaputová za svoj osobný cieľ. "Aj preto plánujem Ukrajinu čo najskôr navštíviť," dodala.
Čaputová označila Poľsko za veľmi dôležitého partnera pre Slovensko. "Či už je to v obchode, vo vzájomných investíciách alebo v rámci spolupráce v dôležitých oblastiach, ako sú napríklad energetika či bezpečnosť. Zároveň vnímam, že je tu veľký priestor, aby sme toho spolu robili viac – ako napríklad v oblasti cestnej infraštruktúry. Je dobré, že aj v tomto smere sa naša spolupráca postupne zlepšuje."
Vzťahy Varšavy a Bratislavy však podľa nej nie sú iba o ekonomike, ale aj o spoločnej histórii a spoločných hodnotách. "Tento rok si pripomíname 30. výročie demokratických zmien v Európe. Viem, že počas komunistického režimu bola spolupráca poľských a československých disidentov veľmi dôležitá," pripomenula prezidentka. Poľsko bolo podľa Čaputovej vždy "veľkou inšpiráciou pre celý región". A v súvislosti s "touto obrovskou zmenou za slobodu" spomenula mená ako Lech Walesa, Tadeusz Mazowiecki či Lech Kaczyňski.
Skupinu V4 považuje prezidentka okrem presadzovania regionálnych záujmov za dôležitú "práve pre jej schopnosť prinášať celoeurópske riešenia a hľadať pre ne spojencov naprieč Európou". Takýmto spôsobom dokážu partnerské krajiny plniť pôvodný cieľ V4, a síce "prispievať k zjednoteniu Európy".
"A som presvedčená, že je to aj našou povinnosťou. Pretože výzvy ako automatizácia, robotizácia, ale aj klimatické zmeny, sa nás a našich občanov bytostne týkajú. Naše krajiny by preto mali byť lídrami v európskej spolupráci na riešení týchto výziev," uzavrela prezidentka.
Najvyššiu predstaviteľku Slovenska, ktorá pricestovala do Varšavy na jednodňovú nástupnú návštevu, privítali pred sídlom poľského prezidenta s vojenskými poctami.
So svojím náprotivkom Dudom ešte predtým Čaputová absolvovala rozhovor "medzi štyrmi očami". Po bilaterálnom rokovaní nasledovalo plenárne rokovanie delegácií pod vedením hláv oboch štátov.
Čaputová popoludní položí na Námestí Józefa Pilsudského v centre hlavného mesta kvety k pamätníku Hrobu neznámeho vojaka.
Následne sa slovenská prezidentka stretne aj s predsedom vlády Poľska Mateuszom Morawieckým.
Čaputová návštevou Poľska uzatvára svoje nástupné turné po susedných partnerských krajinách Slovenska v skupine Vyšehradskej štvorky (V4).
Prvá zahraničná cesta novozvolenej hlavy štátu smerovala do Českej republiky. V Prahe ju 20. júna prijal český náprotivok Miloš Zeman. Stretla sa tam i s predsedom Senátu Parlamentu Českej republiky Jaroslavom Kuberom a s predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Radkom Vondráčkom.
Čaputová v Prahe vyzdvihla česko-slovenské vzťahy a vyjadrila pochopenie pre "Václavské námestie plné pokojných ľudí", teda pre účastníkov protestov proti českému premiérovi Andrejovi Babišovi.
Vo štvrtok 11. júla Čaputová v Budapešti rokovala s najvyššími predstaviteľmi Maďarska, prezidentom Jánosom Áderom a premiérom Viktorom Orbánom. Prezidentovi Áderovi podľa vlastných slov povedala, "že ak naša spolupráca má mať zmysel, nesmie byť len o strážení regionálnych záujmov".
Prezidentka zároveň odmietla tvrdenie maďarských vládnych médií, že je údajnou agentkou amerického finančníka Georgea Sorosa.
Čaputovej predchodca Andrej Kiska navštívil naposledy Poľsko pri svojej rozlúčke 15. mája.
Slovenská prezidentka svoju prvú návštevu Poľska od nástupu do úradu zakončí v pondelok neskôr popoludní a odcestuje na Slovensko.
Osobitná spravodajkyňa TASR Lucia Čarnecká
Prezidentka SR Čaputová rozoberala s Dudom reformu poľského súdnictva
Oblasť reformy justičného systému v Poľsku bola veľkou témou osobného stretnutia slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej s jej poľským kolegom Andrzejom Dudom i následného plenárneho rokovania oboch delegácií.
Čaputová konštatovala, že "mnohé problémové oblasti, ktorým čelí justícia v Poľsku, nie sú situácii na Slovensku natoľko vzdialené, pokiaľ ide o diagnózu stavu a problémom, ktorým čelíme".
Prezidentku zaujal popis diagnózy a stavu poľského súdnictva aj vzhľadom na to, že sa tejto téme ako advokátka v minulosti analyticky venovala.
Prezidentka sa u Dudu informovala o spornej regulácii veku odchodu do dôchodku sudcov najvyššieho súdu, ktoré je kolízne aj podľa stanoviska Súdneho dvora EÚ. "Pokiaľ viem, toto opatrenie bolo zrušené a nemá efekt."
Slovenská štátnička sa poľského partnera opýtala aj na to, akou cestou sa Varšava vybrala, pokiaľ ide o disciplinárne súdnictvo, a ako je tento systém nastavený.
Zdôraznila, že ak má byť nastavenie disciplinárneho súdnictva zárukou kompenzácie silnej nezávislosti, "tak je veľmi dôležité, aby disciplinárne súdnictvo fungovalo ako neskrivené zrkadlo - veľmi silným očistným spôsobom bez zásahu politickej moci".
Toto považuje slovenská prezidentka za nevyhnutný predpoklad pre každú funkčnú demokraciu.
Poľský prezident Duda na spoločnej tlačovej besede s Čaputovou povedal, že spolu "hovorili o disciplinárnej komore najvyššieho súdu, aký je jej význam, a o spôsobe, akým sa do nej volia sudcovia".
"Povedal som prezidentke, že disciplinárna komora je odpoveďou na veľmi zlé hodnotenie poľského systému spravodlivosti poľskou spoločnosťou. Je veľmi dôležité, aby disciplinárna zodpovednosť sudcov prebiehala transparentným spôsobom," povedal na margo súdnictva poľský líder. "Disciplinárna zodpovednosť musí byť dodržiavaná," zdôraznil Duda.
Medzi Bratislavou a Varšavou panujú podľa poľského prezidenta veľmi dobré vzťahy a "medzi Poľskom a Slovenskom nie sú problémy". Dodal, že s Čaputovou sa zhodli na otázkach bezpečnostného euroatlantického ukotvenia a na otázkach regionálnej bezpečnosti.
Podpora Ukrajiny a dosiahnutie jej stability a nezávislosti bola taktiež pozícia, na ktorej sa podľa Dudu so slovenskou prezidentkou zhodli. "Zhodli sme sa na podpore stability a nezávislosti Ukrajiny a aby sa skončila okupácia Donbasu a Krymu."
Zároveň je podľa jeho slov dôležité podporovať reformné procesy na Ukrajine a jej perspektívu proeurópskym a euroatlantickým smerom.
Čaputová po rokovaní s Dudom popoludní položila na Námestí Józefa Pilsudského v centre hlavného mesta kvety k pamätníku Hrobu neznámeho vojaka.
Následne sa slovenská prezidentka stretla aj s predsedom vlády Poľska Mateuszom Morawieckým.