Heger pripomenul, že Krčméry stál počas pandémie ochorenia COVID-19 v prvej línii zdravotníkov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. decembra (TASR) - Vo veku 62 rokov v utorok zomrel profesor, lekár a odborník na tropickú medicínu a infektológiu Vladimír Krčméry. Informoval o tom web noviny.sk. O jeho úmrtí informoval na sociálnej sieti aj dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO).
"S veľkým zármutkom som prijal správu o úmrtí profesora Vladimíra Krčméryho. Bol to človek, ktorý rozdal svoje srdce druhým. Pomáhal tam, kde sa iní báli vstúpiť čo i len myšlienkami. Takým, na ktorých svet zabudol - najchudobnejším z chudobných," uviedol Heger. Pripomenul, že Krčméry stál počas pandémie ochorenia COVID-19 v prvej línii zdravotníkov. "Odhodlaný ju poraziť," doplnil.
Úprimnú sústrasť vyjadril rodine a pozostalým aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a ďalší politici.
Vladimír Krčméry sa narodil 23. júla 1960 v Bratislave v rodine vedca a lekárky. Jeho strýko MUDr. Silvester Krčméry bol počas komunistického režimu pre cirkevné aktivity medzi študentmi medicíny a robotníkmi väznený. Aj on sám sa v mladosti tajne podieľal na práci cirkevných mládežníckych hnutí.
V roku 1985 absolvoval štúdium medicíny na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave. O päť rokov neskôr získal na UK akademický titul PhD. a v roku 1992 sa habilitoval na docenta v odbore vnútorné choroby - chemoterapia. Vedeckú hodnosť DrSc. dosiahol na Lekárskej fakulte UK v roku 1993. Na Masarykovej univerzite v Brne v roku 1997 obhájil profesúru v odbore vnútorné lekárstvo.
Profesionálne začal pracovať v roku 1985 ako odborný asistent na Ústave medicíny LF UK v Bratislave a na Klinike infekčných chorôb v Parazitologickom laboratóriu (1985-1989). Zároveň pôsobil ako všeobecný lekár na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici UK v Bratislave (1986-1988).
Na oddelení chemoterapie na onkologickom ústave LF UK pracoval v rokoch 1993-1996. Primárom Oddelenia klinickej farmakológie v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave bol v roku 1996. Zastupujúcim prednostom v Mikrobiologickom ústave LF UK bol v roku 2014. Riaditeľom Tropického inštitútu a referenčného laboratória tropických chorôb na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety bol v roku 2015.
Ako profesor farmakológie na Univerzite v Brne pôsobil v roku 1997. V rokoch 1998-2001 bol tiež profesorom zdravotníckeho manažmentu na Univerzite v Scrantone v USA.
Vladimír Krčméry sa zaslúžil o vznik niekoľkých vzdelávacích inštitúcií na Slovensku. Pomáhal s obnovou Trnavskej univerzity, na ktorej založil zdravotnícku sekciu a fakultu zdravotníctva a bol jej prvým dekanom. Počas tohto obdobia začal pôsobiť v Keni, kde boli s jeho pomocou otvorené rozvojové humanitárne, vedecké aj vzdelávacie projekty. Pomáhal budovať aj Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave.
Súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) v Bratislave, ktorá má viaceré detašované pracoviská v Európe a Afrike, založil v roku 2002. So školou rozbehol úspešný projekt detských domovov House of Family v Kambodži. Do roku 2013 bol rektorom a štatutárnym zástupcom školy, na ktorej založil Tropický tím.
Čestné doktoráty dostal na viacerých univerzitách v zahraničí. V roku 2005 na univerzite v Českých Budějoviciach, o tri roky neskôr na univerzite v Scrantone. V roku 2012 ocenili jeho prácu čestným doktorátom na univerzite vo Varšave a v roku 2015 na Cambridgeskej univerzite.
Bol ambasádorom protitetanového projektu UNICEF, členom rady ministra zdravotníctva, riaditeľom Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny. Po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 sa stal členom Permanentného krízového štábu SR. Patril medzi hlavné tváre očkovacej kampane proti ochoreniu COVID-19 a tiež k najoslovovanejším odborníkom.
Profesor Vladimír Krčméry patril medzi laureátov ocenenia Honour of Ekotopfilm. V roku 2008 získal ocenenie Vedec roka za antiinfekčnú liečbu u onkologických pacientov s komplikáciami po cystostatickej chemoterapii. Cenu primátora Bratislavy dostal v roku 2010 a v tom istom roku ho ocenili aj Zlatou medailou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ocenenie od združenia Človek v ohrození za prínos krízovým oblastiam sveta, konkrétne za pomoc obyvateľom Haiti postihnutých zemetrasením, dostal v roku 2010. Krištáľové krídlo za filantropiu dostal v roku 2012 a o rok neskôr si prevzal v Malajzii ocenenie za prínos v oblasti medicíny.
"S veľkým zármutkom som prijal správu o úmrtí profesora Vladimíra Krčméryho. Bol to človek, ktorý rozdal svoje srdce druhým. Pomáhal tam, kde sa iní báli vstúpiť čo i len myšlienkami. Takým, na ktorých svet zabudol - najchudobnejším z chudobných," uviedol Heger. Pripomenul, že Krčméry stál počas pandémie ochorenia COVID-19 v prvej línii zdravotníkov. "Odhodlaný ju poraziť," doplnil.
Úprimnú sústrasť vyjadril rodine a pozostalým aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a ďalší politici.
Profil profesora, lekára a odborníka na tropickú medicínu Vladimíra Krčméryho
Vladimír Krčméry sa narodil 23. júla 1960 v Bratislave v rodine vedca a lekárky. Jeho strýko MUDr. Silvester Krčméry bol počas komunistického režimu pre cirkevné aktivity medzi študentmi medicíny a robotníkmi väznený. Aj on sám sa v mladosti tajne podieľal na práci cirkevných mládežníckych hnutí.
V roku 1985 absolvoval štúdium medicíny na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave. O päť rokov neskôr získal na UK akademický titul PhD. a v roku 1992 sa habilitoval na docenta v odbore vnútorné choroby - chemoterapia. Vedeckú hodnosť DrSc. dosiahol na Lekárskej fakulte UK v roku 1993. Na Masarykovej univerzite v Brne v roku 1997 obhájil profesúru v odbore vnútorné lekárstvo.
Profesionálne začal pracovať v roku 1985 ako odborný asistent na Ústave medicíny LF UK v Bratislave a na Klinike infekčných chorôb v Parazitologickom laboratóriu (1985-1989). Zároveň pôsobil ako všeobecný lekár na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici UK v Bratislave (1986-1988).
Na oddelení chemoterapie na onkologickom ústave LF UK pracoval v rokoch 1993-1996. Primárom Oddelenia klinickej farmakológie v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave bol v roku 1996. Zastupujúcim prednostom v Mikrobiologickom ústave LF UK bol v roku 2014. Riaditeľom Tropického inštitútu a referenčného laboratória tropických chorôb na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety bol v roku 2015.
Ako profesor farmakológie na Univerzite v Brne pôsobil v roku 1997. V rokoch 1998-2001 bol tiež profesorom zdravotníckeho manažmentu na Univerzite v Scrantone v USA.
Vladimír Krčméry sa zaslúžil o vznik niekoľkých vzdelávacích inštitúcií na Slovensku. Pomáhal s obnovou Trnavskej univerzity, na ktorej založil zdravotnícku sekciu a fakultu zdravotníctva a bol jej prvým dekanom. Počas tohto obdobia začal pôsobiť v Keni, kde boli s jeho pomocou otvorené rozvojové humanitárne, vedecké aj vzdelávacie projekty. Pomáhal budovať aj Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave.
Súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) v Bratislave, ktorá má viaceré detašované pracoviská v Európe a Afrike, založil v roku 2002. So školou rozbehol úspešný projekt detských domovov House of Family v Kambodži. Do roku 2013 bol rektorom a štatutárnym zástupcom školy, na ktorej založil Tropický tím.
Čestné doktoráty dostal na viacerých univerzitách v zahraničí. V roku 2005 na univerzite v Českých Budějoviciach, o tri roky neskôr na univerzite v Scrantone. V roku 2012 ocenili jeho prácu čestným doktorátom na univerzite vo Varšave a v roku 2015 na Cambridgeskej univerzite.
Bol ambasádorom protitetanového projektu UNICEF, členom rady ministra zdravotníctva, riaditeľom Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny. Po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 sa stal členom Permanentného krízového štábu SR. Patril medzi hlavné tváre očkovacej kampane proti ochoreniu COVID-19 a tiež k najoslovovanejším odborníkom.
Profesor Vladimír Krčméry patril medzi laureátov ocenenia Honour of Ekotopfilm. V roku 2008 získal ocenenie Vedec roka za antiinfekčnú liečbu u onkologických pacientov s komplikáciami po cystostatickej chemoterapii. Cenu primátora Bratislavy dostal v roku 2010 a v tom istom roku ho ocenili aj Zlatou medailou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ocenenie od združenia Človek v ohrození za prínos krízovým oblastiam sveta, konkrétne za pomoc obyvateľom Haiti postihnutých zemetrasením, dostal v roku 2010. Krištáľové krídlo za filantropiu dostal v roku 2012 a o rok neskôr si prevzal v Malajzii ocenenie za prínos v oblasti medicíny.