Roman pôsobil dlhé roky ako herec divadla Nová scéna v Bratislave. Bol tiež poslancom Národnej rady (NR) SR a ministrom kultúry za vlády Jozefa Moravčíka.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. marca (TASR) - Vo veku 77 rokov zomrel herec, politik a prvý predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Ľubomír Roman. Pre TASR to potvrdili z Úradu BSK. Upozornil na to portál noviny.sk.
Roman pôsobil dlhé roky ako herec divadla Nová scéna v Bratislave. Bol tiež poslancom Národnej rady (NR) SR a ministrom kultúry za vlády Jozefa Moravčíka. V roku 2001 sa stal prvým predsedom BSK.
Ľubomír Roman, známy ako Ľubo Roman, sa narodil 12. apríla 1944 v Malackách. V 13 rokoch prišiel o oboch rodičov, vyrastal so starším bratom a s mladšou sestrou. Už ako 14-ročný dostal prvú príležitosť na striebornom plátne. Režiséri Frigyes Bán a Vladislav Pavlovič ho obsadili do epizódnej roly v obľúbenom slovensko-maďarskom filme Dáždnik svätého Petra (1958).
Krátko potom mu Štefan Uher ponúkol úlohu vo filme My z deviatej A (1961) a v dnes už legendárnej snímke Slnko v sieti (1962). Podľa filmovej kritiky sa Ľubo Roman ako predstaviteľ Petra, letnej lásky hlavnej ženskej postavy Bely, podpísal pod sviežosť a originalitu kultového filmu.
Ľubo Roman vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Ako 25-ročný sa objavil v psychologickej dráme Od štvrtka do zmŕtvychvstania (1969) nakrútenej podľa divadelnej hry Atentát, ktorej autorom bol Leopold Lahola. Sympatický herec sa tiež stal jednou z postáv v televíznej inscenácii románu francúzskeho spisovateľa Victora Huga s názvom Lucrezia Borgia (1974).
Patril k najobsadzovanejším televíznym a filmovým hercom. Roky pôsobil v divadle Nová Scéna, kam ho zavolal starší kolega a vtedajší šéf divadla Ján Klimo. Z množstva filmov možno spomenúť komédiu Stratená dolina (1976), Hody (1987) alebo Mercadet (1988).
V 90. rokoch 20. storočia sa Ľubo Roman stal riaditeľom Novej scény. Neskôr si otvoril vlastné divadlo West.
V dočasnej vláde Jozefa Moravčíka od 15. marca do 13. decembra 1994 pôsobil ako minister kultúry. V predčasných voľbách 30. septembra a 1. októbra 1994 ho zvolili za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V roku 1995 klub KDH opustil a pôsobil ako nezávislý poslanec až do konca volebného obdobia v roku 1998.
Prvým predsedom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) sa stal v roku 2001. V roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách, ale vzdal sa kandidatúry v prospech Eduarda Kukana. V roku 2005 sa sumou 100.000 Sk pripojil k médiám, ktoré vypísali odmenu na odhalenie vraha 21-ročného študenta Daniela Tupého.
V penzióne Ľuba Romana strávil posledné roky svojho života herec a Romanov dlhoročný priateľ Pavol Mikulík, ktorý bol po porážke pripútaný na invalidný vozík.
Napriek podnikateľským aktivitám ostával Ľubo Roman verný hereckej profesii. Hral napríklad v snímke Pokoj v duši (2009) a v seriáloch Kriminálka Staré Mesto a Búrlivé víno. Svoj hlas prepožičal aj zahraničným hereckým osobnostiam prostredníctvom dabingu.
Roman pôsobil dlhé roky ako herec divadla Nová scéna v Bratislave. Bol tiež poslancom Národnej rady (NR) SR a ministrom kultúry za vlády Jozefa Moravčíka. V roku 2001 sa stal prvým predsedom BSK.
Profil herca a politika Ľuba Romana
Ľubomír Roman, známy ako Ľubo Roman, sa narodil 12. apríla 1944 v Malackách. V 13 rokoch prišiel o oboch rodičov, vyrastal so starším bratom a s mladšou sestrou. Už ako 14-ročný dostal prvú príležitosť na striebornom plátne. Režiséri Frigyes Bán a Vladislav Pavlovič ho obsadili do epizódnej roly v obľúbenom slovensko-maďarskom filme Dáždnik svätého Petra (1958).
Krátko potom mu Štefan Uher ponúkol úlohu vo filme My z deviatej A (1961) a v dnes už legendárnej snímke Slnko v sieti (1962). Podľa filmovej kritiky sa Ľubo Roman ako predstaviteľ Petra, letnej lásky hlavnej ženskej postavy Bely, podpísal pod sviežosť a originalitu kultového filmu.
Ľubo Roman vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Ako 25-ročný sa objavil v psychologickej dráme Od štvrtka do zmŕtvychvstania (1969) nakrútenej podľa divadelnej hry Atentát, ktorej autorom bol Leopold Lahola. Sympatický herec sa tiež stal jednou z postáv v televíznej inscenácii románu francúzskeho spisovateľa Victora Huga s názvom Lucrezia Borgia (1974).
Patril k najobsadzovanejším televíznym a filmovým hercom. Roky pôsobil v divadle Nová Scéna, kam ho zavolal starší kolega a vtedajší šéf divadla Ján Klimo. Z množstva filmov možno spomenúť komédiu Stratená dolina (1976), Hody (1987) alebo Mercadet (1988).
V 90. rokoch 20. storočia sa Ľubo Roman stal riaditeľom Novej scény. Neskôr si otvoril vlastné divadlo West.
V dočasnej vláde Jozefa Moravčíka od 15. marca do 13. decembra 1994 pôsobil ako minister kultúry. V predčasných voľbách 30. septembra a 1. októbra 1994 ho zvolili za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V roku 1995 klub KDH opustil a pôsobil ako nezávislý poslanec až do konca volebného obdobia v roku 1998.
Prvým predsedom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) sa stal v roku 2001. V roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách, ale vzdal sa kandidatúry v prospech Eduarda Kukana. V roku 2005 sa sumou 100.000 Sk pripojil k médiám, ktoré vypísali odmenu na odhalenie vraha 21-ročného študenta Daniela Tupého.
V penzióne Ľuba Romana strávil posledné roky svojho života herec a Romanov dlhoročný priateľ Pavol Mikulík, ktorý bol po porážke pripútaný na invalidný vozík.
Napriek podnikateľským aktivitám ostával Ľubo Roman verný hereckej profesii. Hral napríklad v snímke Pokoj v duši (2009) a v seriáloch Kriminálka Staré Mesto a Búrlivé víno. Svoj hlas prepožičal aj zahraničným hereckým osobnostiam prostredníctvom dabingu.