Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rukopisy jeho prvých dvoch poviedkových kníh Balada o Tiralovom kopci a Lúka 30x40 nemohli vyjsť, a tak debutoval až v roku 1987 knihou poviedok Hudobná obeta.
Autor TASR
Bratislava 14. marca (TASR) – Vo štvrtok zomrel vo veku 82 rokov spisovateľ Ján Patarák. Pre TASR to potvrdilo vedenie Štúdia RTVS v Košiciach.
Prozaik, scenárista a dramatik Ján Patarák sa narodil 23. mája 1936 vo východoslovenskej obci Papín v okrese Humenné. Vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Prešove. Po štúdiách krátko pracoval ako redaktor Československého rozhlasu v Košiciach, potom sa stal redaktorom denníka Smena a neskôr redaktorom vysielania pre deti a mládež košickej televízie.
Pre odmietavé postoje k augustovým udalostiam 1968 nemohol publikovať. Zamestnal sa ako učiteľ slovenského jazyka na Strednom odbornom učilišti dopravnom v Košiciach, kde pôsobil až do roku 1989. V rokoch 1990 - 1992 bol vedúcim redaktorom Československej televízie v Košiciach. Od roku 1992 bol šéfredaktorom národnostného vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove.
Rukopisy jeho prvých dvoch poviedkových kníh Balada o Tiralovom kopci a Lúka 30x40 nemohli vyjsť, a tak debutoval až v roku 1987 knihou poviedok Hudobná obeta, v ktorej zobrazil prostredie východoslovenskej dediny a život jej obyvateľov. Z toho istého prostredia čerpá námety aj jeho druhá kniha poviedok Prvý rok mieru (1991). Časovo je však posunutá hlbšie do novodobej histórie, do obdobia tesne po skončení vojny. Vlastným nákladom vydal knihu poviedok Božie oko (1992). Neskôr mu vyšla zbierka poviedok Malé ryby, veľké ryby (1994), poviedková kniha Lúka 30x40 (1996), román Portréty zo živého domu (2000), zbierka noviel Zjavenie koňa (2000), zbierka Moritáty (2001), zbierka poviedok Svet pre Janu (2002) a zbierka poviedok Učni bohyne lásky (2005). V poslednej knihe autor zobrazil rôzne podoby lásky, ktorými človek prechádza počas svojej životnej púte. Je to láska materská, kamarátska, telesná i tá duševná, ktorá ho sprevádza do posledných dní. Bol autorom viacerých televíznych scenárov, rozhlasových hier a rozhlasových poviedok.
Prozaik, scenárista a dramatik Ján Patarák sa narodil 23. mája 1936 vo východoslovenskej obci Papín v okrese Humenné. Vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Prešove. Po štúdiách krátko pracoval ako redaktor Československého rozhlasu v Košiciach, potom sa stal redaktorom denníka Smena a neskôr redaktorom vysielania pre deti a mládež košickej televízie.
Pre odmietavé postoje k augustovým udalostiam 1968 nemohol publikovať. Zamestnal sa ako učiteľ slovenského jazyka na Strednom odbornom učilišti dopravnom v Košiciach, kde pôsobil až do roku 1989. V rokoch 1990 - 1992 bol vedúcim redaktorom Československej televízie v Košiciach. Od roku 1992 bol šéfredaktorom národnostného vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove.
Rukopisy jeho prvých dvoch poviedkových kníh Balada o Tiralovom kopci a Lúka 30x40 nemohli vyjsť, a tak debutoval až v roku 1987 knihou poviedok Hudobná obeta, v ktorej zobrazil prostredie východoslovenskej dediny a život jej obyvateľov. Z toho istého prostredia čerpá námety aj jeho druhá kniha poviedok Prvý rok mieru (1991). Časovo je však posunutá hlbšie do novodobej histórie, do obdobia tesne po skončení vojny. Vlastným nákladom vydal knihu poviedok Božie oko (1992). Neskôr mu vyšla zbierka poviedok Malé ryby, veľké ryby (1994), poviedková kniha Lúka 30x40 (1996), román Portréty zo živého domu (2000), zbierka noviel Zjavenie koňa (2000), zbierka Moritáty (2001), zbierka poviedok Svet pre Janu (2002) a zbierka poviedok Učni bohyne lásky (2005). V poslednej knihe autor zobrazil rôzne podoby lásky, ktorými človek prechádza počas svojej životnej púte. Je to láska materská, kamarátska, telesná i tá duševná, ktorá ho sprevádza do posledných dní. Bol autorom viacerých televíznych scenárov, rozhlasových hier a rozhlasových poviedok.
