FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Realizoval napríklad pamätník Plameň v Nemeckej, súsošie Tri klasy v Nitre, pamätník SNP v Badíne, plastiku Mladosť pred hotelom Junior v Bratislave alebo reliéf Klub mladej rodiny v Bratislave.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. apríla (TASR) - Vo veku 91 rokov zomrel v pondelok (21. 4.) v dopoludňajších hodinách akademický sochár Alexander Vika. Posledná rozlúčka s umelcom sa uskutoční 30. apríla o 12.00 h v Bratislave. Pre TASR to potvrdili z Matice slovenskej. Umelec ako jeden z prvých do monumentálnej sochárskej tvorby priniesol abstrakciu.
Alexander Vika sa narodil 10. mája 1933 v Bratislave. Ako absolvent umeleckej priemyslovky, kde sa venoval keramickej tvorbe, začal v roku 1953 študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1959 na oddelení reliéfneho sochárstva u profesora Rudolfa Pribiša.
Ako pedagóg pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave (1965 - 1985), na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave (1986 - 1990), na Katedre priemyselného dizajnu Fakulty architektúry STU v Bratislave (1990 - 2002) a od roku 2002 aj na Katedre dizajnu Fakulty priemyselných technológií v Púchove Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka.
Princípy abstrakcie aplikoval v monumentálnej tvorbe už v 60. rokoch 20. storočia. Realizoval napríklad pamätník Plameň v Nemeckej, súsošie Tri klasy v Nitre, pamätník SNP v Badíne, plastiku Mladosť pred hotelom Junior v Bratislave alebo reliéf Klub mladej rodiny v Bratislave. Rozsiahla je aj jeho reliéfna a medailérska tvorba a aj komorná plastika. Je autorom troch reliéfov významných slovenských diplomatov činných v česko-slovenskej zahraničnej službe: Milana Rastislava Štefánika, Štefana Osuského a Jána Papánka. Jeho medailérska tvorba si získala vysoké uznanie aj v kontexte medzinárodných výtvarných podujatí.
Alexander Vika vystavoval na mnohých kolektívnych a samostatných výstavách doma i v zahraničí. Za svoju tvorbu dostal mnohé domáce i zahraničné ocenenia. Jeho diela sú v zbierkach galérií a u súkromných zberateľov.
V roku 2001 mu za celoživotné dielo v oblasti medailérstva a sochárstva i za mimoriadne zásluhy v rozvoji vedeckej a pedagogickej činnosti udelila vedecká rada Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka čestnú vedeckú hodnosť doctor honoris causa.
Profil zosnulého akademického sochára Alexandra Viku
Alexander Vika sa narodil 10. mája 1933 v Bratislave. Z umeleckej priemyslovky, kde sa venoval keramickej tvorbe, viedli jeho kroky v roku 1953 na Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Štúdium na oddelení reliéfneho sochárstva ukončil v roku 1959. Stal sa prvým absolventom medailérskeho oddelenia profesora Rudolfa Pribiša.
Tvorba Alexandra Viku bola širokospektrálna s poetickým ladením, venoval sa monumentálnej plastike, reliéfnej i medailérskej tvorbe, maľbe a kresbe. Patril medzi prvých sochárov, ktorí do monumentálnej sochárskej tvorby priniesli abstrakciu. Princípy abstrakcie aplikoval v monumentálnej tvorbe už v 60. rokoch 20. storočia. Realizoval napríklad pamätník Plameň v Nemeckej, súsošie Tri klasy v Nitre, pamätník SNP v Badíne, plastiku Mladosť pred hotelom Junior v Bratislave, alebo reliéf Klub mladej rodiny v Bratislave. Veľmi skoro sa stal rešpektovaným umelcom nielen doma, ale aj v zahraničí.
Rozsiahla bola tiež jeho reliéfna a medailérska tvorba, ako aj komorná plastika. Je autorom troch reliéfov významných slovenských diplomatov činných v česko-slovenskej zahraničnej službe: Milana Rastislava Štefánika, Štefana Osuského a Jána Papánka. Rovnako i jeho medailérska tvorba si získala vysoké uznanie v kontexte medzinárodných výtvarných podujatí.
Mimoriadne bohatá bola aj jeho pedagogická činnosť, dlhé roky pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na viacerých vysokých školách - na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave (1965 - 1985), na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave (1986 - 1990), na Katedre priemyselného dizajnu Fakulty architektúry STU v Bratislave (1990 - 2002) a od roku 2002 aj na Katedre dizajnu Fakulty priemyselných technológií v Púchove Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka.
Akademický sochár Alexander Vika vystavoval na mnohých kolektívnych a samostatných výstavách doma i v zahraničí. Za svoju tvorbu dostal viaceré domáce i zahraničné ocenenia. Jeho diela sa nachádzajú v renomovaných štátnych i súkromných zbierkach.
V roku 2008 sa stal laureátom Identifikačného kódu Slovenska a v roku 2011 mu za celoživotné dielo v oblasti medailérstva a sochárstva i za mimoriadne zásluhy v rozvoji vedeckej a pedagogickej činnosti udelila vedecká rada Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne čestnú vedeckú hodnosť Doctor Honoris Causa.
Alexander Vika sa narodil 10. mája 1933 v Bratislave. Ako absolvent umeleckej priemyslovky, kde sa venoval keramickej tvorbe, začal v roku 1953 študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1959 na oddelení reliéfneho sochárstva u profesora Rudolfa Pribiša.
Ako pedagóg pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave (1965 - 1985), na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave (1986 - 1990), na Katedre priemyselného dizajnu Fakulty architektúry STU v Bratislave (1990 - 2002) a od roku 2002 aj na Katedre dizajnu Fakulty priemyselných technológií v Púchove Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka.
Princípy abstrakcie aplikoval v monumentálnej tvorbe už v 60. rokoch 20. storočia. Realizoval napríklad pamätník Plameň v Nemeckej, súsošie Tri klasy v Nitre, pamätník SNP v Badíne, plastiku Mladosť pred hotelom Junior v Bratislave alebo reliéf Klub mladej rodiny v Bratislave. Rozsiahla je aj jeho reliéfna a medailérska tvorba a aj komorná plastika. Je autorom troch reliéfov významných slovenských diplomatov činných v česko-slovenskej zahraničnej službe: Milana Rastislava Štefánika, Štefana Osuského a Jána Papánka. Jeho medailérska tvorba si získala vysoké uznanie aj v kontexte medzinárodných výtvarných podujatí.
Alexander Vika vystavoval na mnohých kolektívnych a samostatných výstavách doma i v zahraničí. Za svoju tvorbu dostal mnohé domáce i zahraničné ocenenia. Jeho diela sú v zbierkach galérií a u súkromných zberateľov.
V roku 2001 mu za celoživotné dielo v oblasti medailérstva a sochárstva i za mimoriadne zásluhy v rozvoji vedeckej a pedagogickej činnosti udelila vedecká rada Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka čestnú vedeckú hodnosť doctor honoris causa.
Profil zosnulého akademického sochára Alexandra Viku
Alexander Vika sa narodil 10. mája 1933 v Bratislave. Z umeleckej priemyslovky, kde sa venoval keramickej tvorbe, viedli jeho kroky v roku 1953 na Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Štúdium na oddelení reliéfneho sochárstva ukončil v roku 1959. Stal sa prvým absolventom medailérskeho oddelenia profesora Rudolfa Pribiša.
Tvorba Alexandra Viku bola širokospektrálna s poetickým ladením, venoval sa monumentálnej plastike, reliéfnej i medailérskej tvorbe, maľbe a kresbe. Patril medzi prvých sochárov, ktorí do monumentálnej sochárskej tvorby priniesli abstrakciu. Princípy abstrakcie aplikoval v monumentálnej tvorbe už v 60. rokoch 20. storočia. Realizoval napríklad pamätník Plameň v Nemeckej, súsošie Tri klasy v Nitre, pamätník SNP v Badíne, plastiku Mladosť pred hotelom Junior v Bratislave, alebo reliéf Klub mladej rodiny v Bratislave. Veľmi skoro sa stal rešpektovaným umelcom nielen doma, ale aj v zahraničí.
Rozsiahla bola tiež jeho reliéfna a medailérska tvorba, ako aj komorná plastika. Je autorom troch reliéfov významných slovenských diplomatov činných v česko-slovenskej zahraničnej službe: Milana Rastislava Štefánika, Štefana Osuského a Jána Papánka. Rovnako i jeho medailérska tvorba si získala vysoké uznanie v kontexte medzinárodných výtvarných podujatí.
Mimoriadne bohatá bola aj jeho pedagogická činnosť, dlhé roky pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na viacerých vysokých školách - na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave (1965 - 1985), na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave (1986 - 1990), na Katedre priemyselného dizajnu Fakulty architektúry STU v Bratislave (1990 - 2002) a od roku 2002 aj na Katedre dizajnu Fakulty priemyselných technológií v Púchove Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka.
Akademický sochár Alexander Vika vystavoval na mnohých kolektívnych a samostatných výstavách doma i v zahraničí. Za svoju tvorbu dostal viaceré domáce i zahraničné ocenenia. Jeho diela sa nachádzajú v renomovaných štátnych i súkromných zbierkach.
V roku 2008 sa stal laureátom Identifikačného kódu Slovenska a v roku 2011 mu za celoživotné dielo v oblasti medailérstva a sochárstva i za mimoriadne zásluhy v rozvoji vedeckej a pedagogickej činnosti udelila vedecká rada Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne čestnú vedeckú hodnosť Doctor Honoris Causa.
