Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo svojej tvorbe nadviazal Bázlik na Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van Beethovena, Fryderyka Chopina a Johannesa Brahmsa.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. augusta (TASR) - Vo veku 93 rokov zomrel vo štvrtok (29. 8.) operný skladateľ a známy matematik Miroslav Bázlik. STVR o tom informovala na svojom webe. Bázlik bol okrem iného autorom opery Peter a Lucia, oratórií, orchestrálnych i komorných diel, ako aj elektroakustických skladieb a vokálnej tvorby.
Miroslav Bázlik sa narodil 12. apríla 1931 v Partizánskej Ľupči ako syn evanjelického farára. Na konzervatóriu v Bratislave študoval od roku 1946 hru na klavíri u Anny Kafendovej a do tajomstiev kompozície ho zasvätil Alexander Moyzes. Po skončení konzervatória študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe odbor matematická analýza a súčasne bral súkromné hodiny kompozície a hry na klavíri.
V rokoch 1956 až 1961 sa venoval štúdiu kompozície u Jána Cikkera na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V tomto období, až do roku 1962, pôsobil zároveň aj ako vysokoškolský pedagóg matematiky na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
Vo svojej tvorbe nadviazal Bázlik na Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van Beethovena, Fryderyka Chopina a Johannesa Brahmsa.
V rokoch 1962 až 1966 pracoval na opere Peter a Lucia. Za svoje diela získal Bázlik niekoľko domácich i zahraničných ocenení.
profil Miroslava Bázlika - hudobného skladateľa, klaviristu, matematika, autora opery Peter a Lucia, oratórií, orchestrálnych i komorných diel a elektroakustických skladieb a vokálnej tvorby.
Miroslav Bázlik sa narodil 12. apríla 1931 v Partizánskej Ľupči ako syn evanjelického farára. Na konzervatóriu v Bratislave študoval od roku 1946 hru na klavíri u Anny Kafendovej a do tajomstiev kompozície ho zasvätil Alexander Moyzes. Po skončení konzervatória študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe odbor matematická analýza a súčasne bral súkromné hodiny kompozície a hry na klavíri.
V rokoch 1956 až 1961 sa venoval štúdiu kompozície u Jána Cikkera na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V tomto období, až do roku 1962, pôsobil zároveň aj ako vysokoškolský pedagóg matematiky na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave. O rok neskôr bol v slobodnom povolaní. K pedagogickej činnosti sa vrátil v rokoch 1990-1993 - učil na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Katedre skladby a hudobnej teórie Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU.
Vo svojej tvorbe nadviazal na Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van Beethovena, Fryderyka Chopina a Johannesa Brahmsa. Kombináciu využívania barokových prvkov s dvanásťtónovou technikou uplatnil v Hudbe pre husle a orchester. Komorný cyklus Päť piesní na čínsku poéziu pre alt, flautu, violončelo a klavír zložil v roku 1960.
V rokoch 1962 až 1966 pracoval na opere Peter a Lucia. Ako predloha mu poslúžilo libreto filmového scenáristu a režiséra Miroslava Horňáka vytvorené podľa novely Romaina Rollanda. Táto opera bola inscenovaná na doskách Slovenského národného divadla (SND).
Medzi jeho ďalšie významné diela patrí oratórium Dvanásť (1967), Canticum 43 pre soprán, zbor a orchester (1968 - 1971), elektroakustické kompozície Spektrá (1970 - 1974), Simple Electronic Symphony (1975), Epoché I, II, III pre violončelo, orchester a magnetofónový pás (1983 - 1984), komorné oratórium Canticum Jeremiae (1987), Partita pre orchester (1988), Koncert pre klavír a orchester (2003 - 06), Koncert pre husle a orchester (2004), Koncert pre gitaru, kontrabas, čembalo a sláčikový orchester (2015).
Miroslav Bázlik sa podieľal aj na príprave vydania spevníka Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Jeho konečnú podobu vytvoril spolu s Karolom Wurmom (Evanjelická partitúra).
Za svoje diela získal Miroslav Bázlik niekoľko domácich i zahraničných ocenení. Medzi nimi napríklad cenu kráľovnej Marie-José (1974), cenu Jána Levoslava Bellu (1977), ocenenie na Prix de musique folklorique de Radio Bratislava (v rokoch 1977 a 1983) a v roku 2005 bola hudobnému skladateľovi udelená Veľká cena SOZA.
Miroslav Bázlik sa narodil 12. apríla 1931 v Partizánskej Ľupči ako syn evanjelického farára. Na konzervatóriu v Bratislave študoval od roku 1946 hru na klavíri u Anny Kafendovej a do tajomstiev kompozície ho zasvätil Alexander Moyzes. Po skončení konzervatória študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe odbor matematická analýza a súčasne bral súkromné hodiny kompozície a hry na klavíri.
V rokoch 1956 až 1961 sa venoval štúdiu kompozície u Jána Cikkera na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V tomto období, až do roku 1962, pôsobil zároveň aj ako vysokoškolský pedagóg matematiky na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
Vo svojej tvorbe nadviazal Bázlik na Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van Beethovena, Fryderyka Chopina a Johannesa Brahmsa.
V rokoch 1962 až 1966 pracoval na opere Peter a Lucia. Za svoje diela získal Bázlik niekoľko domácich i zahraničných ocenení.
profil Miroslava Bázlika - hudobného skladateľa, klaviristu, matematika, autora opery Peter a Lucia, oratórií, orchestrálnych i komorných diel a elektroakustických skladieb a vokálnej tvorby.
Miroslav Bázlik sa narodil 12. apríla 1931 v Partizánskej Ľupči ako syn evanjelického farára. Na konzervatóriu v Bratislave študoval od roku 1946 hru na klavíri u Anny Kafendovej a do tajomstiev kompozície ho zasvätil Alexander Moyzes. Po skončení konzervatória študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe odbor matematická analýza a súčasne bral súkromné hodiny kompozície a hry na klavíri.
V rokoch 1956 až 1961 sa venoval štúdiu kompozície u Jána Cikkera na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V tomto období, až do roku 1962, pôsobil zároveň aj ako vysokoškolský pedagóg matematiky na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave. O rok neskôr bol v slobodnom povolaní. K pedagogickej činnosti sa vrátil v rokoch 1990-1993 - učil na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Katedre skladby a hudobnej teórie Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU.
Vo svojej tvorbe nadviazal na Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van Beethovena, Fryderyka Chopina a Johannesa Brahmsa. Kombináciu využívania barokových prvkov s dvanásťtónovou technikou uplatnil v Hudbe pre husle a orchester. Komorný cyklus Päť piesní na čínsku poéziu pre alt, flautu, violončelo a klavír zložil v roku 1960.
V rokoch 1962 až 1966 pracoval na opere Peter a Lucia. Ako predloha mu poslúžilo libreto filmového scenáristu a režiséra Miroslava Horňáka vytvorené podľa novely Romaina Rollanda. Táto opera bola inscenovaná na doskách Slovenského národného divadla (SND).
Medzi jeho ďalšie významné diela patrí oratórium Dvanásť (1967), Canticum 43 pre soprán, zbor a orchester (1968 - 1971), elektroakustické kompozície Spektrá (1970 - 1974), Simple Electronic Symphony (1975), Epoché I, II, III pre violončelo, orchester a magnetofónový pás (1983 - 1984), komorné oratórium Canticum Jeremiae (1987), Partita pre orchester (1988), Koncert pre klavír a orchester (2003 - 06), Koncert pre husle a orchester (2004), Koncert pre gitaru, kontrabas, čembalo a sláčikový orchester (2015).
Miroslav Bázlik sa podieľal aj na príprave vydania spevníka Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Jeho konečnú podobu vytvoril spolu s Karolom Wurmom (Evanjelická partitúra).
Za svoje diela získal Miroslav Bázlik niekoľko domácich i zahraničných ocenení. Medzi nimi napríklad cenu kráľovnej Marie-José (1974), cenu Jána Levoslava Bellu (1977), ocenenie na Prix de musique folklorique de Radio Bratislava (v rokoch 1977 a 1983) a v roku 2005 bola hudobnému skladateľovi udelená Veľká cena SOZA.
