Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Marsina sa usiloval o vytvorenie novej koncepcie syntézy dejín Slovenska a o teoretické opodstatnenie samostatnosti odboru slovenské dejiny.
Autor TASR
Bratislava 26. marca (TASR) - Vo veku 97 rokov zomrel vo štvrtok (25. 3.) slovenský historik, medievista, archivár i vysokoškolský pedagóg Richard Marsina, čestný člen Matice slovenskej (MS). TASR o tom informovala hovorkyňa MS Veronika Grznárová.
Ako priblížila, Marsina sa narodil 4. mája 1923 v Šahách. V roku 1949 ukončil štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a začal pracovať v Archíve mesta Bratislavy. Od roku 1960 pracoval ako vedecký pracovník v Historickom ústave SAV a po roku 1997 v Slovenskom historickom ústave Matice slovenskej. Už od študentských rokov bol členom Historického odboru Matice slovenskej, pričinil sa o jeho obnovenie v roku 1990 a bol jeho predsedom a čestným predsedom. Bol tiež členom Výboru Matice slovenskej, členom Prezídia Matice slovenskej a predsedom Vedeckej rady Matice slovenskej.
Usiloval sa o vytvorenie novej koncepcie syntézy dejín Slovenska a o teoretické opodstatnenie samostatnosti odboru slovenské dejiny. "Patrí preto medzi zakladateľov modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Je autorom základných syntetických dejín Slovenska v stredoveku a edícií ich prameňov," priblížila hovorkyňa.
Marsina je okrem iného nositeľom štátneho vyznamenania SR Pribinov kríž III. triedy za celoživotné dielo v oblasti modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Trnavská univerzita v Trnave ho ocenila čestným doktorátom za celoživotné dielo. V roku 2019 mu Snem MS výnimočne udelil čestné členstvo Matice slovenskej ako najvyššie matičné vyznamenanie, a to za jeho mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenského národného a kultúrneho života i ustanovizne.
Ako priblížila, Marsina sa narodil 4. mája 1923 v Šahách. V roku 1949 ukončil štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a začal pracovať v Archíve mesta Bratislavy. Od roku 1960 pracoval ako vedecký pracovník v Historickom ústave SAV a po roku 1997 v Slovenskom historickom ústave Matice slovenskej. Už od študentských rokov bol členom Historického odboru Matice slovenskej, pričinil sa o jeho obnovenie v roku 1990 a bol jeho predsedom a čestným predsedom. Bol tiež členom Výboru Matice slovenskej, členom Prezídia Matice slovenskej a predsedom Vedeckej rady Matice slovenskej.
Usiloval sa o vytvorenie novej koncepcie syntézy dejín Slovenska a o teoretické opodstatnenie samostatnosti odboru slovenské dejiny. "Patrí preto medzi zakladateľov modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Je autorom základných syntetických dejín Slovenska v stredoveku a edícií ich prameňov," priblížila hovorkyňa.
Marsina je okrem iného nositeľom štátneho vyznamenania SR Pribinov kríž III. triedy za celoživotné dielo v oblasti modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Trnavská univerzita v Trnave ho ocenila čestným doktorátom za celoživotné dielo. V roku 2019 mu Snem MS výnimočne udelil čestné členstvo Matice slovenskej ako najvyššie matičné vyznamenanie, a to za jeho mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenského národného a kultúrneho života i ustanovizne.
