Bratislava 13. februára (TASR) – Vo viacerých diecézach na Slovensku nové kostoly v poslednom období nestavajú, pretože ich majú dostatok. Na svojich územiach však evidujú i poškodené či nepoužívané sakrálne stavby.

"V Trnavskej arcidiecéze evidujeme všetky kostoly ako naplno využívané. Jednotlivé farnosti si tieto kostoly priebežne udržiavajú, prípadne ich rekonštruujú, ak si to budovy žiadajú. Preto nebolo nutné, aby sa tieto kostoly zachraňovali tým, že by boli odovzdané do užívania inej cirkvi," uviedol pre TASR hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík. Ako dodal, v niektorých farnostiach sa popri novopostavenom kostole nachádza i historický, ktorý z hľadiska počtu veriacich, ktorý sa v ňom mohol zúčastniť na bohoslužbách, už nevyhovoval. "Evidujeme, že i tieto kostoly sú v zachovanom stave," doplnil Kolenčík.

Riaditeľ Biskupského úradu z Banskobystrickej diecézy Martin Dado pre TASR poznamenal, že počas komunistickej totality ostalo veľa kostolov v havarijnom stave. "Lebo kostol bol ideologicky trpený ako nežiaduci a aktívna účasť veriacich na záchrane bola trestaná. Po páde totality boli mnohé kostoly obnovené z príspevkov veriacich," vysvetlil. Ako dodal, aj v tejto diecéze evidujú niektoré sakrálne stavby, ktoré boli natoľko poškodené z čias komunizmu, že nebolo možné zhromaždiť také množstvo finančných prostriedkov, aby boli zachránené. Podľa jeho slov ide napríklad o kláštory Šahy alebo Kremnica. "O takéto ruiny nie je záujem, preto ich nie je možné predať ani darovať," skonštatoval.

V Banskobystrickej diecéze evidujú niekoľko opustených kostolov, ktoré už neslúžia ako bohoslužobné miesta. "Ide o kostoly, ktoré ostali v obciach, ktoré boli vysťahované (Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom) alebo v priebehu dejín zanikli a ich zmysel sa prirodzene skončil," vysvetlil Dado.

V Spišskej diecéze neevidujú kostoly vo vlastníctve cirkvi, ktoré by boli nevyužívané a zničené. "Nevyjadrujem sa pritom o kostoloch, ktoré sú cirkvou nevyužívané, ale nie sú vo vlastníctve cirkvi. Ide napríklad o kostol na Slanickom ostrove pri Námestove alebo Kostol všetkých svätých v Ludrovej," povedal pre TASR hovorca Spišskej diecézy Peter Majcher. Tvrdí, že kostoly v tejto diecéze sú využívané veriacimi a v rámci možnosti aj riadne opravené. "Nemáme kostol, ktorý by bol alebo mohol byť prenajatý na iné účely, prípadne daný do užívania inej cirkvi," poznamenal.

Foto: TASR - Erika Ďurčová

V Banskobystrickej diecéze sa v súčasnosti nerealizuje veľká výstavba nových bohoslužobných priestorov. "Keďže územie diecézy je pokryté hustou sieťou kostolov a dostupnosť pre veriacich je veľmi dobrá. Záujem iných cirkví o bohoslužobné miesta farností neevidujeme," povedal Dado. V Spišskej diecéze nie je aktuálne naplánovaná výstavba žiadneho nového kostola. "V súčasnosti máme v Trnavskej arcidiecéze rozostavaný jeden kostol, ktorý stojí na jednom z trnavských sídlisk, avšak jeho výstavba bola už dlhodobo plánovaná, keďže kostol na tomto sídlisku veriacim chýbal," uzavrel Kolenčík.

R. Erdélyi: Na Slovensku sú stovky kostolov, ktoré sú ohrozené

Na Slovensku sa nachádzajú stovky kostolov, ktoré sú ohrozené. Pre TASR to uviedol architekt a zakladateľ občianskeho združenia Ohrozené kostoly Róbert Erdélyi. Ako potvrdil, téme týchto kostolov sa v posledných rokoch venovali pomenej, avšak plánujú oživiť aktivity, keďže im prichádzajú impulzy aj od ľudí z rôznych regiónov Slovenska.

Zmapovanie ohrozených sakrálnych stavieb sa realizovalo systematickejšie v regióne Gemera v rokoch 2010 - 2016. Ostatné oblasti Slovenska sa skúmali výberovo, respektíve na základe ohlasov od ľudí. "Odvtedy sa situácia veľmi nezlepšila - demografické údaje a návštevnosť kostolov vykazujú skôr opačný trend (s regionálnymi rozdielmi). Náš zoznam mal v roku 2018 viac ako 200 objektov, ktoré považujeme za ohrozené," povedal Erdélyi. Poukázal na to, že sa prednostne venovali kostolom, kde významne klesá počet bohoslužieb (počet aktívnych veriacich), a teda sa ocitajú v stave, keď nie je "dopyt" po ich využití, čo vedie k ich uzatváraniu a chýbajúcej údržbe či kontrole.

Podľa architekta išlo o aktivitu v rámci dobrovoľníctva a ak natrafili na kostoly, ktoré akútne potrebovali pomocnú ruku, aby sa odvrátil ich zánik, tak sa púšťali do ich záchrany (od majetkovoprávneho vyrovnania až po stabilizačné alebo sanačné práce). "Bezprostredne sme pred zánikom zachránili štyri kostoly. Aj keď v jednom prípade išlo z dôvodu absencie záujmu obce v predošlých obdobiach už len o stavbu bez strechy. Vypomáhali sme pri záchrane niekoľkých ďalších," priblížil. Žiaden z nich však zatiaľ nie je v stave úplnej obnovy alebo nového/oživeného využitia. Podľa jeho ďalších slov sa im dva kostoly zachrániť nepodarilo, pretože nemali žiaden dosah na ich súkromných vlastníkov.

Foto: EASYFOTO TASR - Maroš Černý

"Situácia nie je jednoduchá, existujú však pozitívne príklady z Európy, ako sa dá s týmito problémami vyrovnať systematicky, zmysluplne a udržateľne. Toto by však chcelo súčinnosť najmä všetkých zainteresovaných inštitúcií," povedal. Cirkvi majú podľa jeho slov ťažšiu úlohu, keďže v minulosti hospodárili s väčším majetkom, mali z neho vyššie výnosy, ktoré spätne používali pri údržbe kostolov, a "údržbový dlh", ktorý spôsobilo obdobie 1948 - 1989, je príliš veľký. "Na druhej strane, treba povedať, že chýba ich aktívnejší prístup k tejto téme, ale to skôr vyplýva z celkovej situácie, keď sa logicky sústreďujú najmä na živé farnosti/cirkevné zbory," dodal.

Ohrozenými kostolmi sú podľa architekta všetky, kde sa neodborným zásahom zničia ich hodnotné prvky/vrstvy alebo sa takýmito zásahmi spôsobí postupná degradácia historických konštrukcií. "Toto je širšia téma, ktorá sa týka všetkých historických stavieb a úrovne znalostí projektantov a remeselníkov," uzavrel.

V Gréckokatolíckej eparchii Košice prešli rekonštrukciou skoro všetky chrámy

Gréckokatolícka eparchia Košice, ktorej územná pôsobnosť je totožná s územím Košického samosprávneho kraja, eviduje vo svojom vlastníctve spolu 158 chrámov a kaplniek. V poslednom desaťročí prešli rekonštrukciou skoro všetky chrámy. Pre TASR to uviedol Martin Mráz z Gréckokatolíckej eparchie Košice.

"Za 25 rokov existencie biskupstva bolo posvätených 26 nových chrámov. Momentálne nie je rozostavaný žiadny chrám," skonštatoval Mráz. Ako poznamenal, niekoľko kaplniek, respektíve miest na liturgické slávenie, majú v nájme. "Prenajímame ich od miestnych samospráv, prípadne od Rímskokatolíckej cirkvi, ale aj tu ide väčšinou o spoločné užívanie," priblížil.

Košice sú podľa slov Mráza mestom, kde vďaka migrácii rastie počet gréckokatolíkov. "Ukázalo to aj posledné sčítanie obyvateľstva. Budúcnosť ukáže potrebu výstavby nových chrámov v Košiciach, prípadne v najbližšom okolí," povedal. Ako doplnil, všetky chrámy a kaplnky, ktoré sa na území eparchie nachádzajú, slúžia na svoj účel. "Neevidujeme žiadny zničený alebo nepoužívaný chrám," uzavrel.