Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Slovensko

Vo voľbách prepadlo 28,39 percenta hlasov, historicky najviac

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Ján Krošlák

Kerekes poukázal na to, že najviac prepadnutých hlasov spôsobilo najmä to, že sa koalícia PS-Spolu nedostala do parlamentu, pretože neprekročili tzv. aditívne volebné kvórum.

Bratislava 2. marca (TASR) – V sobotných (29. 2.) voľbách prepadlo 820.411 hlasov, teda 28,39 percenta hlasov, čo je doposiaľ najviac v histórii samostatného Slovenska. Podľa politológa Daniela Kerekesa je téma prepadnutých volebných hlasov skôr problémom nešťastnej stratégie politických strán než volebného systému. Ako pre TASR uviedol, niektorých môže prepadnutie voličských hlasov odradiť od účasti na ďalších voľbách.

Kerekes poukázal na to, že najviac prepadnutých hlasov spôsobilo najmä to, že sa koalícia PS-Spolu nedostala do parlamentu, pretože neprekročili tzv. aditívne volebné kvórum. "Svojím spôsobom je to chyba koalície, pretože tie možnosti si asi mohli vopred zvážiť, či preklenú hranicu siedmich percent," povedal s dôvetkom, že problém prepadnutých hlasov sa dotýka aj KDH a dvoch maďarských strán. Najmä maďarské strany podľa politológa neodhadli situáciu a nedohodli sa na spoločnom postupe, pripravili tak maďarskú menšinu, ktorá je dostatočne veľká, o to, aby bola reprezentovaná v parlamente.





Päťpercentné volebné kvórum politológ vníma ako úplne legitímne na to, aby integrovalo stranícky systém a aby tak v parlamente nebolo priveľa politických strán či prípadne, aby sa z neho vylúčil aj úplný extrém. "Za prepadnuté hlasy v podstate môžu politické strany, ktoré nevolili správnu stratégiu a možno precenili svoje schopnosti. Časť voličov teda nebude reprezentovaných v parlamente a môžu z toho zostať frustrovaní a môže ich to odradiť z volebnej účasti na ďalších voľbách," doplnil.

Podľa Kerekesa však zmena volebných pravidiel nepripadá do úvahy. "Existujú určité možnosti, že by volič mohol vyjadriť nejaký druhý či tretí hlas, prípadne ísť k alternatívnym volebným systémom. Myslím si však, že na Slovensku na toto nie sme pripravení," komentoval, pričom poukázal na to, že takáto možnosť sa využíva v Írsku. Vysvetlil, že volič tam môže vyjadriť viac ako jednu preferenciu. Tak môže nadobudnúť pocit, že jeho hlas neprepadol, pretože sa prejaví v inej preferencii.

Politológ si však myslí, že aj takýto krok by bol výrazným zásahom do inštitucionálneho nastavenia volebného systému. "Skôr si myslím, že by sa dalo uvažovať o verejnom tlaku na politické strany, aby sa správali racionálne a pristupovali k voľbám zodpovedne a nie štýlom skúsime – uvidíme. Trochu sa zahrávajú s dôverou spoločnosti vo volebný proces," povedal Kerekes, pričom zdôraznil, že aj pred poslednými voľbami existovali takéto tlaky na viaceré politické subjekty.

Rovnako podľa Kerekesa stojí za zváženie zrušenie aditívneho volebného kvóra. Diskutovali o ňom napríklad v susednom Česku. "Väčšina strán ho obišla tým, že sa spojili do jednej. Debata o tom, že by sa upravilo na päť percent pre všetkých, by tu mohla byť. Tým by sa koalície vytvárali jednoduchšie. PS–Spolu k tomu pristúpili poctivo, neobchádzali zákon a doplatili na to," uzavrel.

Najväčší prepad v posledných voľbách mala koalícia PS-Spolu (6,96 percenta) s 200.780 hlasmi. Mimo brány parlamentu ostali tiež KDH so ziskom 4,65 percenta (134.099 hlasov), Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS), ktorú volilo 3,90 percenta voličov (112.662 hlasov), SNS, ktorá získala 3,16 percenta (91.171 hlasov), a Dobrá voľba so ziskom 3,06 percenta (88.220 hlasov). Pod tromi percentami získaných hlasov ostali Vlasť s 2,93 percenta (84.507 hlasov) a Most-Híd s výsledkom 2,05 percenta (59.174 hlasov).

Ďalšie politické subjekty získali menej ako jedno percento hlasov. Socialisti.sk 0,55 percenta, (15.925 hlasov), Máme toho dosť! 0,32 percenta (9260 hlasov), Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku 0,28 percenta (8191 hlasov), Demokratická strana 0,14 percenta (4194 hlasov), Solidarita 0,11 percenta (3296 hlasov). Starostovia a nezávislí kandidáti – STANK získali 0,07 percenta (2018 hlasov) a Slovenské hnutie obrody – SHO (1966 hlasov) a Hlas ľudu zhodne po 0,06 percenta hlasov (1887 hlasov). Strana Práca Slovenského národa získala 0,04 percenta (1261 hlasov), strana 99 % - občiansky hlas 0,03 percenta (991 hlasov) a Slovenská liga 0,02 percenta (809 hlasov).

M. Šutaj Eštok: Trump chce spraviť veľkou Ameriku a nie Európu

Minister pripomenul, že pri ochrane našich pracovných miest a slovenských národnoštátnych záujmov nemusíme ostať sami, pretože sme členmi EÚ, ktorá je stále ekonomicky silným zoskupením.

- Americký prezident Donald Trump uviedol, že už tento alebo na budúci týždeň by sa mohol stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

- Vo väčšine okresov v Košickom a Prešovskom kraji platia výstrahy Vo väčšine okresov v Košickom a Prešovskom kraji platia výstrahy prvého stupňa pred poľadovicou. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na webe.

- Vo veku 88 rokov zomrela americká R&B speváčka Roberta Flacková, držiteľka ceny Grammy za cover verziu piesne "Killing Me Softly with His Song", oznámili jej zástupcovia.

- Vatikán informoval, že zdravotný stav pápeža Františka sa mierne zlepšil, už viac netrpí astmatickými záchvatmi a čiastočne sa vrátil aj k svojim pracovným povinnostiam.

- Severské a pobaltské krajiny sa tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaviazali zvýšiť vojenskú pomoc Kyjevu vrátane výcviku, zbraní a investícií do ukrajinského obranného priemyslu.

- Európska komisia (EK) ponúkla Ukrajine nový balík podpory, ktorý má zabezpečiť jej energetický systém a umožniť plnú integráciu do európskeho trhu s energiou.

- Slovensko je na čele rebríčka Byrokratický index 2024, ktorý porovnáva krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), Gruzínsko a Ukrajinu.

- Cena zlata naďalej láme rekordy. Podporujú ju obavy týkajúce sa obchodnej politiky USA a nárast geopolitickej neistoty.

- Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi, ktorá vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť.

- Dosiahnutie mieru na Ukrajine zostáva prvoradým cieľom, ale tento mier musí byť spravodlivý, vyjadrila sa Veronika Remišová.

- Poľský prezident Andrzej Duda na zasadnutí Národnej bezpečnostnej rady (RBN) vyhlásil, že neexistujú žiadne plány na obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti v Poľsku.

- Irak má 46,1 milióna obyvateľov. Vyplýva to z výsledkov sčítania ľudu, ktoré tam prebiehalo v novembri 2024, a to prvýkrát po takmer 40 rokoch.

- Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová verí, že lídri členských štátov sa zhodnú na novom balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ktorom sa bude rokovať na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady.

- Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) oznámila, že podala na Medzinárodný trestný súd (ICC) novú žalobu proti Rusku pre zatknutie a deportáciu 19 ukrajinských novinárov.

- Horskí záchranári v Nízkych Tatrách pomáhali v pondelok na rázcestí Pod Krúpovou hoľou uviaznutému 35-ročnému českému turistovi. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke.

- Šéf nemeckého konzervatívneho bloku CDU/CSU a kandidát na post spolkového kancelára Friedrich Merz v pondelok vyhlásil, že zabezpečí, aby izraelský premiér Benjamin Netanjahu "mohol prísť na návštevu" do Nemecka.

- Členstvo Ukrajiny v Európskej únii je európskou záležitosťou, pričom bez rozhodnutia Maďarov Ukrajina do Únie nevstúpi.

- Šesť slovenských študentov sa minulý týždeň zúčastnilo na treťom ročníku simulácie rokovaní Európskej rady a Rady Európskej únie (#ConSIMium).

- Polícia v Sabinove vyšetruje trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť 29-ročný muž. V sobotu (22. 2.) zavolal na linku 158 a oznámil, že ak nezasiahne policajná hliadka, zabije prvého človeka, ktorého stretne.

- Na zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ) vo Zvolene hovorili v pondelok poslanci o znečistení mesta čiernymi mastnými sadzami.