Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celkový objem výroby VEG za rok 2011 je 1.910. 164 MWh.
Autor TASR
Gabčíkovo 28. júla (TASR) - Na celkovej výrobe Slovenských elektrární (SE), a.s., ktorá v roku 2011 predstavovala 21.934 GWh, sa Vodná elektráreň na stupni Gabčíkovo (VEG) podieľala 8,7 percentami. Celkový objem výroby VEG za rok 2011 je 1.910.164 MWh. Suma výroby od nábehu do konca roku 2011 je 43.504.905 MWh, informovala TASR hovorkyňa SE Jana Burdová.
"Vodná elektráreň (VE) Gabčíkovo bola spustená do prevádzky v roku 1992. Celkový objem výroby od nábehu do konca roku 2011 je 41.293.043 MWh. Má osem turbogenerátorov. O dva roky neskôr nasledovala malá vodná elektráreň SVII s dvomi turbogenerátormi s celkovým objemom výroby od nábehu do konca minulého roku 60.161 MWh. VE Mošon odovzdali do prevádzky v roku 1996. Má dva turbogenerátory. Celkový objem výroby od spustenia je 92.398 MWh. So štyrmi turbogenerátormi nasleduje VE Čunovo, ktorá bola spustená v roku 1997. Do konca roku 2011 vyrobila 2.059.304 MWh," priblížila Burdová s tým, že VEG zabezpečila 6,6 % z hrubej spotreby Slovenska roku 2011.
"V prípade vybudovania Vodného diela Nagymaros v Maďarsku by boli prínosy vo viacerých oblastiach. Vzdutím hladiny v Nagymarosi by sa vytvorila až po Bratislavu plavebná dráha s hĺbkou nad 3,5 m, čo by umožnilo prístup riečno–morským lodiam až do prístavu Bratislava a nadväzujúce efekty," vysvetlila hovorkyňa. Navyše by nebolo nutné na tomto úseku bagrovanie a neefektívne udržiavanie plavebnej dráhy, čím by sa eliminovali plavebné obmedzenia pri nízkych prietokoch Dunajom.
Podľa Burdovej VE Gabčíkovo by bolo možné pri jestvujúcej vyrovnávajúcej zdrži VE Nagymaros prevádzkovať v špičkovom režime, teda vyrábať a dodávať energiu do prepojenej energetickej siete v najvýhodnejšom čase podľa situácie na burze energie. Vytvorila by sa možnosť eliminovať ekologické nedostatky na maďarskej časti povodia Dunaja. Po politickom rozhodnutí maďarskej vlády v 90. rokoch sa na maďarskej časti pozastavili všetky práce vrátane súvisiacich ekologických projektov.
Poruchovosť výrobného a rozvodného zariadenia je dlhodobo na veľmi nízkej úrovni, poruchová rezerva je čerpaná na menej ako 10 % plánovanej úrovne. "Tento stav je dôsledkom viacerých okolností. Dielo bolo budované organizáciami ČSFR a s výnimkou rozvodne 400 kV na báze tuzemských výrobkov. Hlavní dodávatelia ČKD Blansko, Škoda Plzeň a Elektrovod Bratislava zvolili seriózny prístup, brali uvedenie do prevádzky a odstránenie počiatočných chýb ako svoje preferenčné dielo," konštatovala Burdová. Pripomenula, že investorom technologickej časti boli SE a nosnú časť investičných činností zabezpečovali pracovníci, ktorí po ukončení investičných činností prešli do prevádzky a zabezpečovali aj zaškolenie personálu prevádzky. "Vďaka prechodu na akciovú spoločnosť a následnej privatizácii je zostava kvalifikovaného personálu stabilná," zdôraznila.
"Vodná elektráreň (VE) Gabčíkovo bola spustená do prevádzky v roku 1992. Celkový objem výroby od nábehu do konca roku 2011 je 41.293.043 MWh. Má osem turbogenerátorov. O dva roky neskôr nasledovala malá vodná elektráreň SVII s dvomi turbogenerátormi s celkovým objemom výroby od nábehu do konca minulého roku 60.161 MWh. VE Mošon odovzdali do prevádzky v roku 1996. Má dva turbogenerátory. Celkový objem výroby od spustenia je 92.398 MWh. So štyrmi turbogenerátormi nasleduje VE Čunovo, ktorá bola spustená v roku 1997. Do konca roku 2011 vyrobila 2.059.304 MWh," priblížila Burdová s tým, že VEG zabezpečila 6,6 % z hrubej spotreby Slovenska roku 2011.
"V prípade vybudovania Vodného diela Nagymaros v Maďarsku by boli prínosy vo viacerých oblastiach. Vzdutím hladiny v Nagymarosi by sa vytvorila až po Bratislavu plavebná dráha s hĺbkou nad 3,5 m, čo by umožnilo prístup riečno–morským lodiam až do prístavu Bratislava a nadväzujúce efekty," vysvetlila hovorkyňa. Navyše by nebolo nutné na tomto úseku bagrovanie a neefektívne udržiavanie plavebnej dráhy, čím by sa eliminovali plavebné obmedzenia pri nízkych prietokoch Dunajom.
Podľa Burdovej VE Gabčíkovo by bolo možné pri jestvujúcej vyrovnávajúcej zdrži VE Nagymaros prevádzkovať v špičkovom režime, teda vyrábať a dodávať energiu do prepojenej energetickej siete v najvýhodnejšom čase podľa situácie na burze energie. Vytvorila by sa možnosť eliminovať ekologické nedostatky na maďarskej časti povodia Dunaja. Po politickom rozhodnutí maďarskej vlády v 90. rokoch sa na maďarskej časti pozastavili všetky práce vrátane súvisiacich ekologických projektov.
Poruchovosť výrobného a rozvodného zariadenia je dlhodobo na veľmi nízkej úrovni, poruchová rezerva je čerpaná na menej ako 10 % plánovanej úrovne. "Tento stav je dôsledkom viacerých okolností. Dielo bolo budované organizáciami ČSFR a s výnimkou rozvodne 400 kV na báze tuzemských výrobkov. Hlavní dodávatelia ČKD Blansko, Škoda Plzeň a Elektrovod Bratislava zvolili seriózny prístup, brali uvedenie do prevádzky a odstránenie počiatočných chýb ako svoje preferenčné dielo," konštatovala Burdová. Pripomenula, že investorom technologickej časti boli SE a nosnú časť investičných činností zabezpečovali pracovníci, ktorí po ukončení investičných činností prešli do prevádzky a zabezpečovali aj zaškolenie personálu prevádzky. "Vďaka prechodu na akciovú spoločnosť a následnej privatizácii je zostava kvalifikovaného personálu stabilná," zdôraznila.
