Chránená krajinná oblasť (CHKO) Dunajské luhy je územím európskeho významu, na ktorom sa prekrýva viacero kategórií chránených území.
Autor TASR
Bratislava 22. novembra (TASR) – Envirorezort v spolupráci s Vodohospodárskou výstavbou, Štátnou ochranou prírody (ŠOP) SR a ochranármi predstavil systém opatrení, ktorými sa snažia zmierniť negatívne dosahy vodného diela (VD) Gabčíkovo na okolitú prírodu. Cieľom je ochrana biotopu fauny i flóry lužných lesov, ktorých časti zostali v minulosti po vybudovaní vodného diela bez prístupu k vode. Okrem riadených záplav je to aj zmena druhového zloženia lesov či využívanie tzv. živých kosačiek, teda kôz a oviec.
Chránená krajinná oblasť (CHKO) Dunajské luhy je územím európskeho významu, na ktorom sa prekrýva viacero kategórií chránených území. Do značnej miery je viazané na vodu a hydrologické podmienky. Podľa hydrobiológa Juraja Hajdú zo ŠOP SR je preto jednou zo základných podmienok zachovania priaznivého stavu biotopov práve dotácia vody. Prirodzené záplavy, ktoré boli možné pred výstavbou Gabčíkova, nahradili riadené, respektíve simulované.
"Sú zmierňujúcim alebo kompenzačným opatrením za pôvodný záplavový systém, ktorý bol vodným dielom narušený," poznamenal Hajdú. Sezónne zaplavenie územia má pomôcť zadržať vodu v krajine a oživiť prítomné biotopy. Netýka sa to však len zelene, na záplavy sú viazané napríklad aj viaceré druhy živočíchov vrátane rýb. "Bez simulovaných záplav by nebola možná prirodzená reprodukcia väčšiny druhov rýb," podotkol Hajdú.
Potvrdzuje to aj predseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) Tomáš Kušík. Ochranári sú podľa neho radi, že projektmi a opatreniami sa dokážu naprávať lokálne problémy. "Územie bolo dlhodobo suché, lebo bolo oddelené od vody. Nápustným kanálom a prehĺbením pôvodného ramena je les celoročne dotovaný vodou a územie ožilo," povedal Kušík s odvolaním sa na viaceré monitoringy. Pozitívum to má nielen pre zeleň a chránené vtáky ako orliak morský či bocian čierny, ale aj pre bežné druhy.
Hydrológii na danom území pomáha aj objekt v Dobrohošti, ktorý privádzacím kanálom zásobuje celú ramennú sústavu vodou. "Tento rok sme urobili historicky prvýkrát umelé záplavy tejto oblasti. Časť lesa, ktorá bola suchá, tak žije," povedal Tomáš Klein, riaditeľ technického úseku Vodohospodárskej výstavby. Zainteresované strany už rokujú o možnostiach, ako by mali realizovať záplavy v budúcnosti.
Jedným z ďalších opatrení je tiež zmena druhového zloženia lesa. V minulosti sa tu totiž rozmohlo vytváranie akýchsi plantáží nepôvodných rýchlorastúcich topoľov, a to pre produkciu drevnej hmoty a zisku. Snahou je tieto monokultúrne plantáže eliminovať a dostať do územia viacero pôvodných biotopov.
"Návrat k tradičnému hospodáreniu nie je vedený sentimentom, aby sme mali také druhové zloženie krajiny, aké mali naši predkovia. Ale tým, že tradičné systémy hospodárenia sú z dlhodobého hľadiska ľahšie udržateľné," skonštatoval štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Juraj Smatana. Podotkol, že vďaka klimatickým opatreniam dokážeme znížiť zároveň uhlíkovú stopu a ochrániť pôdu.
Chránená krajinná oblasť (CHKO) Dunajské luhy je územím európskeho významu, na ktorom sa prekrýva viacero kategórií chránených území. Do značnej miery je viazané na vodu a hydrologické podmienky. Podľa hydrobiológa Juraja Hajdú zo ŠOP SR je preto jednou zo základných podmienok zachovania priaznivého stavu biotopov práve dotácia vody. Prirodzené záplavy, ktoré boli možné pred výstavbou Gabčíkova, nahradili riadené, respektíve simulované.
"Sú zmierňujúcim alebo kompenzačným opatrením za pôvodný záplavový systém, ktorý bol vodným dielom narušený," poznamenal Hajdú. Sezónne zaplavenie územia má pomôcť zadržať vodu v krajine a oživiť prítomné biotopy. Netýka sa to však len zelene, na záplavy sú viazané napríklad aj viaceré druhy živočíchov vrátane rýb. "Bez simulovaných záplav by nebola možná prirodzená reprodukcia väčšiny druhov rýb," podotkol Hajdú.
Potvrdzuje to aj predseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) Tomáš Kušík. Ochranári sú podľa neho radi, že projektmi a opatreniami sa dokážu naprávať lokálne problémy. "Územie bolo dlhodobo suché, lebo bolo oddelené od vody. Nápustným kanálom a prehĺbením pôvodného ramena je les celoročne dotovaný vodou a územie ožilo," povedal Kušík s odvolaním sa na viaceré monitoringy. Pozitívum to má nielen pre zeleň a chránené vtáky ako orliak morský či bocian čierny, ale aj pre bežné druhy.
Hydrológii na danom území pomáha aj objekt v Dobrohošti, ktorý privádzacím kanálom zásobuje celú ramennú sústavu vodou. "Tento rok sme urobili historicky prvýkrát umelé záplavy tejto oblasti. Časť lesa, ktorá bola suchá, tak žije," povedal Tomáš Klein, riaditeľ technického úseku Vodohospodárskej výstavby. Zainteresované strany už rokujú o možnostiach, ako by mali realizovať záplavy v budúcnosti.
Jedným z ďalších opatrení je tiež zmena druhového zloženia lesa. V minulosti sa tu totiž rozmohlo vytváranie akýchsi plantáží nepôvodných rýchlorastúcich topoľov, a to pre produkciu drevnej hmoty a zisku. Snahou je tieto monokultúrne plantáže eliminovať a dostať do územia viacero pôvodných biotopov.
"Návrat k tradičnému hospodáreniu nie je vedený sentimentom, aby sme mali také druhové zloženie krajiny, aké mali naši predkovia. Ale tým, že tradičné systémy hospodárenia sú z dlhodobého hľadiska ľahšie udržateľné," skonštatoval štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Juraj Smatana. Podotkol, že vďaka klimatickým opatreniam dokážeme znížiť zároveň uhlíkovú stopu a ochrániť pôdu.