Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tvrdí Ministerstvo životného prostredia SR.
Autor TASR
Bratislava 14. júna (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR nevylučuje do budúcna úvahy ani o ďalších nových veľkých vodohospodárskych projektoch, ich prípadné financovanie však vidí reálnejšie z eurofondov. Šéf rezortu Peter Žiga (Smer-SD) už v máji vyhlásil, že vláda je pripravená na viacero veľkých projektov v oblasti vodohospodárstva. V súčasnosti sa hovorí najmä o výstavbe vodných diel Slatinka a Tichý potok.
"Veľké projekty vo vodnom hospodárstve sú časovo a technicky náročné a vyžadujú si množstvo finančných prostriedkov. V období napätého štátneho rozpočtu vidí rezort v súčasnosti, okrem už pripravených projektov, ako reálnu skôr cestu využitia európskych prostriedkov na investície do operatívnejšej a efektívnej protipovodňovej ochrany," povedal pre TASR hovorca envirozortu Maroš Stano.
Za príklad podobného úspešného projektu dáva rezort nedávno vybudovanú protipovodňovú ochranu Bratislavy, ktorá prešla skúškou rekordne vysokej vody. "Je potrebné zdôrazniť, že vodné diela vybudované v minulosti ako vodné dielo Žilina, Orava, prípadne Gabčíkovo dokazujú v plnej miere, že nielen plnia svoje pôvodné vodohospodárske funkcie (regulácia a ochrana pred povodňami), prinášajú ekologickú energiu, ale úspešne dotvorili ráz krajiny a ponúkli nové možnosti svojmu okoliu," doplnil Stano.
V informácii z dielne envirorezortu, pripravenej na minuloročné výjazdové rokovanie vlády v Gabčíkove, sa konštatuje, že "najlepším opatrením umožňujúcim prerozdelenie vody v krajine podľa aktuálnej potreby je budovanie kapacít na zadržiavanie vody v čase extrémnych zrážok a jej racionálne využívanie v obdobiach sucha. Pripomína preto potrebu stavby ďalších priehrad a vodohospodárskych nádrží.
Zadržiavanie vody a jej prerozdeľovanie v čase podľa materiálu umožňuje jediný prostriedok, ktorým sú priehrady a nimi vybudované vodohospodárske nádrže. V súčasnosti na Slovensku vo vodných nádržiach zadržiavame približne osem percent objemu zrážok, ktoré spadnú na naše územie v priemernom roku. Odborné odhady naznačujú, že na adaptáciu Slovenska na zmenu klímy je treba zväčšiť objem zadržiavanej vody na 20 až 25 percent.
Materiál však tiež upozornil, že financovanie organizácií v oblasti vodného hospodárstva nie je zabezpečené v dostatočnej výške. Vzhľadom na každoročne sa znižujúci limit výdavkov kapitoly MŽP SR, najmä od roku 2010, má klesajúcu tendenciu.
"Veľké projekty vo vodnom hospodárstve sú časovo a technicky náročné a vyžadujú si množstvo finančných prostriedkov. V období napätého štátneho rozpočtu vidí rezort v súčasnosti, okrem už pripravených projektov, ako reálnu skôr cestu využitia európskych prostriedkov na investície do operatívnejšej a efektívnej protipovodňovej ochrany," povedal pre TASR hovorca envirozortu Maroš Stano.
Za príklad podobného úspešného projektu dáva rezort nedávno vybudovanú protipovodňovú ochranu Bratislavy, ktorá prešla skúškou rekordne vysokej vody. "Je potrebné zdôrazniť, že vodné diela vybudované v minulosti ako vodné dielo Žilina, Orava, prípadne Gabčíkovo dokazujú v plnej miere, že nielen plnia svoje pôvodné vodohospodárske funkcie (regulácia a ochrana pred povodňami), prinášajú ekologickú energiu, ale úspešne dotvorili ráz krajiny a ponúkli nové možnosti svojmu okoliu," doplnil Stano.
V informácii z dielne envirorezortu, pripravenej na minuloročné výjazdové rokovanie vlády v Gabčíkove, sa konštatuje, že "najlepším opatrením umožňujúcim prerozdelenie vody v krajine podľa aktuálnej potreby je budovanie kapacít na zadržiavanie vody v čase extrémnych zrážok a jej racionálne využívanie v obdobiach sucha. Pripomína preto potrebu stavby ďalších priehrad a vodohospodárskych nádrží.
Zadržiavanie vody a jej prerozdeľovanie v čase podľa materiálu umožňuje jediný prostriedok, ktorým sú priehrady a nimi vybudované vodohospodárske nádrže. V súčasnosti na Slovensku vo vodných nádržiach zadržiavame približne osem percent objemu zrážok, ktoré spadnú na naše územie v priemernom roku. Odborné odhady naznačujú, že na adaptáciu Slovenska na zmenu klímy je treba zväčšiť objem zadržiavanej vody na 20 až 25 percent.
Materiál však tiež upozornil, že financovanie organizácií v oblasti vodného hospodárstva nie je zabezpečené v dostatočnej výške. Vzhľadom na každoročne sa znižujúci limit výdavkov kapitoly MŽP SR, najmä od roku 2010, má klesajúcu tendenciu.
