Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 29. december 2024Meniny má Milada
< sekcia Slovensko

So zosnulým vojakom E. Makovníkom sa prišli rozlúčiť stovky ľudí

Posledná rozlúčka s kapitánom (nadporučík povýšený in memoriam) Edmundom Makovníkom, ktorý zahynul 27. decembra 2013 v Afganistane pri plnení úloh v operácii ISAF, sa uskutočnila 2. januára 2014 v Obradnej sále Verejného cintorína na Rastislavovej ulici v Košiciach. Foto: TASR/Milan Kapusta

Na smútočnom obrade sa zúčastnili aj prezident SR I. Gašparovič, minister obrany M. Glváč a náčelník Generálneho štábu OS SR P. Vojtek.

Košice 2. januára (TASR) – Rozkaz o povýšení in memoriam do hodnosti kapitána bol súčasťou poslednej rozlúčky s Edmundom Makovníkom, ktorý spolu s Patrikom Fraštiom zahynul v piatok (27. 12.) pri bombovom útoku na vojenský konvoj v afganskom Kábule.

Na smútočnom obrade v obradnej miestnosti košického verejného cintorína sa zúčastnil aj prezident SR Ivan Gašparovič spolu s ministrom obrany Martinom Glváčom a náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Petrom Vojtekom. Smútočnú omšu celebroval ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky František Rábek.

Minister obrany vyjadril pripravenosť pomôcť pozostalým znášať zmeny, ktoré ich čakajú po odchode blízkeho človeka a zároveň im vyjadril hlbokú sústrasť.

„Edo bol špičkový odborník v skupine taktického letectva. Je to veľká strata pre náš pluk, ale aj pre celé ozbrojené sily. Takýchto špecialistov môžeme počítať na prstoch jednej ruky,“ povedal veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia Ľubomír Šebo, v ktorom zosnulý nadporučík Makovník slúžil.



Ako povedal Vojtek, vojaci, ktorí odchádzali do Kábulu 1. januára tam išli s určitými obavami, ale odhodlaní splniť úlohy, ktoré ich čakajú. „Jedným zo základných kritérií pre účasť v takejto misii je dobrovoľnosť, chcenie a presvedčenie toho vojaka, aby tam šiel,“ uviedol Vojtek s tým, že o to viac si cení odhodlanie tých, ktorí sa misií zúčastňujú.

Podľa jedného z príslušníkov 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline sa kolegovia na zosnulého Edmunda Makovníka mohli vždy spoľahnúť, či obrátiť sa s prosbou o pomoc a radu a vždy patril medzi elitu ako vojak i ako človek.



Po smútočných príhovoroch rakvu vyniesli pred obradnú sieň a na počesť Edmunda Makovníka vypálili salvy. So zosnulým sa okrem rodiny, blízkych a oficiálnych hostí prišli rozlúčiť stovky Košičanov.

Mŕtvi vojaci boli súčasťou päťčlennej slovenskej skupiny, ktorá na základni pri Kábule pripravovala príchod ďalších 78 slovenských vojakov.