Bratislava 1. januára (TASR) – Na Slovensku je podľa údajov Ministerstva vnútra (MV) SR 1587 cintorínov z obdobia prvej svetovej vojny. Najväčšie, frontové, sa nachádzajú najmä na území severovýchodného Slovenska, kde v rokoch 1914 až 1915 prebiehali boje medzi armádami Rakúsko-Uhorska a Nemecka na jednej a Ruska na druhej strane. Na juhozápadnom Slovensku sa zase vyskytujú lazaretné a zajatecké cintoríny.

Jeden z nich v roku 2004 náhodne pri potulkách v rakúsko-slovenskom pohraničí v bratislavskej časti Kopčany objavil fotoreportér Večerníka a zakladateľ občianskeho združenia Zachráňme petržalské bunkre Miroslav Košírer.

"Cintorín bol od roku 1916 súčasťou vojenského lazaretu v Kittsee pre ranených vojakov rakúsko-uhorskej monarchie. Po prvý raz bol pietne upravený okolo roku 1922," priblížil s tým, že z tohto obdobia sa v archíve Vojenského historického ústavu nachádzajú náčrty cintorína. "Počas trvania prvej Československej republiky sa tu 1. novembra v deň Pamiatky zosnulých konali slávnostné bohoslužby a pietna spomienka," hovorí Košírer.

Do pádu železnej opony sa zabudnutý cintorín nachádzal v prísne chránenej hraničnej oblasti s Rakúskom a fotoreportér ho našiel zničený, v zdevastovanom stave. Upozornil naň mesto a inicioval jeho obnovu, ktorá sa začala v roku 2008. "Bratislavský magistrát nakoniec uvoľnil zo svojho rozpočtu 615.000 eur a na základe projektu Márie Baníkovej, Imricha Puškára a sadovníckej úpravy Kataríny Serbínovej dostal cintorín dnešnú podobu," priblížil Košírer.

Na cintoríne je podľa jeho údajov pochovaných 331 vojakov. Z nich je 122 československých, 53 maďarských, 51 juhoslovanských, 43 rumunských, 16 rakúskych, 11 talianskych, 11 poľských, traja nemeckí, ostatní sú neznámi.

"Hroby sú rozdelené do niekoľkých sektorov. Pri každom je centrálny náhrobník so zoznamom obsahujúcim meno, dátum a miesto narodenia, dátum úmrtia, národnosť a zaradenie v armáde - pešiak, jáger, domobranec, delostrelec, jazdec, strelec, dragún či železničiar," objasnil fotoreportér. Nie je podľa neho neobvyklé, ak hrobové miesto má dátum narodenia, neobsahuje však dátum úmrtia. "Vojna k presným záznamom nebýva prajná," povedal Košírer, ktorý považuje za dôležité, že pochovaní vojaci sa po dlhých rokoch dočkali dôstojného miesta pre svoj posledný odpočinok.

Areál vojenského cintorína v Petržalke – Kopčanoch, zrekonštruovaný podľa pôvodných plánov vrátane zelene, dotvára aj zrenovovaný betónový bunker prvorepublikového opevnenia BS-8 Hřbitov, o ktorého záchranu a obnovu sa zaslúžili dobrovoľníci okolo Miroslava Košírera z občianskeho združenia Zachráňme petržalské bunkre.

Podľa údajov MV je na cintorínoch z prvej svetovej vojny na území Slovenska pochovaných 75.206 vojakov. Najväčší je vo Veľkrope v okrese Stropkov, kde v 131 hroboch našlo posledný odpočinok 8662 vojakov, viac ako na Slavíne či vo Svidníku, kde ležia obete druhej svetovej vojny. Masové vojnové pohrebisko Bodružal v okrese Svidník obsahuje 39 masových hrobov, v ktorých je pochovaných 400 vojakov. Na jeho okraji je osadený drevený kríž – socha – negatív.

Z tzv. zajateckých cintorínov sú najväčšie v Šamoríne a Dunajskej Strede, v oboch je pochovaných viac ako tisíc talianskych vojakov. Z lazaretných cintorínov patria k najväčším komárňanský so 6000 pochovanými a veľkomederský, kde leží 5000 srbských vojakov.