Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Amnesty International Slovensko, má pochybnosti, či pri exporte zbraní dodržiava SR medzinárodné záväzky.
Autor TASR
Bratislava 23. mája (TASR) – Pri vývoze vojenského materiálu zo Slovenska neexistujú záruky, že SR dodržiava medzinárodné záväzky, ktoré zakazujú vyvážať zbrane do krajín, kde môžu byť použité pri vážnom porušovaní ľudských práv. Konštatuje to Amnesty International Slovensko (AI SK) s odôvodnením, že SR vyviezla v roku 2012 zbrane do krajín, ktoré podľa výročnej správy mimovládnej organizácie použili hrubú silu proti vlastnému obyvateľstvu.
Ako príklad uviedla AI SK Alžírsko, Egypt, Kambodžu, Kazachstan či Ugandu. Aj do týchto krajín bol vyvezený vojenský materiál podľa výročnej správy o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu, ktorú predložilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. "V týchto krajinách dochádzalo v minulom roku k obmedzovaniu osobnej slobody, diskriminácii žien, mučeniu, nútenému vysťahovaniu či neprimeranému použitiu sily," uviedla hovorkyňa AI SK Jana Vargovčíková.
Podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR, ktoré každý vývoz vojenského materiálu zo SR schvaľuje, boli v tomto prípade rešpektované platné obmedzenia a reštrikcie vychádzajúce zo zahraničnopolitických záväzkov SR a princípov, ktoré aplikujú krajiny EÚ.
"Do predmetných krajín boli v roku 2012 vyvezené najmä náhradné diely na vojenskú techniku rôzneho charakteru, ktorá je určená na zabezpečenie bezpečnosti a obranyschopnosti štátu a nie na priamu represiu voči civilnému obyvateľstvu krajiny," uviedol hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel.
AI Sk v prípade obchodovania s vojenským materiálom zo SR vidí problém aj v tom, že kritériá, ktoré SR musí pri vývoze z hľadiska medzinárodných záväzkov spĺňať, nie sú explicitne stanovené v zákone. Problémom je podľa mimovládnej organizácie aj to, že sa neuvádzajú dôvody udelenia licencie na vývoz. Proces podľa AI SK tak nie je transparentný a neumožňuje dostatočnú kontrolu. "Verejnosť nemá k dispozícii dostatok informácií o tom, komu a na aký výrobok bola licencia udelená," uviedla Vargovčíková s tým, že výhrady existujú aj pri uvádzaní dôvodov zamietnutia licencie. "Tie nie sú jasne vysvetlené. MH a MZVaEZ sa pri zamietnutí odvolajú iba na dôvody zahraničnopolitického alebo bezpečnostného záujmu," poznamenala Vargovčíková.
MZVaEZ uviedlo, že vývoz vojenského materiálu zo SR do zahraničia, ktorý je predmetom licenčného konania, sa uskutočňuje na komerčnej báze v súlade s platnou legislatívou. Dodalo, že pravidlá, ktorými sa SR radi pri obchodovaní s vojenským materiálom, sú podstatne striktnejšie ako tie, ktoré ustanovuje Zmluva o obchodovaní so zbraňami (ATT). Túto, vôbec prvú celosvetovú dohodu, ktorá reguluje obchod s konvenčnými zbraňami, schválilo začiatkom apríla 2013 Valné zhromaždenie OSN. "Po jej otvorení na podpis 3. júna 2013, ju chce SR podpísať medzi prvými krajinami," uviedol Gandel.
Ako príklad uviedla AI SK Alžírsko, Egypt, Kambodžu, Kazachstan či Ugandu. Aj do týchto krajín bol vyvezený vojenský materiál podľa výročnej správy o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu, ktorú predložilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. "V týchto krajinách dochádzalo v minulom roku k obmedzovaniu osobnej slobody, diskriminácii žien, mučeniu, nútenému vysťahovaniu či neprimeranému použitiu sily," uviedla hovorkyňa AI SK Jana Vargovčíková.
Podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR, ktoré každý vývoz vojenského materiálu zo SR schvaľuje, boli v tomto prípade rešpektované platné obmedzenia a reštrikcie vychádzajúce zo zahraničnopolitických záväzkov SR a princípov, ktoré aplikujú krajiny EÚ.
Náhradné diely na vojenskú techniku
"Do predmetných krajín boli v roku 2012 vyvezené najmä náhradné diely na vojenskú techniku rôzneho charakteru, ktorá je určená na zabezpečenie bezpečnosti a obranyschopnosti štátu a nie na priamu represiu voči civilnému obyvateľstvu krajiny," uviedol hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel.
AI Sk v prípade obchodovania s vojenským materiálom zo SR vidí problém aj v tom, že kritériá, ktoré SR musí pri vývoze z hľadiska medzinárodných záväzkov spĺňať, nie sú explicitne stanovené v zákone. Problémom je podľa mimovládnej organizácie aj to, že sa neuvádzajú dôvody udelenia licencie na vývoz. Proces podľa AI SK tak nie je transparentný a neumožňuje dostatočnú kontrolu. "Verejnosť nemá k dispozícii dostatok informácií o tom, komu a na aký výrobok bola licencia udelená," uviedla Vargovčíková s tým, že výhrady existujú aj pri uvádzaní dôvodov zamietnutia licencie. "Tie nie sú jasne vysvetlené. MH a MZVaEZ sa pri zamietnutí odvolajú iba na dôvody zahraničnopolitického alebo bezpečnostného záujmu," poznamenala Vargovčíková.
MZVaEZ uviedlo, že vývoz vojenského materiálu zo SR do zahraničia, ktorý je predmetom licenčného konania, sa uskutočňuje na komerčnej báze v súlade s platnou legislatívou. Dodalo, že pravidlá, ktorými sa SR radi pri obchodovaní s vojenským materiálom, sú podstatne striktnejšie ako tie, ktoré ustanovuje Zmluva o obchodovaní so zbraňami (ATT). Túto, vôbec prvú celosvetovú dohodu, ktorá reguluje obchod s konvenčnými zbraňami, schválilo začiatkom apríla 2013 Valné zhromaždenie OSN. "Po jej otvorení na podpis 3. júna 2013, ju chce SR podpísať medzi prvými krajinami," uviedol Gandel.
