Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezidentské voľby v USA sa budú konať 3. novembra.
Autor TASR
Praha 28. októbra (TASR) – Vyšehradská skupina deklarovala voči vláde amerického prezidenta Donalda Trumpa skôr pozitívny sentiment, čo súvisí s preferenciou podobných agend i populistickej rétoriky. V prípade jeho volebnej porážky v prezidentských voľbách možno predpokladať, že dôjde k čiastkovým zmenám v budúcich vzťahoch medzi V4 a Washingtonom. V rozhovore pre TASR to uviedol český politológ Ladislav Cabada.
Trump a väčšina lídrov krajín V4 zdieľajú "negatívny postoj k migrácii a otvoreným hraniciam, presadzujú národno-konzervatívnu či národno-populistickú agendu a sú skeptickí k európskej integrácii a inštitúciám EÚ", uviedol analytik z pražskej Metropolitnej univerzity.
Úloha Slovenska, ktoré je pre USA partnerom v rámci NATO, je v porovnaní s inými krajinami vo V4 menšia, vysvetľuje Cabada. Je to podľa neho dané nielen veľkosťou krajiny - Slovensko je populačne o polovicu menšie než Maďarsko alebo Česko – ale navyše je v rámci V4 najviac sústredené na európsky rozmer západnej spolupráce, teda prioritizuje EÚ. "To je v očiach Trumpovej administratívy vnímané skôr ako nedostatok než prednosť," zhodnotil.
Podotkol, že Česko sa pre USA stalo po odchode Václava Havla z funkcie prezidenta krajinou "nižšieho významu", k čomu podľa neho prispeli aj niektoré kroky českých vlád a Havlových nasledovníkov. Za najvýznamnejšie problémy považuje odmietnutie americkej požiadavky na spoluprácu pri výstavbe protiraketového systému v Európe, ako aj proruskú a pročínsku orientáciu niektorých českých predstaviteľov vrátane prezidenta Miloša Zemana.
Bariéru v česko-amerických vzťahoch dokázal podľa Cabadu "mierne zasypať" premiér Andrej Babiš svojou návštevou Bieleho domu v marci 2019. Rovnako pozitívne vníma aj návštevu Prahy amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea v auguste tohto roka. "Napriek tomu nemožno očakávať, že by prezident Trump, ak bude znovuzvolený, pozval Miloša Zemana na oficiálnu návštevu. V tomto ohľade je dominantným partnerom USA v strednej Európe dlhodobo Poľsko. Tiež vláda premiéra Viktora Orbána má väčšiu perspektívu spolupráce s Trumpovou administratívou," zhodnotil odborník na strednú Európu.
V prípade Trumpovej volebnej porážky možno podľa Cabadu predpokladať, že by došlo k čiastkovým zmenám vo vzájomných vzťahoch. "Najmä by zosilnela kritika z Demokratickej strany voči režimu premiéra Viktora Orbána v Maďarsku. Menej pravdepodobná je kritika situácie destabilizácie právneho štátu v Poľsku, na to je príliš významným a jasne proamerickým partnerom," skonštatoval.
Na záver však zdôraznil, že partnerom pre USA sa v stredovýchodnej Európe namiesto V4 stala skôr Iniciatíva Trojmoria, združujúca 12 štátov vrátane Slovenska. Dodal, že chýba aj formát V4+USA, aký má skupina napríklad s Japonskom, Južnou Kóreou a Izraelom.
Prezidentské voľby v USA sa budú konať 3. novembra. Demokratickým vyzývateľom republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa je Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu.
Trump a väčšina lídrov krajín V4 zdieľajú "negatívny postoj k migrácii a otvoreným hraniciam, presadzujú národno-konzervatívnu či národno-populistickú agendu a sú skeptickí k európskej integrácii a inštitúciám EÚ", uviedol analytik z pražskej Metropolitnej univerzity.
Úloha Slovenska, ktoré je pre USA partnerom v rámci NATO, je v porovnaní s inými krajinami vo V4 menšia, vysvetľuje Cabada. Je to podľa neho dané nielen veľkosťou krajiny - Slovensko je populačne o polovicu menšie než Maďarsko alebo Česko – ale navyše je v rámci V4 najviac sústredené na európsky rozmer západnej spolupráce, teda prioritizuje EÚ. "To je v očiach Trumpovej administratívy vnímané skôr ako nedostatok než prednosť," zhodnotil.
Podotkol, že Česko sa pre USA stalo po odchode Václava Havla z funkcie prezidenta krajinou "nižšieho významu", k čomu podľa neho prispeli aj niektoré kroky českých vlád a Havlových nasledovníkov. Za najvýznamnejšie problémy považuje odmietnutie americkej požiadavky na spoluprácu pri výstavbe protiraketového systému v Európe, ako aj proruskú a pročínsku orientáciu niektorých českých predstaviteľov vrátane prezidenta Miloša Zemana.
Bariéru v česko-amerických vzťahoch dokázal podľa Cabadu "mierne zasypať" premiér Andrej Babiš svojou návštevou Bieleho domu v marci 2019. Rovnako pozitívne vníma aj návštevu Prahy amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea v auguste tohto roka. "Napriek tomu nemožno očakávať, že by prezident Trump, ak bude znovuzvolený, pozval Miloša Zemana na oficiálnu návštevu. V tomto ohľade je dominantným partnerom USA v strednej Európe dlhodobo Poľsko. Tiež vláda premiéra Viktora Orbána má väčšiu perspektívu spolupráce s Trumpovou administratívou," zhodnotil odborník na strednú Európu.
V prípade Trumpovej volebnej porážky možno podľa Cabadu predpokladať, že by došlo k čiastkovým zmenám vo vzájomných vzťahoch. "Najmä by zosilnela kritika z Demokratickej strany voči režimu premiéra Viktora Orbána v Maďarsku. Menej pravdepodobná je kritika situácie destabilizácie právneho štátu v Poľsku, na to je príliš významným a jasne proamerickým partnerom," skonštatoval.
Na záver však zdôraznil, že partnerom pre USA sa v stredovýchodnej Európe namiesto V4 stala skôr Iniciatíva Trojmoria, združujúca 12 štátov vrátane Slovenska. Dodal, že chýba aj formát V4+USA, aký má skupina napríklad s Japonskom, Južnou Kóreou a Izraelom.
Prezidentské voľby v USA sa budú konať 3. novembra. Demokratickým vyzývateľom republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa je Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu.
