Bratislava 27. marca (TASR) – V sobotu 30. marca 2019 sa uskutoční druhé kolo voľby prezidenta SR, do ktorého postúpili po prvom kole 16. marca 2019 kandidáti Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič.

TASR prináša prehľad a porovnanie výsledkov prvého a druhého kola prezidentských volieb v rokoch 1999, 2004, 2009 a 2014.

2019: V prvom kole uspeli Čaputová a Šefčovič, hlasovali vyše 2 milióny ľudí

V sobotu 30. marca 2019 sa uskutoční druhé kolo voľby prezidenta SR, do ktorého po prvom kole 16. marca 2019 postúpili kandidáti Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič.

Oprávnených voličov bolo 4.429.033, z nich sa na voľbách zúčastnilo 2.158.859, čo predstavuje účasť 48,74 percenta. Platných odovzdaných hlasov bolo 2.145.364.

Občianska kandidátka Zuzana Čaputová získala 40,57 percenta hlasov, podporilo ju teda 870.415 voličov. Kandidát Smeru-SD Maroš Šefčovič dostal 18,66 percenta, čo predstavuje 400.379 hlasov.
Na treťom mieste skončil občiansky kandidát a sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin so ziskom 14,34 percenta (307.823 hlasov), na štvrtom poslanec NR SR a predseda ĽSNS Marian Kotleba s 10,39 percenta (222.935 hlasov).

Piaty bol občiansky kandidát František Mikloško, ktorého volilo 5,72 percenta voličov (122.916 hlasov), šiesty poslanec NR SR a predseda strany Most-Híd Béla Bugár získal 3,10 percenta (66.667 hlasov). Siedmy bol poslanec NR SR za hnutie Sme rodina Milan Krajniak (2,77 percenta, 59.464 hlasov) a na ôsmej priečke bol Eduard Chmelár (2,74 percenta, 58.965 hlasov).
Pod jedno percento hlasov získali Martin Daňo (0,51 percenta, 11.146 hlasov), Róbert Švec (0,30 percenta, 6567 hlasov), Juraj Zábojník (0,28 percenta, 6219 hlasov), Ivan Zuzula (0,17 percenta, 3807) a Bohumila Tauchmannová (0,16 percenta, 3535 hlasov).

Občania Slovenskej republiky si piatykrát v histórii volia prezidenta v priamych voľbách. Slovensko malo dosiaľ štyroch prezidentov. Prvým bol Michal Kováč, ktorého však volil parlament. Priamo si občania volili hlavu štátu prvýkrát v roku 1999, keď si vybrali Rudolfa Schustera. Po ňom bol v rokoch 2004-2014 v dvoch volebných obdobiach na čele štátu Ivan Gašparovič. Štvrtým a dosiaľ posledným prezidentom je Andrej Kiska. Funkčné obdobie mu uplynie 15. júna, keď bude inaugurovaný jeho nástupca, o ktorom sa rozhodne v sobotu v druhom kole prezidentských volieb.

1999: Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar

V prvom kole prezidentských volieb 15. mája 1999 volebná účasť predstavovala 73,89 percenta, voliči odovzdali 2.948.402 platných hlasov. Víťazom prvého kola sa stal so ziskom 47,37 percenta odovzdaných hlasov (1.396.950 hlasov) kandidát vládnej koalície Rudolf Schuster.

Predsedu Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara podporilo 37,23 percenta voličov (1.097.956).

V druhom kole 29. mája dosiahla účasť 75,45 percenta, voliči odovzdali 3.021.123 platných hlasov. Rudolf Schuster získal 57,18 percenta (1.727.481 hlasov) a jeho protikandidát Vladimír Mečiar 42,81 percenta (1.293.642 hlasov).

V porovnaní s prvým kolom stúpla účasť o 72.721 voličov. Prvý Rudolf Schuster získal o 330.531 hlasov viac. Druhý v poradí Vladimír Mečiar získal v druhom kole o 195.686 hlasov viac.

2004: Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič

V prvom kole prezidentských volieb 3. apríla 2004 zo 4.204.899 občanov zapísaných vo voličských zoznamoch prišlo voliť prezidenta 47,94 percenta, odovzdaných platných hlasovacích lístkov bolo 1.986.214.

V prvom kole získal predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Mečiar 32,73 percenta hlasov (650.242). Predseda Hnutia za demokraciu (HZD) Ivan Gašparovič získal 22,28 percenta hlasov (442.564).

V druhom kole, ktoré sa konalo 17. apríla, účasť dosiahla 43,5 percenta, voliči odovzdali 1.801.960 platných hlasov. Ivan Gašparovič získal 1.079.592 hlasov, čo predstavovalo 59,91 percenta. Jeho protikandidáta Vladimíra Mečiara podporilo 722.368 voličov predstavujúcich 40,08 percenta.

V porovnaní s prvým kolom účasť poklesla o 184.254. Prvý Gašparovič získal o 637.028 hlasov viac. Druhý Mečiar o 72.126 hlasov viac.

2009: Ivan Gašparovič a Iveta Radičová

Volebná účasť v prvom kole 21. marca 2009 dosiahla 43,63 percenta. Platných hlasovacích lístkov bolo 1.875.629.

Ivan Gašparovič (občiansky kandidát a kandidát s podporou Smeru-SD, SNS a HZD) získal 46,7 percenta hlasov (876.061 hlasov). Druhá v poradí Iveta Radičová (občianska kandidátka a kandidátka SDKÚ-DS, KDH, SMK, OKS) získala 38,05 percenta, teda 713.735 hlasov.

V druhom kole prezidentských volieb 4. apríla 2009 účasť dosiahla 51,67 percenta, platné hlasy odovzdalo 2.223.595 voličov . Ivan Gašparovič získal 1.234.787 hlasov, čo predstavuje 55,53 percenta. Protikandidátka Iveta Radičová získala 988.808 hlasov, teda 44,46 percenta.

V porovnaní s prvým kolom účasť stúpla o 347.966 voličov. Prvý Gašparovič získal o 358.726 hlasov viac. Druhej Radičovej pribudlo 275.073 hlasov.

2014: Andrej Kiska a Robert Fico

Na prvom kole volieb prezidenta sa 15. marca 2014 zúčastnilo 43,40 percent voličov, odovzdali 1.914.021 platných hlasovacích lístkov.

Víťazom prvého kola sa stal vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD) so ziskom 28 percent hlasov (531.919). Občianskemu kandidátovi, manažérovi a filantropovi Andrejovi Kiskovi hlas odovzdalo 24 percent voličov (455.996 hlasov).

V druhom kole volieb účasť dosiahla 50,48 percenta, voliči odovzdali 2.200.906 platných hlasovacích lístkov. Víťazom druhého kola prezidentských volieb sa stal Andrej Kiska, ktorého volilo 59,38 percenta ľudí (1.307.065 hlasov). Jeho protikandidát Robert Fico získal podporu 40,61 percenta voličov (893.841 hlasov).

V druhom kole stúpla účasť o 286.885 voličov. Andrejovi Kiskovi pribudlo 851.069 hlasov, v poradí druhý Robert Fico získal oproti prvému kolu o 361.922 hlasov viac.

Profily prezidentských kandidátov pre rok 2019

Zuzana Čaputová

Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996. Počas štúdia i po jeho skončení pracovala na Mestskom úrade v Pezinku, najskôr ako asistentka na právnom oddelení a neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu. V rokoch 1998 až 1999 absolvovala vzdelávací cyklus Všeobecný manažment - Manažment zmeny a v roku 1999 tréning ARK, s. r. o. - Mediácia, akreditovaný Ministerstvom školstva SR. Je členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW. "Pôvodne som chcela študovať psychológiu. Považujem za zmysluplné robiť prácu, ktorá je službou niečomu dôležitému. Environmentálne otázky majú blízko k najdôležitejším hodnotám, a to sú život a zdravie. Ako právnička som sa teda začala venovať aj týmto kauzám," povedala v rozhovore pre miestny časopis Pezinčan. Od roku 1998 začala pôsobiť v treťom sektore. Pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít. Od roku 2001 začala spolupracovať so združením Via Iuris, od roku 2010 ako advokátka. Via Iuris je občianske združenie, ktoré pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných. V rámci tejto spolupráce sa Čaputová venovala téme "Verejná kontrola verejnej moci", téme "Zodpovednosť verejných činiteľov", a tiež účasti verejnosti na rozhodovaní o veľkých investičných zámeroch. Počas svojej praxe, resp. už od obdobia, keď končila vysokú školu, sa angažovala aj v kauze pezinskej skládky, ktorá sa začala koncom 90. rokov 20. storočia. Informácia o zámere vybudovať novú skládku vedľa starej, a v blízkosti centra Pezinka, sa objavila v roku 1999. Len v prvej etape mala mať skládka plochu jedenásť a pol futbalových ihrísk a hĺbku, ktorá sa rovnala štvorposchodovému domu. Najintenzívnejšie obdobie prišlo od roku 2007 počas integrovaného povoľovania skládky a v roku 2008, keď sa konalo najviac verejných protestov. V roku 2013 Najvyšší súd zrušil povolenie na skládku. "Celá naša komunita sa chcela ubrániť ďalšej obrovskej záťaži, ktorú sa nám mocenský valec usiloval nezákonne do mesta pretlačiť. Spojili sme sa a po 14 rokoch sme to vyhrali," uviedla Čaputová. V roku 2016 jej udelili prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu, nazývanú aj Nobelova cena za ekológiu. Angažovala sa tiež v zbere podpisov pod petíciu požadujúcu zrušenie Mečiarových amnestií. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu Via Iuris a pokračovanie v advokátskej praxi, v rámci ktorej sa aj naďalej venuje environmentálnym témam. Je spoluautorkou viacerých publikácii a členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW. Právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová kandiduje na post prezidentky Slovenskej republiky ako kandidátka mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko. Zuzana Čaputová odovzdala 24. januára 2019 hárky s viac ako 18.400 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru. "Aj doposiaľ som sa snažila pomáhať ľuďom, ktorí čelili neprávosti a krivde. Myslím si, že v súčasnosti je potrebné, aby na tomto poste bol prezident alebo prezidentka, ktorý sa zastane ľudí a postaví sa za spravodlivosť," uviedla pri tejto príležitosti.

V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 16. marca 2019, sa Zuzana Čaputová umiestnila na prvom mieste so ziskom 40,57 percenta hlasov (870 415 hlasov).

Ako uviedla tesne po zverejnení predbežných volebných výsledkov, svoj úspech vníma "ako veľké volanie po zmene, slušnosti a spravodlivosti". Pred druhým kolom volieb si želala férovú kampaň. Avizovala, že sa mieni uchádzať o dôveru voličov aj protikandidátov a pokúsi sa ich presvedčiť o tom, kadiaľ môže viesť cesta z problémov. "Myslím si, že môže viesť cez spoluprácu a slušnosť," doplnila Zuzana Čaputová.

Maroš Šefčovič

Maroš Šefčovič sa narodil 24. júla 1966 v Bratislave. Absolvoval štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V rokoch 1985 - 1990 sa vzdelával na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov.

V Paríži si v roku 1990 vzdelanie doplnil kurzom Francúzština - jazyk diplomacie a medzinárodného práva (Université de Perpignan) a o rok neskôr v Spojených štátoch amerických Kurzom pre diplomatov (Hoover Institution, Stanford University). Na špecializovanom kurze v Zimbabwe sa zdokonaľoval vo francúzskom jazyku a v Izraeli si osvojil základy hebrejského jazyka, manažmentu a prezentácie.

Právnická fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave mu v roku 1994 nostrifikovala diplom a priznala titul doktor práv (JUDr.). Takisto na Právnickej fakulte UK v Bratislave absolvoval v rokoch 1996 - 2000 postgraduálne doktorandské štúdium medzinárodného a európskeho práva, zavŕšené priznaním hodnosti PhD.

Profesionálnu kariéru začínal Maroš Šefčovič na Ministerstve zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (MZV ČSFR) v Prahe v roku 1990 ako poradca 1. námestníka ministra. Potom bol tretím tajomníkom a konzulom na československom veľvyslanectve v Harare (Zimbabwe) a zástupcom veľvyslanca a druhým tajomníkom na veľvyslanectve v kanadskej Ottawe.

V roku 1993 sa stal pracovníkom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR). Pracoval na odbore krajín Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO) najprv ako referent, neskôr zástupca riaditeľa odboru, bol zástupcom riaditeľa a riaditeľom Kancelárie ministra MZV SR. V roku 1998 pôsobil Šefčovič ako zástupca veľvyslanca a radca v Misii SR pri Európskych spoločenstvách v Bruseli a od roku 1999 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Izraeli.

Po návrate na Slovensko v roku 2002 zastával na MZV SR funkciu generálneho riaditeľa sekcie bilaterálnej spolupráce a bol generálnym riaditeľom sekcie pre európske záležitosti. Od roku 2004 do októbra 2009 bol vedúcim Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli.

Od 1. októbra 2009 prevzal Maroš Šefčovič funkciu člena Európskej komisie (eurokomisára) pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť v Európskej komisii (EK), ktorú viedol José Manuel Barroso. Post, ktorý patril Slovensku, predtým zastával Ján Figeľ, ktorý sa vrátil do domácej politiky. Od 8. februára 2010 sa stal Šefčovič eurokomisárom pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, a tiež podpredsedom Európskej komisie.

V novej EK pod vedením Jeana-Clauda Junckera ostal podpredsedom a prevzal agendu Energetickej únie. Šefčovič je autorom knihy s názvom S dvojkrížom uprostred hviezd (2014), ktorú napísal pri príležitosti 10. výročia vstupu SR do Európskej únie. Vo štvrtok 31. januára Šefčovič odovzdal v parlamentnej podateľni 47 podpisov poslancov za Smer-SD. Minimálny počet podpisov od členov zákonodarného zboru potrebných na kandidatúru je 15. Pri tejto príležitosti zdôraznil, že chce byť prezidentom s ľudskou tvárou. "Podpora rodiny, vytvorenie pohodlia pre neúplné rodiny, sú jedným z podstatných prostriedkov na to, ako zabrániť strate identity Európy," uviedol.

V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 16. marca 2019, sa Šefčovič umiestnil na druhom mieste so ziskom 18,66 percenta hlasov (400 379 hlasov).

Po zverejnení predbežných neoficiálnych výsledkov, podľa ktorých získal druhý najväčší počet hlasov, avizoval, že chce v nadchádzajúcom období zdôrazňovať svoj program a tradičné kresťanské hodnoty. "Chcem sa zamerať na mobilizáciu voličov. Som presvedčený, že väčšina korešponduje s tým, čo som hovoril v kampani," povedal Šefčovič na druhý deň po voľbách.