Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf agentúry AKO si taktiež myslí, že Slováci nepovažujú za dôležité, či bude vo vysokej politickej funkcii muž, alebo žena.
Autor TASR
Bratislava 31. marca (TASR) – Účasť na voľbách je vždy prejavom vyspelosti krajiny. Výkonný riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích preto považuje historicky najnižšiu účasť v sobotných (30. 3.) prezidentských voľbách za negatívny jav. Skonštatoval to pre TASR.
"Môj názor je, že pravdepodobne práve voliči Štefana Harabina a Mariana Kotlebu do veľkej miery nešli voliť. Časť týchto voličov sa podarilo získať Marošovi Šefčovičovi. Tým sa účasť na voľbách výrazne znížila," uviedol.
Tieto prezidentské voľby boli podľa Hřícha odlišné od minulých, a to hlavne v tom, že boli akoby rozdelené na dve časti. V prvej časti sa riešili najmä otázky, či bude súčasný prezident SR Andrej Kiska kandidovať.
"Začali sa objavovať nejakí kandidáti, ale stále to bolo také, akoby nanečisto. V tomto období sme rátali s obrovským množstvom kandidátov. V istej chvíli sme napočítali až 18 potenciálnych kandidátov. Od chvíle, čo sa uzatvoril zoznam kandidátov v oficiálnej rovine, začala kampaň akoby odznova a naplno," vysvetlil.
Podľa Hřícha boli na začiatku percentá kandidátov "veľmi vyrovnané". S príchodom nového roka a po uzatvorení kandidátok sa ale pomery zmenili. Prvým poznaním podľa Hrícha bolo to, že priazeň Slovákov sa delí na tri kategórie.
"Slovensko sa rozdeľovalo na tri skupiny. Videli sme, že veľký zvrat vo voľbách nastal po tom, čo Zuzana Čaputová, ktorá veľmi pomaly a isto stúpala, dosiahla výsledky, kedy ju začali vnímať ako favoritku. Dovtedy sa voči nej takmer nikto nevymedzoval... Vo chvíli, keď jej preferencie stúpli a stala sa favoritkou, zároveň sa stala terčom protikampane ostatných strán," povedal.
Hlavnou témou v druhom kole sa podľa Hřícha stala polarizácia názorov. "Polarizovala Slovákov na liberálnych a konzervatívnych. Polarizácia však nie je až taká reálna. Ľudia nevolia striktne podľa toho, či sú striktne konzervatívni, alebo liberálni," uviedol.
Kampaň v druhom kole vnímal ako tvrdšiu. "Maroš Šefčovič trocha zmenil taktiku, pretože tá, ktorá ho dostala do druhého kola, už nebola potrebná. Začal sa viac zameriavať na poukazovanie niektorých vlastností Zuzany Čaputovej. Videli sme relatívne zaujímavé množstvo duelov. V prvej polovici dvojtýždňovej kampane prevzal iniciatívu práve Maroš Šefčovič. Potom už iniciatívu prevzala Zuzana Čaputová," zhodnotil Hřích.
Šéf agentúry AKO si taktiež myslí, že Slováci nepovažujú za dôležité, či bude vo vysokej politickej funkcii muž, alebo žena.
"Môj názor je, že pravdepodobne práve voliči Štefana Harabina a Mariana Kotlebu do veľkej miery nešli voliť. Časť týchto voličov sa podarilo získať Marošovi Šefčovičovi. Tým sa účasť na voľbách výrazne znížila," uviedol.
Tieto prezidentské voľby boli podľa Hřícha odlišné od minulých, a to hlavne v tom, že boli akoby rozdelené na dve časti. V prvej časti sa riešili najmä otázky, či bude súčasný prezident SR Andrej Kiska kandidovať.
"Začali sa objavovať nejakí kandidáti, ale stále to bolo také, akoby nanečisto. V tomto období sme rátali s obrovským množstvom kandidátov. V istej chvíli sme napočítali až 18 potenciálnych kandidátov. Od chvíle, čo sa uzatvoril zoznam kandidátov v oficiálnej rovine, začala kampaň akoby odznova a naplno," vysvetlil.
Podľa Hřícha boli na začiatku percentá kandidátov "veľmi vyrovnané". S príchodom nového roka a po uzatvorení kandidátok sa ale pomery zmenili. Prvým poznaním podľa Hrícha bolo to, že priazeň Slovákov sa delí na tri kategórie.
"Slovensko sa rozdeľovalo na tri skupiny. Videli sme, že veľký zvrat vo voľbách nastal po tom, čo Zuzana Čaputová, ktorá veľmi pomaly a isto stúpala, dosiahla výsledky, kedy ju začali vnímať ako favoritku. Dovtedy sa voči nej takmer nikto nevymedzoval... Vo chvíli, keď jej preferencie stúpli a stala sa favoritkou, zároveň sa stala terčom protikampane ostatných strán," povedal.
Hlavnou témou v druhom kole sa podľa Hřícha stala polarizácia názorov. "Polarizovala Slovákov na liberálnych a konzervatívnych. Polarizácia však nie je až taká reálna. Ľudia nevolia striktne podľa toho, či sú striktne konzervatívni, alebo liberálni," uviedol.
Kampaň v druhom kole vnímal ako tvrdšiu. "Maroš Šefčovič trocha zmenil taktiku, pretože tá, ktorá ho dostala do druhého kola, už nebola potrebná. Začal sa viac zameriavať na poukazovanie niektorých vlastností Zuzany Čaputovej. Videli sme relatívne zaujímavé množstvo duelov. V prvej polovici dvojtýždňovej kampane prevzal iniciatívu práve Maroš Šefčovič. Potom už iniciatívu prevzala Zuzana Čaputová," zhodnotil Hřích.
Šéf agentúry AKO si taktiež myslí, že Slováci nepovažujú za dôležité, či bude vo vysokej politickej funkcii muž, alebo žena.
