Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tohtoročná volebná účasť je pravdepodobne najnižšia od vzniku samostatného Slovenska, keď napríklad v prezidentských voľbách v roku 2004 bola v druhom kole účasť takmer až 85 percent.
Autor TASR
Bratislava 31. marca (TASR) - V sobotňajšom druhom kole prezidentských volieb (30. 3.) zaznamenali v 17 slovenských ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a ústavoch na výkon väzby i vo väzenskej nemocnici v Trenčíne rekordne nízku, len 13-percentnú volebnú účasť. Voliť mohlo viac ako 10.000 väzňov. TASR o tom informoval riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.
Tohtoročná volebná účasť je pravdepodobne najnižšia od vzniku samostatného Slovenska, keď napríklad v prezidentských voľbách v roku 2004 bola v druhom kole účasť takmer až 85 percent. Pritom účasť na prezidentských voľbách bola u väzňov doteraz vždy najvyššia v porovnaní s inými typmi volieb, napríklad eurovoľbami či komunálnymi voľbami. To bolo podľa sociológov a psychológov ovplyvnené zo strany väzňov vždy vidinou možnosti udelenia amnestie.
V sobotu sa v ústavoch na výkon väzby (ÚVV) nachádzalo 1507 obvinených, z nich malo právo voliť 1406 väzňov, volebné právo využilo 121 obvinených, uviedol Baláž.
Na strane druhej, ku dňu konania druhého kola prezidentských volieb sa nachádzalo v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody 8967 odsúdených, z nich malo právo voliť 8820, využilo ho len 1191. Z väzňov bolo 224 cudzincov a 54 neplnoletých, teda osôb bez práva voliť. Voľby boli bezproblémové.
Opakovane najvyššiu volebnú účasť - 25 percent, a to minimálne od prezidentských volieb v roku 2004, tentoraz zaznamenali v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Najnižšiu - šesťpercentnú volebnú účasť zaregistrovali v ÚVV a ÚVTOS v Žiline. Zhodne deväťpercentnú volebnú účasť zaznamenali v ženských väzniciach v Levoči, Nitre - Chrenovej a v ÚVTOS Ružomberku. V sobotu od rána postupne členovia jednotlivých volebných komisií prinášali do ústavov postupne volebné urny.
V prvom kole tohtoročných prezidentských volieb (16. 3.) mohlo odovzdať svoj hlas viac ako 10.000 väzňov, zaznamenaná bola 17-percentná volebná účasť.
Ku dňu konania prvého kola volieb sa v 17 slovenských ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a ústavoch na výkon väzby i vo väzenskej nemocnici v Trenčíne nachádzalo dovedna 1506 obvinených. Z nich malo volebné právo 1386 a uplatnilo si ho 165 obvinených.
V slovenských väzniciach sa nachádzalo ku dňu konania prvého kola volieb 8934 právoplatne odsúdených. Právo voliť malo 8777 odsúdených a využilo ho 1552 väzňov. Najstarším oprávneným voličom bol v prvom kole 79-ročný väzeň odsúdený na trojročný trest za ublíženie na zdraví a nebezpečné vyhrážanie sa.
Najvyššiu volebnú účasť v prvom kole - 36 percent zaznamenali v ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou, najnižšiu - deväť percent v ženskej väznici Nitra - Chrenová. V bratislavskom ÚVTOS a ÚVV volilo 17 percent a vo väzenskej nemocnici v Trenčíne 11 percent. Aj vtedy boli voľby v ústavoch bezproblémové.
V prezidentských voľbách v roku 2014 bola v prvom kole voľby prezidenta 29,39-percentná účasť a v druhom kole 32,42-percentná účasť väznených osôb.
"Právo voliť vo voľbách prezidenta SR má obvinený a odsúdený, ktorý je občanom SR, v deň konania volieb sa nachádza vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území SR, najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov a nemá prekážku práva voliť. Prekážkou práva voliť je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia," vysvetlil Baláž.
Tohtoročná volebná účasť je pravdepodobne najnižšia od vzniku samostatného Slovenska, keď napríklad v prezidentských voľbách v roku 2004 bola v druhom kole účasť takmer až 85 percent. Pritom účasť na prezidentských voľbách bola u väzňov doteraz vždy najvyššia v porovnaní s inými typmi volieb, napríklad eurovoľbami či komunálnymi voľbami. To bolo podľa sociológov a psychológov ovplyvnené zo strany väzňov vždy vidinou možnosti udelenia amnestie.
V sobotu sa v ústavoch na výkon väzby (ÚVV) nachádzalo 1507 obvinených, z nich malo právo voliť 1406 väzňov, volebné právo využilo 121 obvinených, uviedol Baláž.
Na strane druhej, ku dňu konania druhého kola prezidentských volieb sa nachádzalo v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody 8967 odsúdených, z nich malo právo voliť 8820, využilo ho len 1191. Z väzňov bolo 224 cudzincov a 54 neplnoletých, teda osôb bez práva voliť. Voľby boli bezproblémové.
Opakovane najvyššiu volebnú účasť - 25 percent, a to minimálne od prezidentských volieb v roku 2004, tentoraz zaznamenali v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Najnižšiu - šesťpercentnú volebnú účasť zaregistrovali v ÚVV a ÚVTOS v Žiline. Zhodne deväťpercentnú volebnú účasť zaznamenali v ženských väzniciach v Levoči, Nitre - Chrenovej a v ÚVTOS Ružomberku. V sobotu od rána postupne členovia jednotlivých volebných komisií prinášali do ústavov postupne volebné urny.
V prvom kole tohtoročných prezidentských volieb (16. 3.) mohlo odovzdať svoj hlas viac ako 10.000 väzňov, zaznamenaná bola 17-percentná volebná účasť.
Ku dňu konania prvého kola volieb sa v 17 slovenských ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a ústavoch na výkon väzby i vo väzenskej nemocnici v Trenčíne nachádzalo dovedna 1506 obvinených. Z nich malo volebné právo 1386 a uplatnilo si ho 165 obvinených.
V slovenských väzniciach sa nachádzalo ku dňu konania prvého kola volieb 8934 právoplatne odsúdených. Právo voliť malo 8777 odsúdených a využilo ho 1552 väzňov. Najstarším oprávneným voličom bol v prvom kole 79-ročný väzeň odsúdený na trojročný trest za ublíženie na zdraví a nebezpečné vyhrážanie sa.
Najvyššiu volebnú účasť v prvom kole - 36 percent zaznamenali v ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou, najnižšiu - deväť percent v ženskej väznici Nitra - Chrenová. V bratislavskom ÚVTOS a ÚVV volilo 17 percent a vo väzenskej nemocnici v Trenčíne 11 percent. Aj vtedy boli voľby v ústavoch bezproblémové.
V prezidentských voľbách v roku 2014 bola v prvom kole voľby prezidenta 29,39-percentná účasť a v druhom kole 32,42-percentná účasť väznených osôb.
"Právo voliť vo voľbách prezidenta SR má obvinený a odsúdený, ktorý je občanom SR, v deň konania volieb sa nachádza vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území SR, najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov a nemá prekážku práva voliť. Prekážkou práva voliť je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia," vysvetlil Baláž.
