Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 19. december 2024
< sekcia Slovensko

Profil hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti - OĽaNO

Na snímke líder hnutia OĽaNO Igor Matovič na záverečnej tlačovej konferencii počas volebnej noci v centrále hnutia po voľbách do NS SR v Trnave 1. marca 2020. Foto: TASR - Michal Svítok

TASR prináša profil hnutia OĽaNO.

Bratislava 1. marca (TASR) - Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) spolu s NOVA, Kresťanskou úniou (KÚ) a Zmenou zdola vo voľbách do Národnej rady (NR) SR v sobotu 29. februára získalo podľa neoficiálnych výsledkov 25,02 percenta a bude súčasťou Národnej rady (NR) SR v ďalšom volebnom období.

TASR prináša profil hnutia OĽaNO.

Činnosť politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) sa začala v roku 2010, keď vznikla občianska iniciatíva Obyčajní ľudia. Reprezentovali ju Igor Matovič, Jozef Viskupič, Martin Fecko a Erika Jurinová. Iniciatíva v tom istom roku chcela zorganizovať referendum s desiatimi otázkami, ktoré sa týkali hlavne boja proti korupcii.

Líder iniciatívy Igor Matovič napokon od vypísania referenda s pracovným názvom "Po prstoch politikom" upustil a pred parlamentnými voľbami v roku 2010 spolu s Feckom, Viskupičom a Jurinovou prijal ponuku od predsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka kandidovať vo voľbách do NR SR. Obsadili posledné štyri miesta na 150-člennej kandidátke SaS.

Po parlamentných voľbách 12. júna 2010 sa všetci štyria predstavitelia Obyčajných ľudí vďaka preferenčným hlasom (krúžkom) stali poslancami NR SR.

Už o rok neskôr vylúčili lídra Obyčajných ľudí Igora Matoviča z poslaneckého klubu SaS pre jeho hlasovanie za návrh vtedy opozičného Smeru-SD, čím podľa koaličných partnerov porušil koaličnú zmluvu uzavretú medzi SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd.

V predčasných marcových voľbách v roku 2012, ktoré boli dôsledkom pádu vlády Ivety Radičovej, sa Igor Matovič rozhodol kandidovať samostatne na čele hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). To sa sformovalo z predchádzajúceho občianskeho združenia a oficiálne vzniklo registráciou na Ministerstve vnútra SR 11. novembra 2011.

Matovič, Viskupič, Fecko a Jurinová kandidovali opäť z posledných štyroch miest kandidátky OĽaNO a "prekrúžkovali" sa do NR SR. Hnutie získalo 8,55 percenta hlasov a Erika Jurinová sa stala podpredsedníčkou parlamentu. Rady poslancov za OĽaNO ako prvý 26. októbra 2012 opustil Alojz Hlina. O rok neskôr vystúpila z klubu Mária Ritomská a v roku 2014 aj Mikuláš Huba.

V marcových prezidentských voľbách v roku 2014 malo OĽaNO svoju vlastnú kandidátku Helenu Mezenskú. Tá v po prvom kole získala len 2,4 percenta hlasov. V druhom kole podporovali viacerí členovia klubu OĽaNO nezávislého kandidáta Andreja Kisku, ktorý s 59,04 percenta hlasov zvíťazil.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) získalo OĽaNO 7,46-percentnú podporu a europoslancom sa stal Branislav Škripek.

V marcových voľbách 2016 išlo OĽaNO spoločne so stranou NOVA. Koalícia OĽaNO a NOVA vo voľbách dostala 287.611 platných hlasov, čo predstavovalo 11,02 percenta. Získala 19 poslaneckých mandátov a v parlamente pôsobila ako opozičná strana.

Vo voľbách do VÚC 4. novembra 2017 sa Erika Jurinová sa stala predsedníčkou Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a Jozef Viskupič sa stal predsedom Trnavského samosprávneho kraja (TTSK).

V priebehu rokov 2018 - 2019 poslanecký klub OĽaNO opustilo deväť z 19 poslancov, ktorí sa nestotožnili s dominantnou pozíciou Igora Matoviča. Veronika Remišová odišla do strany Za ľudí, Jozef Lukáč do Sme rodina, Elena Červeňáková, Soňa Gaborčáková, Anna Verešová a Richard Vašečka do KDH (Vašečka neskôr vstúpil do Kresťanskej únie - KÚ), Viera Dubačová, Alan Suchánek a Oto Žarnay do strany Spolu-občianska demokracia.

OĽaNO vytvorilo s NOVA aj spoločnú kandidátku do volieb do EP v máji 2019. Dosiahli 5,25 percenta voličských hlasov a v EP získali jedno poslanecké kreslo, ktoré obsadil Peter Pollák, predtým poslanec NR SR a vládny splnomocnenec pre rómsku otázku.

V parlamentných voľbách 29. februára išiel Igor Matovič do boja o hlasy voličov v zoskupení OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola.