Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
TASR prináša profil strany SaS.
Autor TASR
Bratislava 1. marca (TASR) - Strana Sloboda a Solidarita (SaS) vo voľbách do Národnej rady (NR) SR v sobotu 29. februára získala podľa neoficiálnych výsledkov 6,22 percenta hlasov a bude súčasťou NR SR v ďalšom volebnom období.
TASR prináša profil strany SaS.
Richard Sulík uverejnil 10. novembra 2008 blog pod názvom: Zakladám stranu Sloboda a Solidarita (SaS). V tom čase už existoval prípravný výbor. Stretnutie s prvými záujemcami sa konalo 20. decembra 2008 v Bratislave. Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo SaS 27. februára 2009. Jej ustanovujúci kongres sa uskutočnil 28. marca 2009 v Bratislave.
SaS sa profiluje ako pravicová liberálna strana. Dôraz kladie na osobné a ekonomické slobody a na základnú mieru solidarity v spoločnosti.
V parlamentných voľbách 12. júna 2010 SaS so ziskom 307.287 hlasov a 12,14 percenta obsadila v parlamente 22 poslaneckých miest. SaS sa stala súčasťou vládnej koalície spolu so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou - Demokratickou stranou (SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH) a stranou Most-Híd. SaS vo vláde získala štyri rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Jozef Mihál), Ministerstvo hospodárstva SR (Juraj Miškov), Ministerstvo kultúry SR (Daniel Krajcer) a Ministerstvo obrany SR (Ľubomír Galko).
Galko prišiel o ministerské kreslo 23. novembra 2011 pre kauzu odpočúvania novinárov.
Sulík v tomto volebnom období zastával funkciu predsedu NR SR. SaS odmietla pri hlasovaní v NR SR 11. októbra 2011 podporiť euroval. Keďže premiérka Iveta Radičová spojila toto hlasovanie s vyslovením dôvery, jej vláda tým padla. O dva dni bol Sulík odvolaný z postu predsedu parlamentu.
V predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 získala SaS 150.266, teda 5,88 percenta odovzdaných hlasov a v parlamente mala 11 poslancov. Po voľbách, ktoré Sulík označil za neúspech, dal na kongrese 29. apríla 2012 hlasovať o dôvere voči svojej osobe. V tajnej voľbe ho podporilo 75 delegátov. Na kongrese 16. marca 2013 v Prešove získal Sulík podporu na ďalšie štyri roky. Zo strany odišlo približne 90 členov, SaS stratila piatich z 11 poslancov NR SR, čo znamenalo zánik poslaneckého klubu.
Vo voľbách do EP 24. mája 2014 SaS so ziskom 6,66 percenta hlasov získala jeden mandát, europoslancom sa stal Sulík. Vo voľbách do NR SR 5. marca 2016 získala SaS 315.558 hlasov a 12,10 percenta, čo znamenalo 21 kresiel v parlamente.
V roku 2017 zo strany odišli zakladajúci členovia Jozef Mihál a Martin Poliačik. Vo voľbách do EP 25. mája 2019 získala SaS 9,62 percenta hlasov a do Bruselu sa dostali dvaja europoslanci - Eugen Jurzyca a Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Deväť poslancov z platformy Demokratického jadra opustilo SaS potom, ako Sulík predstavil kandidátku strany a ako delegáti nominačného kongresu 5. októbra 2019 vylúčili zo strany šéfku jej poslaneckého klubu Natáliu Blahovú. Skupina poslancov (Natália Blahová, Ľubomír Galko, Jozef Rajtár, Jana Kiššová a ďalší) vstúpila do Demokratickej strany.
Na kandidátskej listine strany SaS v parlamentných voľbách 29. februára 2020 bol Richard Sulík na prvom mieste.
TASR prináša profil strany SaS.
Richard Sulík uverejnil 10. novembra 2008 blog pod názvom: Zakladám stranu Sloboda a Solidarita (SaS). V tom čase už existoval prípravný výbor. Stretnutie s prvými záujemcami sa konalo 20. decembra 2008 v Bratislave. Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo SaS 27. februára 2009. Jej ustanovujúci kongres sa uskutočnil 28. marca 2009 v Bratislave.
SaS sa profiluje ako pravicová liberálna strana. Dôraz kladie na osobné a ekonomické slobody a na základnú mieru solidarity v spoločnosti.
V parlamentných voľbách 12. júna 2010 SaS so ziskom 307.287 hlasov a 12,14 percenta obsadila v parlamente 22 poslaneckých miest. SaS sa stala súčasťou vládnej koalície spolu so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou - Demokratickou stranou (SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH) a stranou Most-Híd. SaS vo vláde získala štyri rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Jozef Mihál), Ministerstvo hospodárstva SR (Juraj Miškov), Ministerstvo kultúry SR (Daniel Krajcer) a Ministerstvo obrany SR (Ľubomír Galko).
Galko prišiel o ministerské kreslo 23. novembra 2011 pre kauzu odpočúvania novinárov.
Sulík v tomto volebnom období zastával funkciu predsedu NR SR. SaS odmietla pri hlasovaní v NR SR 11. októbra 2011 podporiť euroval. Keďže premiérka Iveta Radičová spojila toto hlasovanie s vyslovením dôvery, jej vláda tým padla. O dva dni bol Sulík odvolaný z postu predsedu parlamentu.
V predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 získala SaS 150.266, teda 5,88 percenta odovzdaných hlasov a v parlamente mala 11 poslancov. Po voľbách, ktoré Sulík označil za neúspech, dal na kongrese 29. apríla 2012 hlasovať o dôvere voči svojej osobe. V tajnej voľbe ho podporilo 75 delegátov. Na kongrese 16. marca 2013 v Prešove získal Sulík podporu na ďalšie štyri roky. Zo strany odišlo približne 90 členov, SaS stratila piatich z 11 poslancov NR SR, čo znamenalo zánik poslaneckého klubu.
Vo voľbách do EP 24. mája 2014 SaS so ziskom 6,66 percenta hlasov získala jeden mandát, europoslancom sa stal Sulík. Vo voľbách do NR SR 5. marca 2016 získala SaS 315.558 hlasov a 12,10 percenta, čo znamenalo 21 kresiel v parlamente.
V roku 2017 zo strany odišli zakladajúci členovia Jozef Mihál a Martin Poliačik. Vo voľbách do EP 25. mája 2019 získala SaS 9,62 percenta hlasov a do Bruselu sa dostali dvaja europoslanci - Eugen Jurzyca a Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Deväť poslancov z platformy Demokratického jadra opustilo SaS potom, ako Sulík predstavil kandidátku strany a ako delegáti nominačného kongresu 5. októbra 2019 vylúčili zo strany šéfku jej poslaneckého klubu Natáliu Blahovú. Skupina poslancov (Natália Blahová, Ľubomír Galko, Jozef Rajtár, Jana Kiššová a ďalší) vstúpila do Demokratickej strany.
Na kandidátskej listine strany SaS v parlamentných voľbách 29. februára 2020 bol Richard Sulík na prvom mieste.
