Bratislava 1. marca (TASR) – Vo voľbách do Národnej rady (NR) Slovenskej republiky 29. februára 2020 získali viac než päť percent hlasov subjekty hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD), hnutie Sme rodina, strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), strana Sloboda a solidarita (SaS) a strana Za ľudí.

TASR prináša profily predsedov strán a hnutí, ktoré prekročili päťpercentnú hranicu a budú zastúpené v NR SR.

Profil Mgr. Igora Matoviča (46 r.), predsedu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)

Igor Matovič sa narodil 11. mája 1973 v Trnave. V rokoch 1993 až 1998 absolvoval Fakultu managmentu na Univerzite Komenského v Bratislave, odbor finančný manažment. V roku 2002 založil trnavské vydavateľstvo regionPRESS, ktoré vydáva regionálne týždenníky. V roku 2007 dal prepísať firmu na svoju manželku Pavlínu.

Do politiky vstúpil v roku 2010, keď sa stal poslancom Národnej rady SR. Do parlamentu sa dostal na kandidátke strany Sloboda a solidarita (SaS), na ktorej bol spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Vďaka preferenčným hlasom sa prekrúžkoval zo 150. miesta až na štvrté miesto kandidátky. V roku 2011 bol vylúčený z poslaneckého klubu SaS, keďže pri hlasovaní podporil návrh strany Smer–SD.

V predčasných voľbách do NR SR v marci 2012 sa rozhodol Matovič kandidovať už s vlastným politickým hnutím pod názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). V marcových parlamentných voľbách v roku 2012 získalo hnutie 8,55 percent hlasov. Igor Matovič opäť kandidoval zo 150. miesta kandidátky. Dostal 150.242 preferenčných hlasov, čo mu vynieslo prvé miesto.

Vo voľbách v roku 2016 sa Matovič spojil s hnutím NOVA, na čele ktorého bol Daniel Lipšic. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO–NOVA) získali 11,02 percenta hlasov voličov. Vo voľbách 29. februára 2020 išiel Igor Matovič do boja o hlasy voličov v zoskupení OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola.

Profil Doc. JUDr. Roberta Fica, CSc. (55 r.), predsedu strany Smer-SD

Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. V roku 1986 vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Absolvoval postgraduálne štúdium (1988 - 1992) na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV). Získal titul kandidáta vied (CSc.), v roku 2002 sa habilitoval na docenta.

Pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR ako vedecký pracovník v oblasti trestného práva a v rokoch 1992 - 1995 ako zástupca riaditeľa inštitútu. V rokoch 1994 - 2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.

V rokoch 1987 - 1990 bol členom Komunistickej strany Slovenska, po jej prerode na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) v roku 1990 pôsobil v jej radoch a v rokoch 1996 - 1999 bol aj podpredsedom SDĽ. Za poslanca NR SR bol prvýkrát zvolený v roku 1992 ako kandidát SDĽ.

Novú stranu Smer predstavil verejnosti 29. októbra 1999. Na ustanovujúcom sneme 11. decembra 1999 v Stupave bol zvolený za predsedu Smeru, ktorým je do súčasnosti. Po parlamentných voľbách v júni 2006, ktoré strana Smer-SD vyhrala, sa stal predsedom vlády, ktorá pozostávala aj z SNS a ĽS-HZDS. Nasledujúce júnové voľby v roku 2010 Smer vyhral s výsledkom 34,79 percenta hlasov, ale bol v opozícii. V predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 Smer-SD zvíťazil so ziskom 44,41 percenta hlasov. Fica sa stal predsedom svojej druhej, tentoraz jednofarebnej vlády.

V roku 2014 sa Fico uchádzal o post prezidenta, v druhom kole mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, porazil ho Andrej Kiska s 59,4 percentami. Vo voľbách v marci 2016 zvíťazil Smer-SD zo ziskom 28,28 percent hlasov. Fico bol tretí raz premiérom vlády zloženej zo strán Smer-SD, SNS, Most–Híd a (neskôr bez strany #Sieť). Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (21. februára 2018) podal Fico 15. marca 2018 demisiu. Na poste premiéra ho 22. marca vystriedal Peter Pellegrini (Smer-SD). Fico sa vrátil do NR SR a stal sa predsedom poslaneckého klubu. Robert Fico je ženatý a má jedného syna.

Profil Mgr. Borisa Kollára (54 r.), predsedu hnutia Sme rodina

Boris Kollár sa narodil 14. augusta 1965. Študoval na Gymnáziu Alexandra Markuša, Bratislava, v rokoch 2010 – 2015 absolvoval vysokoškolské štúdium na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici, kde získal titul Mgr.

V politike sa začal angažovať v roku 2010, keď do parlamentných volieb kandidoval za stranu Únia - strana pre Slovensko. Tá vznikla zlúčením strán Slobodné fórum, Občianski kandidáti a Liga - Občiansko-liberálna strana.

V roku 2015 Kollárovi ponúkol Peter Marček svoju stranu Strana občanov Slovenska. K zmene názvu na Sme rodina - Boris Kollár došlo 25. novembra 2015. Pod týmto názvom išla strana do parlamentných volieb 5. marca 2016. Strana získala 6,62 percenta hlasov a v parlamente obsadila 11 kresiel. Počas volebného obdobia 2016 - 2020 pôsobila ako opozičná strana.

Po zmene zákona o politických stranách sa strana premenovala 5. novembra 2019 zo Sme rodina - Boris Kollár na skrátené Sme rodina. Pod týmto názvom sa strana uchádzala aj o voličov v parlamentných voľbách 29. februára 2020.

Profil Ing. Mgr. Mariana Kotlebu (42 r.), predsedu strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko

Marian Kotleba sa narodil 7. apríla 1977 v Banskej Bystrici. Absolvoval štúdium na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Potom pracoval ako pedagóg. V roku 2013 ukončil štúdium ekonomiky verejných služieb na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici.

V roku 2003 sa stal vodcom politického hnutia Slovenská pospolitosť, ktoré bolo v roku 2006 rozpustené Najvyšším súdom SR pre jeho extrémistické politické tendencie a pre rozpor s Ústavou SR. Keď v roku 2010 niekdajšia Strana priateľov vína založená v roku 1998 zmenila svoj názov na Ľudová strana Naše Slovensko, stal sa jej predstaviteľom aj Kotleba. Vo voľbách do vyšších územných celkov (VÚC) v roku 2013 bol zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) so ziskom 71.397 (55,53 %) platných hlasov, pričom porazil kandidáta za Smer-SD Vladimíra Maňku.

V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidoval Kotleba na čele kandidátky strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (Kotleba - ĽSNS). Strana získala 8,04 percenta, Kotleba sa stal poslancom NR SR. V roku 2019 tiež kandidoval na funkciu prezidenta SR, v prvom kole získal 10,39 percenta hlasov (222.935) a skončil na štvrtom mieste za Zuzanou Čaputovou, Marošom Šefčovičom a Štefanom Harabinom.

Na pojednávaniach 9. a 29. apríla 2019 rozhodoval Najvyšší súd SR o rozpustení politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, napokon návrh na rozpustenie strany zamietol. Vo voľbách 29. februára 2019 bol Kotleba lídrom strany ĽSNS.

Profil Ing. Richarda Sulíka (52 r.), predsedu strany Sloboda a solidarita

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík sa narodil 12. januára 1968 v Bratislave. V roku 1980 jeho rodina emigrovala do Nemecka. Po novembri 1989 sa Sulík vrátil do Bratislavy. Začal podnikať a založil firmu FaxCopy a. s. V roku 2006 svoj podiel predal svojim vtedajším spoločníkom.

V roku 2003 absolvoval štúdium na Ekonomickej univerzity, stal sa (2002 - 2003) poradcom vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša. Napísal koncepciu daňovej reformy, ktorá vychádzala z jeho diplomovej práce a ktorá zahŕňala 19-percentnú rovnú daň. V máji 2004 sa stal na dva roky šéfom spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) a. s. v Bratislave. V rokoch 2006 - 2007 bol aj poradcom ministra financií Jána Počiatka (Smer-SD).

Založiť stranu s názvom Sloboda a Solidarita (SaS) sa rozhodol 21. augusta 2008. V marci 2009 sa konal ustanovujúci kongres SaS a stal sa predsedom strany. V parlamentných voľbách 12. júna 2010 dostala SaS 12,14 percenta hlasov a v NR SR mala 22 poslancov. Richard Sulík od 8. júla 2010 do 13. októbra 2011 zastával funkciu predsedu NR SR. SaS pri hlasovaní v NR SR 11. októbra 2011 odmietla podporiť euroval. Keďže bolo hlasovanie spojené s vyslovením dôvery vláde Ivety Radičovej, jej kabinet padol a Sulík bol 13. októbra z funkcie predsedu NR SR odvolaný.

V predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 získala SaS 5,88 percenta hlasov. Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 24. mája 2014 získal Sulík mandát poslanca EP so ziskom 6,66 percenta hlasov. Richard Sulík bol predsedom a volebným lídrom SaS aj vo voľbách 29. februára.

Profil Ing. Andreja Kisku (57 r.), predsedu strany Za ľudí

Andrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v Poprade v učiteľskej rodine. V roku 1986 ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade. V roku 1990 odišiel na rok a pol do Spojených štátov amerických, kde pracoval ako predavač v obchode na benzínovej pumpe a tiež ako pomocný robotník.

Od roku 1996 spoluzakladal splátkové spoločnosti Tatracredit, Triangel a neskôr Quatro, ktoré viedol a spravoval spolu s bratom. V roku 2005 kúpila tieto spoločnosti VÚB banka a zlúčila ich pod názov Consumer Finance Holding, kde Andrej Kiska pôsobil do roku 2007 ako člen predstavenstva.

Neziskovú organizáciu Dobrý Anjel založil Andrej Kiska v roku 2006 s priateľom. Jej cieľom je pomáhať rodinám s deťmi, ktoré trpia závažnými ochoreniami. Za svoje aktivity dostal v roku 2006 ocenenie Manažér roka časopisu Trend a v roku 2011 ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.

Na post prezidenta SR ako nezávislý nestranícky kandidát sa Andrej Kiska rozhodol kandidovať v roku 2012. V prvom kole volieb, ktoré sa konalo 15. marca 2014, získal 24 percent hlasov, jeho súper Robert Fico vyhral s 28 percentami. V druhom kole 29. marca 2014 vyhral Kiska s 59,38 percenta hlasov. Funkcie prezidenta sa ujal 15. júna 2014.

Po skončení funkčného obdobia Andrej Kiska založil stranu Za ľudí. Strana oficiálne vznikla 2. septembra 2019, keď bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR. Predsedom strany sa stal po ustanovujúcom sneme 28. septembra 2019. Andrej Kiska je druhýkrát ženatý a je otcom piatich detí.