Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slováci si šiestykrát v histórii Slovenskej republiky volia prezidenta v priamych voľbách. Slovensko malo dosiaľ piatich prezidentov. Prvým bol Michal Kováč, ktorého však volil parlament.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 24. marca (TASR) - Do druhého kola prezidentských volieb postúpili Ivan Korčok, ktorý získal 42,51 percenta hlasov, a Peter Pellegrini so ziskom 37,02 percenta hlasov. Oficiálne výsledky potvrdila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán na nedeľnej tlačovej konferencii.
Korčok získal v prvom kole 958.393 hlasov, Pellegrini 834.718. Do druhého kola sa nedostali Štefan Harabin (11,73 percenta - 264.579 hlasov), Krisztián Forró (2,9 percenta - 65.588 hlasov), Igor Matovič (2,18 percenta - 49.201 hlasov), Ján Kubiš (2,03 percenta - 45.957 hlasov). Pod jedno percento hlasov získali Patrik Dubovský (0,71 percenta - 16.107 hlasov), Marian Kotleba (0,56 percenta - 12.771 hlasov) a Milan Náhlik (0,13 percenta - 3111 hlasov).
Slováci si šiestykrát v histórii Slovenskej republiky volia prezidenta v priamych voľbách. Slovensko malo dosiaľ piatich prezidentov. Prvým bol Michal Kováč, ktorého však volil parlament. Priamo si občania volili hlavu štátu prvýkrát v roku 1999, vybrali si Rudolfa Schustera. Po ňom bol dvakrát na čele štátu Ivan Gašparovič. Nasledoval Andrej Kiska a dosiaľ poslednou prezidentkou je Zuzana Čaputová. Funkčné obdobie jej uplynie 15. júna.
Druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 6. apríla.
Ivan Korčok
Narodil sa 4. apríla 1964 v Banskej Bystrici. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave (1987) a postgraduálne štúdium medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského (1995). Do diplomacie vstúpil v roku 1992.
V rokoch 2002 až 2005, počas druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu, vykonával funkciu štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí SR. Zároveň bol členom Európskeho konventu v Bruseli (2002 - 2003) a vedúcim delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO (2003).
V rokoch 2005 až 2009 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Nemecku. Od októbra 2009 až do roku 2015 zastával funkciu veľvyslanca a stáleho predstaviteľa SR pri Európskej únii v Bruseli. Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa stal opäť 1. augusta 2015. Na čele ministerstva zastupoval Miroslava Lajčáka počas plynutia jeho mandátu predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. V rokoch 2018 - 2020 bol veľvyslancom SR v USA.
Počas vlády Igora Matoviča (2020 - 2021) zastával ako nominant strany SaS post ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Na poste šéfa rezortu slovenskej diplomacie pokračoval aj po vymenovaní vlády Eduarda Hegera (2021 - 2022).
Kandidatúru na prezidenta oznámil v auguste 2023.
Peter Pellegrini
Narodil sa 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Za poslanca Národnej rady (NR) SR bol prvýkrát zvolený v roku 2006, keď kandidoval za Smer-SD. Od júla do novembra 2014 zastával post ministra školstva, 25. novembra 2014 nahradil odstupujúceho Pavla Pašku (Smer-SD) vo funkcii predsedu NR SR.
Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal po parlamentných voľbách v roku 2016. Počas politickej krízy po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice poveril prezident Andrej Kiska 15. marca 2018 Pellegriniho zostavením novej vlády po tom, ako tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. Na čele kabinetu zloženého zo zástupcov strán Smer-SD, SNS a Most-Híd bol od 22. marca 2018 do 20. marca 2020. V predvolebnej kampani počas volieb do NR SR, ktoré sa konali 29. februára 2020, bol volebným lídrom strany Smer-SD.
Zámer založiť novú politickú stranu oznámil 10. júna 2020, na novembrovom ustanovujúcom sneme bol zvolený za jej predsedu. Po septembrových predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 vytvorili strany Hlas-SD so Smerom-SD a SNS vládnu koalíciu. Pellegriniho zvolili poslanci za predsedu Národnej rady SR.
Svoju kandidatúru na post prezidenta SR oficiálne oznámil 19. januára 2024.
Korčok získal v prvom kole 958.393 hlasov, Pellegrini 834.718. Do druhého kola sa nedostali Štefan Harabin (11,73 percenta - 264.579 hlasov), Krisztián Forró (2,9 percenta - 65.588 hlasov), Igor Matovič (2,18 percenta - 49.201 hlasov), Ján Kubiš (2,03 percenta - 45.957 hlasov). Pod jedno percento hlasov získali Patrik Dubovský (0,71 percenta - 16.107 hlasov), Marian Kotleba (0,56 percenta - 12.771 hlasov) a Milan Náhlik (0,13 percenta - 3111 hlasov).
Slováci si šiestykrát v histórii Slovenskej republiky volia prezidenta v priamych voľbách. Slovensko malo dosiaľ piatich prezidentov. Prvým bol Michal Kováč, ktorého však volil parlament. Priamo si občania volili hlavu štátu prvýkrát v roku 1999, vybrali si Rudolfa Schustera. Po ňom bol dvakrát na čele štátu Ivan Gašparovič. Nasledoval Andrej Kiska a dosiaľ poslednou prezidentkou je Zuzana Čaputová. Funkčné obdobie jej uplynie 15. júna.
Druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 6. apríla.
profily kandidátov na prezidenta SR.
Ivan Korčok
Narodil sa 4. apríla 1964 v Banskej Bystrici. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave (1987) a postgraduálne štúdium medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského (1995). Do diplomacie vstúpil v roku 1992.
V rokoch 2002 až 2005, počas druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu, vykonával funkciu štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí SR. Zároveň bol členom Európskeho konventu v Bruseli (2002 - 2003) a vedúcim delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO (2003).
V rokoch 2005 až 2009 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Nemecku. Od októbra 2009 až do roku 2015 zastával funkciu veľvyslanca a stáleho predstaviteľa SR pri Európskej únii v Bruseli. Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa stal opäť 1. augusta 2015. Na čele ministerstva zastupoval Miroslava Lajčáka počas plynutia jeho mandátu predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. V rokoch 2018 - 2020 bol veľvyslancom SR v USA.
Počas vlády Igora Matoviča (2020 - 2021) zastával ako nominant strany SaS post ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Na poste šéfa rezortu slovenskej diplomacie pokračoval aj po vymenovaní vlády Eduarda Hegera (2021 - 2022).
Kandidatúru na prezidenta oznámil v auguste 2023.
Peter Pellegrini
Narodil sa 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Za poslanca Národnej rady (NR) SR bol prvýkrát zvolený v roku 2006, keď kandidoval za Smer-SD. Od júla do novembra 2014 zastával post ministra školstva, 25. novembra 2014 nahradil odstupujúceho Pavla Pašku (Smer-SD) vo funkcii predsedu NR SR.
Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal po parlamentných voľbách v roku 2016. Počas politickej krízy po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice poveril prezident Andrej Kiska 15. marca 2018 Pellegriniho zostavením novej vlády po tom, ako tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. Na čele kabinetu zloženého zo zástupcov strán Smer-SD, SNS a Most-Híd bol od 22. marca 2018 do 20. marca 2020. V predvolebnej kampani počas volieb do NR SR, ktoré sa konali 29. februára 2020, bol volebným lídrom strany Smer-SD.
Zámer založiť novú politickú stranu oznámil 10. júna 2020, na novembrovom ustanovujúcom sneme bol zvolený za jej predsedu. Po septembrových predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 vytvorili strany Hlas-SD so Smerom-SD a SNS vládnu koalíciu. Pellegriniho zvolili poslanci za predsedu Národnej rady SR.
Svoju kandidatúru na post prezidenta SR oficiálne oznámil 19. januára 2024.
