Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 14. apríl 2025Meniny má Justína
< sekcia Slovensko

Volt Slovensko chce posilniť vedúcu pozíciu EÚ na globálnej scéne

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Rozhovor so stranou je súčasťou série rozhovorov s politickými subjektmi, ktoré kandidujú vo voľbách do EP.

Bratislava 28. mája (TASR) - Posilnenie vedúcej pozície EÚ na globálnej scéne, obnova ekonomiky, sociálna rovnosť či podpora občianskeho aktivizmu sú prioritami strany Volt Slovensko, s ktorými sa uchádza o hlas voličov v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Rozhovor so stranou je súčasťou série rozhovorov s politickými subjektmi, ktoré kandidujú vo voľbách do EP.





-Aké sú hlavné priority vašej strany pre voľby do EP?-





Hlavná priorita európskeho hnutia Volt je transformovať politiku na podobu, ktorá zodpovedá výzvam nášho tisícročia. Národné strany dosiahli svoje limity a je načase posunúť sa k modelu, ktorý dáva občanom dôvod veriť, že ich problémy sú riešené demokraticky a efektívne zároveň.

Naše najväčšie výzvy totiž presahujú hranice štátov. Zoberte si napríklad ruskú agresiu, klimatickú krízu či bezpečnosť na internete. To nedokáže vyriešiť jediný štát. Vo Volte veríme, že spôsob, akým štáty EÚ fungujú a ako navonok premietajú svoju globálnu zodpovednosť, si vyžaduje radikálnu zmenu.

Týmito eurovoľbami sa môže Slovensko po prvýkrát stať súčasťou celoeurópskej komunity, ktorá spoločne vytvára riešenia, ktoré z Európy dokážu znovu spraviť silného, bezpečného a prosperujúceho lídra na svetovej scéne.

Strana Volt je prvá a jediná celoeurópska politická strana. Kandidujeme so spoločným, 1,5 roka pripravovaným celoeurópskym programom v 15 európskych krajinách. Náš program stanovuje 5 + 1 hlavných priorít, ktoré je potrebné riešiť v každej európskej krajine, a tiež v Európe ako celku.

Našich päť priorít je rovnakých pre každú krajinu. Ich implementácia však bude prispôsobená na národnej úrovni. Jedná sa o oblasti: Inteligentný štát, Obnova ekonomiky, Sociálna rovnosť, Posilnenie vedúceho postavenia EÚ, Oživenie demokracie a Reforma EÚ.

1. Inteligentný štát má byť miestom, kde sú vzdelávanie a digitalizácia prioritou a nástrojom svetovej konkurencieschopnosti krajín EÚ.

2. Obnova ekonomiky má byť riadená tak, aby sa inovácie stali fungujúcim motorom našich hospodárstiev. Veríme, že záujmy priemyslu sú zlučiteľné s potrebou zabezpečiť trvalo udržateľný rast a obnovu biodiverzity.

3. Sociálna rovnosť má byť zaistená spôsobom, aby sme nezanedbávali tých, ktorí sú typicky v politickom procese najmenej vypočutí. Uvedomujeme si, že blahobyt je naším spoločným dedičstvom. Podporujeme spravodlivejšie rozdelenie bohatstva, aby každý občan mohol naplniť svoj potenciál.

4. Chceme posilniť naše vedúce postavenie na globálnej scéne a zároveň uchopiť zodpovednosť, ktorú máme ako EÚ za riešenie najpálčivejších problémov našej planéty. EÚ musí byť majákom sily a vplyvu na svetovej scéne.

5. Naším zámerom je aj oživiť demokraciu cez podporu občianskeho aktivizmu. Ľudia majú mať možnosť ovplyvňovať politiku nad rámec samotných volieb a vidieť, že sú súčasťou európskeho rozhodovania. Neexistuje nič také, ako "my verzus Brusel". My všetci tvoríme Európsku úniu.

Päticu priorít uzatvára výzva +1 - náš návrh na reformu a posilnenie EÚ. Sme Európanmi, to však neznamená, že nie je priestor na zlepšenie Európy. Presadzujeme hlbokú a demokratickú reformu fungovania európskych inštitúcií. Potrebujeme posilniť schopnosť EÚ konať tak, aby Únia lepšie slúžila svojim občanom a vyriešili sme tak dnešné oprávnené rozčarovanie občanov z fungovania EÚ.





-V čom môže EP pomôcť Slovensku?-





Európska únia pomáha Slovensku od čias jeho vzniku v 90. rokoch. Umožnila nám využiť príležitosť integrácie do jednotného bloku krajín postaveného na hodnotách mieru, solidarity a prosperity. Vďaka EÚ sme dokázali obnoviť zanedbanú infraštruktúru či nastaviť fungovanie našej štátnej správy tak, aby sa vedela popasovať s najväčšími výzvami. Je na nás, ako budeme ďalej túto príležitosť využívať. Je na nás, či konečne pochopíme pravidlá fungovania systému európskych inštitúcií. Potrebujeme skutočne porozumieť pojmu "zastúpenie v EÚ" a nespoliehať sa len na našich 15 poslancov.

Naše záujmy nie sú totiž zastupované len v EP ale aj v Európskej komisii, Rade ministrov a ďalších orgánoch EÚ, a tiež v úzkej spolupráci s národnými úradmi, podnikateľskými organizáciami a občianskou spoločnosťou. Je na čase, aby nás aj v EP začala zastupovať nová generácia odborníkov a odborníčok, ktorí sú na to profesijne a hodnotovo pripravení. Zároveň potrebujú mať rešpektované postavenie voči ostatným členským štátom. A to je presne to, čo ponúka Volt, ktorý má len tri mesiace od svojho oficiálneho založenia na Slovensku už 100 členov a ponúka desať kandidátov a kandidátok so skúsenosťami a kontaktmi naprieč európskymi inštitúciami - a zároveň naprieč slovenskými regiónmi, a tiež z národnostných menšín.





-Čo priniesla EÚ občanom, kam sa Slovensko posunulo za 20 rokov členstva v Únii?-





Často sa zvykne hovoriť o tom, ako Slovensko zaostáva v čerpaní eurofondov. Ale priznajme si - koho je to chyba? Stále sme však od roku 2004 vyčerpali z európskych fondov viac ako 36 miliárd eur. Bez nich by sme nemali zrekonštruované železnice, cesty, nezvládli by sme ochranu pracovnej sily počas pandémie, nezmodernizovali by sme nemocnice, školy či ihriská.

Niekoľko príkladov z programového obdobia 2014 - 2020:

- máme 72 km zrekonštruovaných železničných tratí,

- 133 km novovybudovaných ciest ,

- tisícky podnikov, ktoré dostali finančnú alebo nefinančnú podporu na svoju činnosť,

- 28 zmodernizovaných nemocníc,

- okolo tisíc škôl, ktoré vďaka eurofondom mohli modernizovať svoju infraštruktúru,

- milión m2 obnovených priestranstiev v mestských oblastiach,

- počas pandémie sa podarilo zachovať viac ako 500.000 pracovných miest a priamo podporiť 48.000 právnických osôb a 108.000 živnostníkov.

EÚ nám tiež umožnila prepojenie so svetom:

- vďaka členstvu v EÚ je náš pas 9. najsilnejším pasom sveta,

- môžeme oveľa voľnejšie cestovať, pracovať, študovať a podnikať,

- programy Erasmus a Erasmus+ využívajú desiatky tisíc študentov a absolventov na naberanie vedomostí a skúseností v zahraničí,

- spoločná mena nám výrazne zjednodušila životy, vďaka nej nemáme komplikáciu výmenných kurzov a platíme menej za bankové prevody,

- vďaka EÚ máme silnú ochranu spotrebiteľských práv - v rámci jednotného trhu máme záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní od zakúpenia a roamingové poplatky sú minulosťou,

- tým, že sa slovenčina stala jedným z úradných jazykov EÚ, je zaistená ochrana slovenského materinského jazyka pre budúce generácie.

Ak niekto tvrdí, že by sme to zvládli bez pomoci Európy, netuší o čom hovorí. Pre Slovensko sú tieto voľby príležitosťou posunúť sa z role pasívneho prijímateľa dotácií na zrelého člena s jasným a rešpektovaným hlasom, ktorý sa podieľa na zmenách k lepšiemu. Vieme, že Európa bude taká, akou si ju urobíme. A miesto Slovenska v nej bude také, aké si zaslúžime.





-V akej politickej frakcii EP chce vaša strana pôsobiť v prípade zvolenia?-





Volt v súčasnosti zastupujú v Európskom parlamente dvaja europoslanci:

- Damian Boeselager z Nemecka, spoluzakladateľ Voltu v roku 2017, vo frakcii Zelených,

- Sophie in 't Veld z Holandska, ktorá sa pridala k Voltu v roku 2023, v liberálnej frakcii Renew.

Výber frakcie po júnových eurovoľbách bude závisieť od nášho volebného výsledku. Rokovania budú koordinované naprieč hnutím Volt v úzkej spolupráci so zvolenými europoslancami a europoslankyňami. Z dlhodobého hľadiska je ambíciou hnutia mať dostatok poslancov EP na vytvorenie samostatnej frakcie Volt. Aktuálna požiadavka je minimálne 23 poslancov z aspoň siedmich členských štátov EÚ.

Celoeurópsky Volt už teraz má k dnešnému dňu viac ako 25.000 členov v 30 krajinách, 140 zvolených politických zástupcov v rámci jednotlivých krajín a dvoch poslancov európskeho parlamentu. Preto veríme, že táto vízia je v čase uskutočniteľná.





UPOZORNENIE: TASR požiadala o rozhovor všetky kandidujúce subjekty.

- V pondelok napoludnie sa skončila likvidácia doterajších ohnísk ochorenia slintačka a krívačka (SLAK) vrátane farmy Dolný Štál. Zatiaľ nie je nové ohnisko ochorenia. Doteraz sa prihlásilo u veterinárov 1800 čiernych chovov, uviedol minister pôdohospodárstva Takáč.

- Inštitút informatiky a štatistiky Infostat odmieta, že by výsledky politických prieskumov mal k dispozícii ktokoľvek iný ako samotná inštitúcia. Nemá ich ani Štatistický úrad SR, ktorý je zriaďovateľom Infostatu, ani žiadna politická strana.

- Viac než polovica Čechov sa prikláňa k názoru, že k ukončeniu vojny na Ukrajine a dosiahnutiu mieru by malo dôjsť aj za cenu územných ústupkov zo strany Ukrajiny. Prípadné vyslanie vojakov na mierovú misiu je podľa aktuálneho prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky.

- Neznámy páchateľ mal v bratislavskom obchodnom centre na Ivanskej ceste z uzamknutého auta ukradnúť 800 eur. Na sociálnej sieti o tom informovala bratislavská krajská polícia, ktorá zároveň žiada verejnosť o pomoc pri vyšetrovaní tohto činu.

- V americkom štáte New York havarovalo malé lietadlo so šiestimi ľuďmi, informovali miestne úrady a média.

- Južná Kórea a Vietnam odsúhlasili rozšírenie hospodárskej spolupráce po stretnutí ministrov.

- Európska komisia (EK) oznámila nový trojročný finančný balík pomoci pre Palestínčanov v celkovej hodnote až 1,6 miliardy eur, informuje TASR.

- Opozičná strana SaS víta rozhodnutie prezidenta SR Petra Pellegriniho vetovať novelu zákona, ktorá zavádza pre generálneho prokurátora nárok na výsluhový dôchodok po štyroch rokoch funkčného obdobia. Vyplýva to z vyjadrenia poslanca Národnej rady SR Ondreja Dostála.

- Vo veku 88 rokov zomrel 10. apríla jeden z najvýznamnejších odborníkov na internú medicínu Jaroslav Daniška.

- Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) chce iniciovať poslanecký prieskum v Štatistickom úrade (ŠÚ) SR. Podľa šéfa PS Michala Šimečku totiž úrad, respektíve Infostat, pracuje ako „PR agentúra“ Smeru-SD.

- Ďalšie kolo nepriamych rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom o jadrovom programe Teheránu sa uskutoční v sobotu v Ríme.

- Prezident SR Peter Pellegrini udelil z humánnych dôvodov milosť 43-ročnému mužovi, ktorý z nedbanlivosti zapríčinil dopravnú nehodu a jednou z jej obetí bol aj jeho jediný desaťročný syn. Ide o prvú milosť udelenú súčasnou hlavou štátu.

- Premiér Malajzie a rotujúci predseda Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) Anwar Ibrahim oznámil, že sa tento týždeň stretne so šéfom mjanmarskej junty Min Aun Hlainom v thajskom Bangkoku.

- Hygienici zaznamenali počas uplynulého týždňa medzi členmi komunity žijúcej v podmienkach s nízkym hygienickým štandardom na Kračanskej ceste v Dunajskej Strede šesť nových prípadov ochorenia na vírusovú hepatitídu typu A.

- Návrh k novele zákona o neziskových organizáciách môže neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd. Vyplýva to zo stanoviska verejného ochrancu práv (VOP) Róberta Dobrovodského, ktorý o ňom v pondelok listom informoval poslancov Národnej rady SR.

- Transakčnú daň, ktorá funguje od 1. apríla, by bolo treba zrušiť. Uviedol to v pondelok v Bratislave prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini na konferencii Vizio Energo.

- Pri požiari v meste Pszow v Sliezskom vojvodstve neďaleko Ostravy zahynulo päť ľudí, z horiaceho objektu sa podarilo evakuovať 12 osôb.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR začínajú štvrtý rokovací týždeň aktuálnej 33. schôdze už v pondelok. V úvode dňa diskutujú o návrhu novely zákona o dani z finančných transakcií z dielne opozičnej SaS, ktorá má odstrániť nerovnosť medzi subjektmi v zdravotníctve.

- Bývalý juhokórejský prezident Jun Sok-jol na súde obhajoval svoje rozhodnutie zaviesť stanné právo.

- V blízkosti železničnej stanice Bratislava predmestie zrazil nákladný vlak muža, ktorý mu vošiel do jazdnej dráhy.