Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mohli požiadať o podmienečné prepustenie z väzby koncom septembra. Odsedeli si 25 rokov a po tejto lehote, napriek tomu, že boli právoplatne odsúdení na doživotie, im to umožňuje Trestný poriadok.
Autor TASR
Bratislava/Trnava 15. októbra (TASR) - Na doživotie odsúdení dvaja vrahovia, a to v súčasnosti 56-ročný Ľubor Masár a 73-ročný Ján Molnár, zatiaľ o podmienečné prepustenie z väzenia nepožiadali.
Obaja tak mohli urobiť koncom septembra, a to osobne v ústave na výkon trestu odňatia slobody alebo prostredníctvom svojich obhajcov a príbuzných na Okresnom súde v Trnave. TASR to dnes potvrdila hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová a ďalšie justičné zdroje. Ak by požiadali o podmienečné prepustenie a súdy by im vyhoveli, tak by sa po prvý raz v histórii SR dostali na slobodu na doživotie odsúdení vrahovia.
"Predmetná žiadosť o podmienečné prepustenie zo strany vami uvedených odsúdených nebola doposiaľ podaná na Okresný súd Trnava," informovala TASR hovorkyňa Kondákorová.
Obaja mohli požiadať o podmienečné prepustenie z väzby koncom septembra, keďže si odsedeli 25 rokov a po uplynutí takejto lehoty, napriek tomu, že v roku 1991 boli právoplatne odsúdení na doživotie, im to umožňuje slovenský Trestný poriadok. O tom, či budú skutočne prepustení, by rozhodoval Okresný súd v Trnave a s najväčšou pravdepodobnosťou po odvolaní odsúdených alebo prokurátora aj Krajský súd v Trnave.
Masár a Molnár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za vraždu. Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rozličné trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia exprezidenta Václava Havla. Masár už raz minulý rok o podmienečné prepustenie požiadal, nespĺňal však zákonné dôvody - nemal odsedených spomínaných 25 rokov.
"O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva, na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia, okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená podľa súčasnej platnej právnej úpravy najskôr po 25 rokoch výkonu tohto trestu," zopakoval dnes pre TASR riaditeľ kancelárie Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.
Doživotný trest odňatia slobody aktuálne vykonáva 42 odsúdených. Smutne známy deväťnásobný vrah Ondrej Rigo môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018. Za viacero vrážd odsúdený banskobystrický boss Mikuláš Černák sa takto môže teoreticky dostať na slobodu v roku 2023.
Masár pôvodom z Trnavy spoločne s Molnárom v auguste 1990 v Rakúsku znásilnil a následne zaškrtil Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Ten však krvavý útok prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Oboch zločincov poslal do výkonu trestu odňatia slobody na doživotie Mestský súd v Bratislave. Vrahovia počas procesu usvedčovali jeden druhého. Telo Holanďanky sa našlo v značnom štádiu rozkladu až po približne dvoch mesiacoch. Masára sa podarilo polícii chytiť po necelých dvoch týždňoch. Brutálny čin šokoval vtedy slovenskú aj rakúsku verejnosť.
Obaja tak mohli urobiť koncom septembra, a to osobne v ústave na výkon trestu odňatia slobody alebo prostredníctvom svojich obhajcov a príbuzných na Okresnom súde v Trnave. TASR to dnes potvrdila hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová a ďalšie justičné zdroje. Ak by požiadali o podmienečné prepustenie a súdy by im vyhoveli, tak by sa po prvý raz v histórii SR dostali na slobodu na doživotie odsúdení vrahovia.
"Predmetná žiadosť o podmienečné prepustenie zo strany vami uvedených odsúdených nebola doposiaľ podaná na Okresný súd Trnava," informovala TASR hovorkyňa Kondákorová.
Obaja mohli požiadať o podmienečné prepustenie z väzby koncom septembra, keďže si odsedeli 25 rokov a po uplynutí takejto lehoty, napriek tomu, že v roku 1991 boli právoplatne odsúdení na doživotie, im to umožňuje slovenský Trestný poriadok. O tom, či budú skutočne prepustení, by rozhodoval Okresný súd v Trnave a s najväčšou pravdepodobnosťou po odvolaní odsúdených alebo prokurátora aj Krajský súd v Trnave.
Masár a Molnár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za vraždu. Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rozličné trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia exprezidenta Václava Havla. Masár už raz minulý rok o podmienečné prepustenie požiadal, nespĺňal však zákonné dôvody - nemal odsedených spomínaných 25 rokov.
"O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva, na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia, okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená podľa súčasnej platnej právnej úpravy najskôr po 25 rokoch výkonu tohto trestu," zopakoval dnes pre TASR riaditeľ kancelárie Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.
Doživotný trest odňatia slobody aktuálne vykonáva 42 odsúdených. Smutne známy deväťnásobný vrah Ondrej Rigo môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018. Za viacero vrážd odsúdený banskobystrický boss Mikuláš Černák sa takto môže teoreticky dostať na slobodu v roku 2023.
Masár pôvodom z Trnavy spoločne s Molnárom v auguste 1990 v Rakúsku znásilnil a následne zaškrtil Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Ten však krvavý útok prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Oboch zločincov poslal do výkonu trestu odňatia slobody na doživotie Mestský súd v Bratislave. Vrahovia počas procesu usvedčovali jeden druhého. Telo Holanďanky sa našlo v značnom štádiu rozkladu až po približne dvoch mesiacoch. Masára sa podarilo polícii chytiť po necelých dvoch týždňoch. Brutálny čin šokoval vtedy slovenskú aj rakúsku verejnosť.
