Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Myslí si to štátny radca pre heraldiku a spolutvorca slovenských štátnych symbolov Ladislav Vrtel.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Jednostranný krok českej strany, rozhodnutie ponechať si po roku 1993 federálnu vlajku ako zástavu novovzniknutej Českej republiky, tak trochu symbolizuje český pohľad na niekdajšie Československo. Myslí si to štátny radca pre heraldiku a spolutvorca slovenských štátnych symbolov Ladislav Vrtel. "Akoby tým česká spoločnosť potvrdzovala názor, že Československo bolo pre nich vlastne Česko, len trochu rozšírené na východ," upozornil.
Nerešpektovanie zákona o zániku federácie, explicitne zakazujúceho nástupníckym štátom osvojiť si federálne štátne symboly, sa na českej strane podľa jeho slov nebralo nijako tragicky. "V Česku sa pravdaže objavili aj návrhy na obnovenie historickej červeno-bielej bikolóry, doplnenej o štátny znak, návrhy vlajky s klinom a troma hviezdami (zastupujúcimi Čechy, Moravu a Sliezsko) či návrh vlajky s klinom iného odtieňa modrej. Napokon sa ale česká strana rozhodla pre ponechanie pôvodnej federálnej vlajky bezo zmeny," pripomenul Vrtel.
Spomína, že krok českej strany vyvolal búrlivú reakciu na Slovensku, vrátane heraldikov, ktorí voči tomuto rozhodnutiu protestovali. "Viem, že aj viacerí českí heraldici mali vnútorne s týmto rozhodnutím problém, neodvážili sa však otvorene namietať," uviedol. "Až po takmer tridsiatich rokoch významný český vexilológ - odborník na problematiku vlajok a zástav Aleš Brožek v rozhlasovej relácii priznal, že išlo o ´českú vierolomnosť´, a vyslovil nádej, že Slováci im ju už odpustili," dodal.
Napriek emóciám, ktoré túto záležitosť sprevádzali, však napokon polemika neprerástla do otvoreného, vyhroteného sporu. "Myslím si, že sa pod to podpísala aj situácia zrodu mladého štátu a jeho vstupu na medzinárodnú scénu a predovšetkým presvedčenie, že v budúcnosti, napriek všetkému, bude pre nás vždy najbližšie Česká republika. Nikto preto nechcel hneď na začiatku nového spolužitia vyvolať konflikt, ktorý by mohol ovplyvniť budúce vzťahy," mieni Vrtel.
Pripomenul, že bielo-modro-červená slovenská trikolóra vznikla v slovenskom povstaní na jeseň roku 1848 v súvislosti s formovaním slovenského dobrovoľníckeho zboru pod vedením Štúra, Hurbana a Hodžu. Jej používanie či priam kult sa rozvinul medzi početnou komunitou slovenských vysťahovalcov v Amerike koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Bola štátnou vlajkou aj za čias vojnovej Slovenskej republiky. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa ústavným zákonom z marca 1990 kodifikovala ako štátna vlajka Slovenskej republiky v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Ako štátna vlajka samostatnej Slovenskej republiky sa kodifikovala už doplnená o štátny znak Slovenskej republiky. Dôvodom bola možná zámena s práve obnovenou vlajkou Ruskej federácie, podobnosť s vlajkami niektorých štátov bývalej Juhoslávie, ale tiež snaha o zviditeľnenie nášho najdôležitejšieho štátneho symbolu – štátneho znaku. Ten je zastúpený vo všetkých štátnych symboloch, v znaku, vlajke i pečati a jeho znamenie aj v štandarde prezidenta republiky.
Nerešpektovanie zákona o zániku federácie, explicitne zakazujúceho nástupníckym štátom osvojiť si federálne štátne symboly, sa na českej strane podľa jeho slov nebralo nijako tragicky. "V Česku sa pravdaže objavili aj návrhy na obnovenie historickej červeno-bielej bikolóry, doplnenej o štátny znak, návrhy vlajky s klinom a troma hviezdami (zastupujúcimi Čechy, Moravu a Sliezsko) či návrh vlajky s klinom iného odtieňa modrej. Napokon sa ale česká strana rozhodla pre ponechanie pôvodnej federálnej vlajky bezo zmeny," pripomenul Vrtel.
Spomína, že krok českej strany vyvolal búrlivú reakciu na Slovensku, vrátane heraldikov, ktorí voči tomuto rozhodnutiu protestovali. "Viem, že aj viacerí českí heraldici mali vnútorne s týmto rozhodnutím problém, neodvážili sa však otvorene namietať," uviedol. "Až po takmer tridsiatich rokoch významný český vexilológ - odborník na problematiku vlajok a zástav Aleš Brožek v rozhlasovej relácii priznal, že išlo o ´českú vierolomnosť´, a vyslovil nádej, že Slováci im ju už odpustili," dodal.
Napriek emóciám, ktoré túto záležitosť sprevádzali, však napokon polemika neprerástla do otvoreného, vyhroteného sporu. "Myslím si, že sa pod to podpísala aj situácia zrodu mladého štátu a jeho vstupu na medzinárodnú scénu a predovšetkým presvedčenie, že v budúcnosti, napriek všetkému, bude pre nás vždy najbližšie Česká republika. Nikto preto nechcel hneď na začiatku nového spolužitia vyvolať konflikt, ktorý by mohol ovplyvniť budúce vzťahy," mieni Vrtel.
Pripomenul, že bielo-modro-červená slovenská trikolóra vznikla v slovenskom povstaní na jeseň roku 1848 v súvislosti s formovaním slovenského dobrovoľníckeho zboru pod vedením Štúra, Hurbana a Hodžu. Jej používanie či priam kult sa rozvinul medzi početnou komunitou slovenských vysťahovalcov v Amerike koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Bola štátnou vlajkou aj za čias vojnovej Slovenskej republiky. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa ústavným zákonom z marca 1990 kodifikovala ako štátna vlajka Slovenskej republiky v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Ako štátna vlajka samostatnej Slovenskej republiky sa kodifikovala už doplnená o štátny znak Slovenskej republiky. Dôvodom bola možná zámena s práve obnovenou vlajkou Ruskej federácie, podobnosť s vlajkami niektorých štátov bývalej Juhoslávie, ale tiež snaha o zviditeľnenie nášho najdôležitejšieho štátneho symbolu – štátneho znaku. Ten je zastúpený vo všetkých štátnych symboloch, v znaku, vlajke i pečati a jeho znamenie aj v štandarde prezidenta republiky.
