Na kombosnímke zľava hore predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), švédska exministerka zahraničných vecí Anna Lindhová, bývalý generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu Ján Ducký, zľava dole bývalý srbský premiér Zoran Djindjič, bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac a bývalý predseda nemeckého Spolkového snemu Wolfgang Schäuble.Foto: kombosnímka TASRNa archívnej snímke Wolfgang Schäuble.Foto: TASR - Michal Svítok
TERAZ.SK prináša výberovú chronológiu atentátov na európskych politikov, ako ju priniesla TASR.
Európa/Bratislava 16. mája (TASR) - Správa o atentáte na slovenského premiéra Roberta Fica (Smer-SD) sa vo štvrtok objavila na titulných stranách niekoľkých významných svetových denníkov. Mnohé pritom poukazujú na Ficov kritický zdravotný stav.
O premiérovom zdravotnom stave informoval vo štvrtok vicepremiér SR Robert Kaliňák (Smer-SD) v Banskej Bystrici. Označil ho za stabilizovaný, ale naďalej vážny. Zástupkyňa nemocnice doplnila, že premiéra operovali päť hodín dva operačné tímy. Hospitalizovaný je na oddelení ARO.
Zdravotníci prevážajú na nosidlách postreleného predsedu vlády Roberta Fica z helikoptéry do nemocnice v Banskej Bystrici 15. mája 2024.Foto: TASR - Ján Krošlák
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby začal v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica trestné stíhanie pre marenie úlohy verejným činiteľom, ex offo. Inšpekcia tiež spustila kontrolu v súvislosti so zásahom policajtov Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií.
TASR v tejto súvislosti prináša výberovú chronológiu atentátov na politikov v Európe.
28. februára 1986 – Na ulici v Štokholme strelnou zbraňou usmrtil doteraz neznámy páchateľ švédskeho premiéra Olofa Palmeho. Rozsiahle vyšetrovanie švédska prokuratúra ukončila až v júni 2020 z dôvodu úmrtia hlavného podozrivého Stiga Engströma.
12. októbra 1990 – Nemeckého ministra vnútra Wolfganga Schäublea postrelil na predvolebnom mítingu v Oppenau psychicky chorý muž. Schäuble utrpel ťažké zranenia, po ktorých ochrnul na dolnú časť tela. Do konca svojho života zostal pripútaný na invalidnom vozíku.
3. októbra 1995 - Macedónsky prezident Kiro Gligorov prežil pokus o atentát po tom, ako bomba dodnes neznámeho páchateľa nastražená v jeho aute zabila dvoch ľudí. Gligorov prišiel o oko a na tvári mu zostali jazvy.
16. júla 1996 - Necelý týždeň po tom, ako Najvyššia rada Ukrajiny schválila vymenovanie Pavla Lazarenka za predsedu vlády prežil politik atentát, keď neďaleko jeho auta na ceste z Kyjeva na letisko Boryspil explodovala bomba.
10. februára 1998 - Gruzínsky prezident Eduard Ševardnadze prežil pokus o atentát v hlavnom meste Tbilisi. Pri útoku granátometom na prezidentský konvoj zomreli dve osoby, z toho jeden ochrankár a jeden z útočníkov.
11. januára 1999 - Vo vchode panelového domu na Bajzovej ulici v Bratislave zastrelili štyrmi strelami z pištole kalibru 7,65 mm exministra hospodárstva Jána Duckého. Obžalovaný Oleg T.K. doteraz nebol právoplatne odsúdený.
Na archívnej snímke Ján Ducký. Foto: TASR
6. mája 2002 – Pri atentáte podľahol strelným zraneniam holandský krajne pravicový politik Pim Fortuyn. Jeho vrah bol členom združenia Ofenzívna ekológia.
14. júla 2002 - Francúzsky prezident Jacques Chirac počas vojenskej prehliadky na Champs-Élysées v Paríži unikol pokusu o atentát strelnou zbraňou. Útočníkom bol 25-ročný neonacistický aktivista Maxime Brunerie.
Na archívnej snímke Jacques Chirac.Foto: TASR - Pavol Funtál
12. marca 2003 – Srbský premiér Zoran Djindjič podľahol strelným zraneniam. Utrpel ich počas atentátu v Belehrade. Útok zorganizovali príslušníci špeciálnych policajných jednotiek, ktoré boli napojené na predchádzajúce srbské vedenie.
10. septembra 2003 – Švédsku ministerku zahraničných vecí Annu Lindhovú napadol 26-ročný Švéd srbského pôvodu Mijailo Mijailovič. Lindhová deň na to početným bodným a sečným zraneniam podľahla.
15. marca 2005 - Kosovský prezident Ibrahim Rugova prežil pokus o atentát po tom, ako pri jeho konvoji prechádzajúcom centrom Prištiny explodovalo výbušné zariadenie.
16. júna 2016 – V severoanglickom meste Birstall zavraždili britskú labouristickú poslankyňu Jo Coxovú. Političku zastrelil a dobodal neonacista Thomas Mair.
