TASR pri tejto príležitosti prináša výberovú chronológiu vyšetrovania úmrtia Róberta Remiáša.

31. augusta 1995 - Neznámi páchatelia na dvoch autách so slovenskými štátnymi poznávacími značkami násilne a protiprávne zavliekli Michala Kováča ml. do cudziny. Ôsmi muži zastavili jeho auto neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde býval. Členovia posádok áut ho vyvliekli z auta a ohrozovali ho pištoľou. Potom mu nasadili masku, dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Syn vtedajšieho slovenského prezidenta sa prebral pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho tam našla rakúska polícia a previezla ho do nemocnice. Po krátkom pobyte v nemocnici Michala Kováča ml. zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku. Z realizovania akcie bola podozrivá Slovenská informačná služba (SIS) na čele s Ivanom Lexom. Obvinil ho bývalý pracovník SIS Oskar Fegyveres.

14. novembra 1995 - Začalo sa nepretržité sledovanie Róberta Remiáša, Fegyveresovho priateľa. Fegyveres sa už musel skrývať v zahraničí a Remiáš mu na Slovensku robil spojku. Mal aj odpočúvaný telefón.

29. apríla 1996 - V Bratislave na križovatke ulíc Botanická, Karloveská a Devínska cesta pri nevyjasnenom výbuchu auta BMW 320 Tourist na propán-butánový pohon zahynul jeho vodič Róbert Remiáš. Podarilo sa ho zavraždiť až na druhý pokus. Ešte pred 31. augustom 1995, kedy bol unesený exprezidentov syn Michal Kováč ml., mal Miroslav Sýkora požiadať Jozefa Roháča, aby zabezpečil výbušninu, zhotovil nástražný výbušný systém a umiestnil ho pod vozidlo BMW Remiášovej manželky. Iniciáciu výbušného systému mal zabezpečiť Imrich Oláh spolu s dvoma mužmi. Tento systém však zlyhal. Nový nástražný výbušný systém niekedy medzi 31. augustom 1995 a 29. aprílom 1996 umiestnili pod zadnú nápravu vozidla. Remiáš zomrel na šok, spôsobený v dôsledku nadmerných účinkov ohňa a vysokej teploty.

10. mája 1996 - Z predbežných záverov vyšetrovania vyplynulo, že k explózii nedošlo príčinou nástražných systémov, ale technickou chybou na benzínovej palivovej sústave auta.

13. mája 1996 - Kovový predmet nájdený v tele tragicky zosnulého bývalého policajta R. Remiáša nebol náboj ani projektil.

20. júna 1996 - Na mieste tragédie vztýčili bratislavskí umelci Fero Guldan a Jano Kodoň šesťmetrový kríž.

13. júla 1996 - Bývalého dôstojníka kriminálnej polície Róberta Remiáša pochovali na miestnom cintoríne v Devínskej Novej Vsi pri Bratislave.

4. septembra 1996 - Príčinou výbuchu automobilu R. Remiáša bolo "s najväčšou pravdepodobnosťou" 150 až 200 gramov výbušniny. Prvýkrát to priznal riaditeľ sekcie vyšetrovania ministerstva vnútra J. Kosťov.

15. októbra 1996 - Trestná vec trestného činu vraždy podľa par. 219 ods. 1 T. z. výbuchu osobného motorového vozidla zn. BMW 325 Touring, v ktorom zahynul 25-ročný Róbert Remiáš, bola v zmysle par. 159 ods. 4 T. p. uložená. Vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava vydal uvedené rozhodnutie vzhľadom na to, že dosiaľ sa nepodarilo zistiť páchateľa tohto trestného činu.

29. apríla 1997 - Spomienkovým mítingom si predstavitelia opozičných parlamentných strán okrem Strany demokratickej ľavice (SDĽ) za účasti približne 1500 zhromaždených občanov pripomenuli na bratislavskom Námestí SNP prvé výročie tragickej smrti bývalého policajného príslušníka Róberta Remiáša.

2. mája 1997 - Predseda vlády SR Vladimír Mečiar v pravidelnom rozhovore pre Slovenský rozhlas uviedol, že vláda SR vypísala miliónovú odmenu za pomoc pri vypátraní vrážd policajtov a Róberta Remiáša.

4. marca 1998 - V Zbierke zákonov bola uverejnená premiérom V. Mečiarom (v zastúpení prezidenta SR) vyhlásená amnestia. Článok 6 amnestie mal nasledovné znenie - nariaďujem, aby sa nezačínalo a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny.

8. decembra 1998 - Premiér Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta SR zrušil ustanovenia predchádzajúcich dvoch amnestií premiéra V. Mečiara v zastúpení prezidenta SR vzťahujúce sa na únos Michala Kováča mladšieho.

4. februára 1999 - Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť ani zmeniť.

9. apríla 1999 - Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) hlasovaním rozhodla, že vydáva poslanca Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Ivana Lexu na trestné stíhanie, čím bol zbavený imunity.

15. apríla 1999 - Ivan Lexa bol na základe návrhu prokurátora vzatý do vyšetrovacej väzby.

3. mája 1999 - So slovami: "Priniesla som vám kvety z hrobu môjho syna", hodila Anna Remiášová, matka Róberta Remiáša, kyticu kvetov smerom k prezidentskému kandidátovi Vladimírovi Mečiarovi počas jeho predvolebného stretnutia s občanmi Vrbového. Ďalej dodala, že chcela vidieť vraha svojho syna.

19. júla 1999 - Po 95 dňoch Ivana Lexu prepustili na slobodu.

25. novembra 1999 - Vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej kriminality vzniesol obvinenie z trestných činov pokusu o vraždu a vraždy spolupáchateľstvom voči Imrichovi Oláhovi, bytom z Bratislavy, a Jozefovi Roháčovi z Levíc.

7. februára 2000 - Do policajného pátrania po dvoch obvinených z vraždy Róberta Remiáša - Jozefovi Roháčovi a Imrichovi Oláhovi boli okrem Interpolu zapojené aj policajné zložky okolitých štátov.

5. decembra 2002 - Exriaditeľa SIS a bývalého poslanca za HZDS Ivana Lexu zatkla polícia. Podľa vyšetrovateľa Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti bol Ivan Lexa objednávateľom vraždy Róberta Remiáša. Objednať si ju mal v marci 1996 u dnes už zosnulého mafiánskeho bossa Michala Sýkoru za minimálne dva milióny korún. Sýkora mal o vykonanie vraždy požiadať najmenej päť ďalších osôb vrátane Jozefa Roháča a Imricha Oláha. Vyšetrovateľ v tejto súvislosti Ivana Lexu obvinil aj z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a ohrozovania štátneho tajomstva. Miroslava Sýkoru zavraždili 6. februára 1997 pri bratislavskom hoteli Holiday Inn.

29. apríla 2003 - Bývalý príslušník SIS Oskar Fegyveres, prišiel vypovedať na Slovensko v kauze vraždy Róberta Remiáša.

5. júna 2003 - Exriaditeľa SIS Ivana Lexu, obvineného z návodu na vraždu Róberta Remiáša, prepustili z vyšetrovacej väzby na slobodu.

10. júla 2003 - Bývalý prezident SR Michal Kováč vypovedal ku kauze vraždy Róberta Remiáša. K prípadu vypovedali i ďalší bývalí vrcholoví politici - Milan Kňažko a exminister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

21. októbra 2004 - Vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša bolo vraj vo finálnej fáze. V tejto kauze zostali traja obvinení - Ivan Lexa, Imrich Oláh a Jozef Roháč.

12. októbra 2005 - Polícia vykopala kostrové pozostatky Imricha Oláha pri obci Hrochoť. O život ho pripravili v roku 1997 tak, že ho vylákali do hotela Lux v Banskej Bystrici. Zavraždili ho obzvlášť brutálnym a zavrhnutiahodným spôsobom.

20. apríla 2006 - Prokuratúra obžalovala údajného bossa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka a jeho dvoch komplicov Slavomíra S. a Karla Sz. z vraždy Imricha Oláha, ktorý bol obvinený z vraždy Róberta Remiáša.

18. septembra 2006 - Bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča za vraždu Róberta Remiáša, vyšetrovaním bolo preukázané, že títo dvaja obvinení skutok nespáchali.

21. septembra 2006 - Trestné stíhanie voči bývalému riaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi v kauze návodu na vraždu Róberta Remiáša špeciálna prokuratúra zastavila, pretože skutok návodu na vraždu Remiáša sa nestal.

8. februára 2016 - Vyšetrovateľ Policajného zboru vydal uznesenie, ktorým pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Róberta Remiáša z apríla 1996. Na vydanie tohto rozhodnutia dal písomný pokyn prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave.

Polícia v trestnom stíhaní pokračuje, nakoľko pominuli dôvody jeho prerušenia.

Podľa Generálnej prokuratúry (GP) SR skutok kvalifikovali ako trestný čin vraždy. V stíhaní pokračujú, nakoľko vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by mohli objasniť skutok a odhaliť páchateľa trestného činu. V tejto súvislosti uviedli, že odsúdený Mikuláš Černák nekontaktoval príslušného prokurátora so žiadosťou o výsluch. Jeho výsluch bol vykonaný ešte v roku 2002 pred prerušením trestného stíhania. Dôvodom na pokračovanie v trestnom stíhaní boli iné relevantné skutočnosti, než už spomenutá výpoveď.