Bratislava 23. novembra (TASR) - Pred 20 rokmi dňa 25. novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Dospelo sa k tomu po komplikovaných rokovaniach. Znamenalo to rozdelenie ČSFR bez referenda.

Dňa 31. decembra 1992 – o 24. hodine zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika a následne vznikli dve samostatné republiky - Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR).

TASR v tejto súvislosti vydáva výberovú chronológiu rozdelenia ČSFR, ktorá má tri časti.

Prvá časť sa končí voľbami v roku 1990, druhá voľbami v roku 1992 a tretia zánikom federácie 31. decembra 1992.





2. časť (roky 1990-1992)



26. júna 1990 – Začala sa ustanovujúca schôdza novozvolenej Slovenskej národnej rady (SNR). Jej predsedom sa stal František Mikloško.



27. júna 1990 - Predsedníctvo SNR vymenovalo novú, povolebnú vládu (koalícia VPN - KDH)) na čele s Vladimírom Mečiarom.



27. júna 1990 - Federálne zhromaždenie ČSFR za svojho predsedu opätovne zvolilo Alexandra Dubčeka. Prezident ČSFR Václav Havel vymenoval novú vládu ČSFR na čele s Mariánom Čalfom (VPN).



29. júna 1990 - Slovenský premiér Vladimír Mečiar predstavil v SNR Programové vyhlásenie vlády.



5. júla 1990 - Za prezidenta ČSFR bol znovu zvolený Václav Havel.



9. júla 1990 – Premiéri oboch republík Petr Pithart (ČR) a Vladimír Mečiar (SR) sa stretli v Luhačoviciach, kde rokovali o budúcnosti ČSFR. Slovenský predseda vlády vyjadril názor, že občania Slovenska sú za spoločný štát.



8. - 9. augusta 1990 - V Trenčianskych Tepliciach predstavitelia vlád ČR a SR za účasti zástupcov vlády ČSFR rokovali o vymedzení kompetencií medzi federáciou a republikami. Predstavitelia oboch častí federácie sa okrem iného dohodli o jej sformovaní zdola. Najprv mali byť vytvorené ústavy republík, na ktoré by nadviazala ústava federácie.



10. - 11. októbra 1990 - Premiéri vlád - Vladimír Mečiar (SR), Petr Pithart (ČR) a Marián Čalfa (ČSFR) sa spolu s podpredsedami vlád na stretnutí Piešťanoch dohodli, že po prerozdelení funkcií medzi jednotlivé republiky sa musí naďalej zachovať existencie schopná federácia.



23. októbra 1990 - V kaviarni Krym v Bratislave sa zišiel prípravný výbor Memoranda iniciatívy za zvrchované Slovensko. Tá písomne zostavila výzvu "61 krokov k slovenskej samostatnosti", ktorú 27. októbra zverejnil denník Smena.



28. októbra 1990 - V Slavkove pri Brne sa uskutočnilo stretnutie prezidenta ČSFR - Václava Havla, predsedov vlád ČSFR - Mariána Čalfu, ČR - Petra Pitharta a SR - Vladimíra Mečiara a ďalších popredných činiteľov politického života z oboch častí štátu. Napriek sporom pokiaľ išlo o kompetencie a štátoprávne usporiadanie federácie českí a slovenskí predstavitelia prijali Deklaráciu k 72. výročiu vzniku republiky. Účastníci stretnutia sa tiež dohodli pripraviť nový kompetenčný zákon, ale na prepracovanejšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR sa nezhodli.



5. novembra 1990 – V Hrzánskom paláci v Prahe sa uskutočnilo rokovanie predsedov vlád ČR, SR a federácie o prerozdelení kompetencií na republikovej a federálnej úrovni.



6. novembra 1990 - Vláda SR odsúhlasila návrh nového kompetenčného zákona.



7. novembra 1990 - Vláda ČR schválila návrh nového kompetenčného zákona.



8. - 9. novembra 1990 - Vláda ČSFR v zásade súhlasila s pripraveným návrhom nového kompetenčného zákona, ale pred jeho prijatím chcela do neho presadiť určité zmeny.



10. - 11. novembra 1990 - Rokovanie troch predsedov vlád (SR, ČR a ČSFR) spolu s predstaviteľmi a poslancami víťazných hnutí (VPN a OF) z posledných volieb sa konalo v Modre - Harmónii. Slovenský premiér Vladimír Mečiar vyjadril stanovisko vlády SR, ktorá zmeny už dohodnutého kompetenčného zákona požadované federálnou vládou považovala za neprijateľné.



12. - 13. novembra 1990 - Na stretnutí predstaviteľov všetkých troch vlád, parlamentov a prezidenta ČSFR v Prahe na Úrade predsedníctva vlády ČSFR a neskôr v Hrzánskom paláci sa dosiahol kompromis v súvislosti s návrhom nového kompetenčného zákona.



15. novembra 1990 - Vláda ČSFR bez ďalších požadovaných zmien odsúhlasila návrh nového kompetenčného zákona.



20. novembra 1990 - SNR schválila kompromisný návrh kompetenčného zákona a podala ho ako iniciatívny návrh na prerokúvanie do FZ ČSFR.



29. novembra 1990 - ČNR rokovala o návrhu kompetenčného zákona, ktorý aj prijala, ale v inej podobe a inak ako ho odsúhlasila SNR. V tejto forme ho ČNR podala ako pozmenený iniciatívny návrh do FZ ČSFR. ČNR vo svojom pozmenenom návrhu ponechávala federálnym orgánom väčšie právomoci. Z týchto dôvodov FZ ČSFR rokovalo až o dvoch návrhoch kompetenčného zákona.



1. decembra 1990 - KSS sa začala transformovať na novú ľavicovú stranu sociálnodemokratického charakteru. Prijala názov KSS-SDĽ, pričom časom mohlo predsedníctvo strany názov KSS kedykoľvek zrušiť a ponechať iba SDĽ (Strana demokratickej ľavice).



5. decembra 1990 – Česká vláda musela rokovať o probléme, ktorý nastal v súvislosti s prijímaním rozdielnych návrhov kompetenčného zákona v národných radách. Česká vláda prijala uznesenie, že o konečnom návrhu kompetenčného zákona rozhodne FZ ČSFR.



6. decembra 1990 - Rozšírené predsedníctvo vlády SR vedené Vladimírom Mečiarom prišlo do Prahy. Vladimír Mečiar vraj v mene celej slovenskej vlády podľa oficiálneho vyhlásenia Úradu českej vlády na neformálnom rokovaní vyhlásil, že zmeny kompetenčného zákona, ktoré vznikli na pôde ČNR, sú porušením dohôd z Trenčianskych Teplíc. Ak by vraj takýto pozmenený návrh kompetenčného zákona na rozdiel od toho dohodnutého z 12.-13. novembra v Prahe prijalo FZ ČSFR, tak SNR podľa neho vyhlási nadradenosť svojich zákonov nad federálnymi. Nakoniec všetci zúčastnení dospeli k novému, prijateľnejšiemu kompromisu.



12. decembra 1990 - FZ ČSFR po dlhých rokovaniach schválilo novelu Ústavného zákona o čs. federácii č. 143/1968 Zb. v 16 článkoch - tzv. kompetenčný zákon. Išlo o kompromis z návrhov ČNR a SNR, pričom sa posilnili kompetencie oboch republík.



12. - 13. januára 1991 - Na sneme OF v Prahe sa prijalo vyhlásenie, v ktorom sa OF menilo na pravicovú stranu s individuálnym členstvom.



26. januára 1991 - ÚV KSS-SDĽ sa rozhodol vymazať v názve strany avizované KSS.



23. februára 1991 – OF sa rozdelilo na pravicový subjekt a na pokračovanie pôvodného OF následne nazvaného Občianske hnutie. Predsedom pravicovej strany sa stal Václav Klaus a Občianskeho hnutia Jiří Dienstbier.



3. marca 1991 - Televízne vystúpenie ministra medzinárodných vzťahov SR Milana Kňažka namiesto plánovaného príhovoru premiéra Vladimíra Mečiara znamenalo rozkol vo vedení VPN a predznamenalo jeho rozpad.



4. marca 1991 - Uskutočnilo sa tretie rokovanie medzi najvyššími predstaviteľmi oboch republík a federácie. Ku konkrétnym, rozhodujúcim záverom ani na tomto stretnutí nedošlo.



3. - 5. marca 1991 - Rozklad VPN pokračoval. Časť jeho predstaviteľov založila v rámci neho platformu VPN - Za demokratické Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom.



14. marca 1991 – Na námestí SNP v Bratislave došlo k fyzickému napadnutiu prezidenta ČSFR Václava Havla. Prezident sa priblížil ku skupine manifestujúcich radikálov oslavujúcich 52. výročie vzniku tzv. Slovenského štátu.



3. apríla 1991 - Zverejnili výsledok prieskumu Metodicko výskumného kabinetu (MVK) Slovenského rozhlasu a Ústavu pre sociálnu analýzu Univerzity Komenského v Bratislave, podľa ktorých bolo 77 percent obyvateľov SR za spoločný štát Čechov a Slovákov.



17. apríla 1991 - Najvyšší predstavitelia SR vrátane premiéra Vladimíra Mečiara a predsedu SNR Františka Mikloška sa stretli s prezidentom ČSFR Václavom Havlom v Lánoch, kde rokovali o príprave nových ústav.



20. - 21. apríla 1991 - V Olomouci na ustanovujúcom zjazde sa od OF oficiálne odštiepila jeho pravicová časť a vznikla Občianska demokratická strana (ODS) na čele s Václavom Klausom.



23. - 24. apríla 1991 - SNR odvolala z postu premiéra SR Vladimíra Mečiara. Zároveň bol odvolaný z postu podpredsedu vlády Vladimír Ondruš a ďalší šiesti ministri. Do funkcie predsedu vlády slovenský parlament vymenoval jej dovtedajšieho podpredsedu Jána Čarnogurského (KDH).



26. - 27. apríla 1991 - Mimoriadny snem VPN v Košiciach potvrdil rozštiepenie hnutia.



2. mája 1991 - Predseda ústavnej komisie slovenského parlamentu Karol Plank zverejnil informáciu, že sa slovenským a českým odborníkom podarilo nájsť najvýhodnejšie znenie česko-slovenskej zmluvy.



10. mája 1991 - Predstavitelia oboch republík federácie sa stretli u prezidenta ČSFR Václava Havla v Lánoch. Delegácia českého parlamentu predložila návrh zmluvy oboch národných rád o štátoprávnom usporiadaní celej federácie. Predstavitelia slovenskej delegácie tento návrh na stretnutí neprijali a žiadali, aby bol nahradený záväznou zmluvou s platnosťou ústavného zákona.



22. mája 1991 – Český parlament prerokoval na tajnom zasadnutí správu o plánovaných opatreniach českej vládnej reprezentácie pre prípad nekontrolovateľného rozpadu ČSFR.



31. mája 1991 - Z iniciatívy prezidenta ČSFR Václava Havla sa v Budmericiach pri Modre zorganizovalo stretnutie predstaviteľov parlamentných strán z oboch republík, kde sa rokovalo o konečnom usporiadaní ČSFR.



17. júna 1991 - Na rokovanie v Budmericiach nadviazalo stretnutie toho istého charakteru v Kroměříži. Okrem SNS všetky strany prezentovali záujem zachovať spoločný štát, ale s rozličnými predstavami jeho usporiadania. Nakoniec sa všetci prítomní dohodli, že k rozdeleniu ČSFR môže dôjsť iba referendom.



19. júna 1991 - Poslanci SNS prezentovali v SNR návrh deklarácie zvrchovanosti Slovenska. Za návrh sa postavili aj viacerí poslanci odštiepenej platformy z VPN - Za demokratické Slovensko. Deklarácia nebola prijatá.



22. júna 1991 - Z platformy Za demokratické Slovensko, vzniklo na sneme v Banskej Bystrici Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom.



18. júla 1991 - FZ ČSFR odsúhlasilo ústavný zákon o referende, ktorý mal vo svojom znení ustanovené, že vystúpenie niektorej republiky z federácie sa nesmie uskutočniť inak ako plebiscitom.



31. augusta 1991 – Na Slovensku sa zrodila iniciatíva Za spoločný štát, ktorá bola protipólom iniciatívy Za zvrchované Slovensko.



22. septembra 1991 - Míting občianskej iniciatívy Za spoločný štát, ktorý sa konal v Bratislave za účasti popredných predstaviteľov federácie a oboch národných republík, rušila skupina demonštrantov opačného názoru.



23. septembra 1991 - SNR na svojom zasadnutí (17. schôdza) odmietla deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska.



24. septembra 1991 - Prezident ČSFR Václav Havel vo FZ ČSFR neúspešne navrhol, aby sa štátoprávna kríza riešila zákonom o referende a uzavretím zmluvy medzi obidvoma národnými radami.



22. – 23. októbra 1991 – Na stretnutí predstaviteľov ČNR a SNR v Štiříne znova prepukli rozpory v súvislosti s prerozdelením kompetencií.



28. októbra 1991 – Prezident ČSFR Václav Havel sa zúčastnil pri príležitosti výročia vzniku Československa na mítingu v Bratislave, počas ktorého ho skupina radikálnych separatistov zasiahla vajíčkami.



3. - 4. novembra 1991 - Nočné rokovanie medzi predstaviteľmi republikových vlád a vlády federácie sa konalo vo vidieckom sídle prezidenta ČSFR Václava Havla na Hrádečku pri Trutnove. Hlava štátu navrhla uzavretie zmluvy medzi oboma národnými radami zastupujúcimi obe republiky. Zmluva mala zahŕňať vôľu oboch republík o spoločný celok a zároveň záväzok oboch parlamentov vypracovať ústavy oboch častí federácie tak, aby boli v súlade s kompetenciami ústavy spoločného štátu. Počas rokovania sa vyskytli rôzne aj závažnejšie rozpory, ale nakoniec prezidentov návrh prijali a oba republikové parlamenty mali pripraviť návrh danej zmluvy.



4. novembra 1991 - Poslanci za SNS a niekoľko poslancov z národne orientovanej frakcie KDH opäť predložili návrh deklarácie zvrchovanosti Slovenska. Vládnuca koaličná väčšina v SNR sa odmietla týmto návrhom zaoberať.



5. novembra 1991 - Vláda ČSFR vydala vyhlásenie, podľa ktorého jednou z jej základných úloh bolo udržanie spoločného štátu.



6. novembra 1991 – Federálna vláda prijala uznesenie, že ČSFR môže byť funkčná iba vtedy, keď federálna ústava bude platiť na celom území spoločného štátu a keď federálne orgány budú mať rozhodujúce kompetencie.



11. - 12. novembra 1991 - V Častej-Papierničke rokovali predstavitelia oboch republikových parlamentov za účasti prezidenta ČSFR Václava Havla o naplnení obsahu zmluvy podľa prezidentových návrhov. Najväčší problém sa vyskytol v chápaní významu zmluvy a v tom, kto má byť jej subjektom a či má byť zdrojom práva. Slovenskí predstavitelia chceli, aby bola trvalým zdrojom práva a zároveň nadradená federálnej ústave.



3. decembra 1991 - Prezident ČSFR Václav Havel inicioval vo FZ ČSFR návrhy nových zákonov v súvislosti s prijímaním federálnej ústavy, možnosti vypísať referendum, rozpustiť FZ ČSFR a nakoniec zaviesť namiesto snemovne národov federálnu radu, ktorá by bola rovnakým podielom delegovaná národnými radami oboch republík. Všetky návrhy federálny parlament odmietol, alebo ich prezident stiahol späť.



21. januára 1992 - FZ ČSFR neprijalo návrhy prezidenta Havla - novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej ústavy ČSFR.



23. januára 1992 - V metropole slovenskej časti federácie v Bratislave bola zostavená komisia, ktorá mala za úlohu zrealizovať paragrafované znenia zmluvy.



3. - 8. februára 1992 – V Milovoch pri Ždáre nad Sázavou (ČR) sa uskutočnili rokovania spoločnej expertnej komisie oboch národných rád a vlád, FZ a vlády ČSFR o paragrafovaní zmluvy o zásadách spoločného, federatívneho štátneho celku - o štátoprávnom usporiadaní. Dohodnutá zmluva posilňovala kompetencie oboch republík.



12. februára 1992 - Predsedníctvo SNR neprijalo znenie dohodnutej zmluvy medzi oboma republikami, keď sa proti nej z dvadsiatich členov vyslovili desiati. Z týchto dôvodov nemohli návrh predložiť na schválenie SNR.



5. marca 1992 - Predsedníctvo ČNR prehlásilo ďalšie rokovania so SNR o štátoprávnom usporiadaní ČSFR za bezpredmetné, lebo už "nebolo o čom rokovať".



7. marca 1992 - Občianskodemokratická aliancia vyzvala najvyššie orgány ČR pripraviť sa na možnosť pokojného rozdelenia ČSFR.



11. marca 1992 - Rokovania medzi SNR a ČNR o štátoprávnom usporiadaní do volieb v júni 1992 prerušili. Dohodli sa na tom predsedovia oboch parlamentov František Mikloško (SNR) a Dagmar Burešová (ČNR).



15. marca 1992 – Predseda FZ ČSFR Alexander Dubček prestúpil z ODÚ-VPN do Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS) a následne ho zvolili za jej predsedu.



7. mája 1992 - SNR odmietla návrh Deklarácie zvrchovanosti slovenského národa, ktorú predniesli niektoré opozičné strany - SNS, HZDS a Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (odštiepená niekdajšia národná frakcia KDH, ktorá vznikla 7. marca 1992 z dôvodu nesúhlasu s návrhom zmluvy z Milov).



5. - 6. júna 1992 - Parlamentné voľby sa skončili v ČR zdrvujúcim víťazstvom koalície Občianska demokratická strana (ODS) a Kresťanskodemokratická strana a v SR ešte prenikavejším víťazstvom Hnutia za demokratické Slovensko - HZDS (37,26 percenta). Druhá skončila SDĽ (14,70 percenta), KDH (8,88), SNS (7,93), MKDH - Spolužitie (7,42 percenta).