Szekszárd/Bratislava 12. októbra (TASR) – Prezident SR Andrej Kiska sa v dňoch 13. a 14. októbra zúčastní v maďarskom meste Szekszárd na summite prezidentov krajín V4.

Medzi témy summitu bude patriť hospodárstvo, konkurencieschopnosť, situácia v krajinách na západe Balkánskeho polostrova a ich perspektíva európskej integrácie.

Výberovú chronológiu stretnutí prezidentov členských krajín V4.


14.-15. februára 1991 - Prezidenti ČSFR a Poľska, Václav Havel a Lech Walesa a predseda maďarskej vlády József Antall podpísali druhý deň na stretnutí v severomaďarskom meste Vyšehrad deklaráciu o úzkej spolupráci vtedy troch krajín na ceste k európskej integrácii. Vzniklo tak zoskupenie V3, ktoré sa po rozdelení ČSFR v roku 1993 rozšírilo na V4.

11.-12. januára 1994 - Za účasti amerického prezidenta Billa Clintona sa v Prahe uskutočnilo stretnutie prezidentov Václava Havla (ČR), Michala Kováča (SR), Árpáda Göncza (Maďarsko) a Lecha Walesu (Poľsko), ako aj predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí V4. Rokovali o záveroch vrcholnej schôdzky NATO. Stretnutie deklarovalo aj podporu USA pre proces ekonomickej transformácie, budovanie demokratických inštitúcií a vytvorenie priaznivého investičného prostredia v strednej Európe.

3. decembra 1999 - Prezidenti krajín V4 Rudolf Schuster (SR), Václav Havel, Árpád Göncz a Aleksander Kwašniewski (Poľsko) sa zišli v Gerlachove na Slovensku. Rokovali o otázkach európskej integrácie a vzájomnej konsolidácii postupových krokov pri prístupových rozhovoroch do EÚ.

19. januára 2001 - Schôdzka hláv štátov V4, na ktorej sa zúčastnili prezidenti Maďarska, Poľska, Českej republiky a Slovenska Ferenc Mádl, Aleksander Kwašniewski, Václav Havel a Rudolf Schuster, sa konala v poľských Katoviciach. Najvyšší predstavitelia na zámku Pszczyne zhodnotili fungovanie V4 a jej perspektívy do budúcnosti. Venovali sa aj otázke ašpirácií na členstvo v EÚ, pričom v tejto súvislosti si deklarovali vzájomnú podporu a solidaritu.

22. augusta 2002 - Prezidenti ČR, Maďarska a Poľska, Václav Havel, Ferenc Mádl a Aleksander Kwašniewski sa zišli na zámku vo východočeských Častoloviciach na summite krajín V4. Slovenský prezident Rudolf Schuster sa pre chorobu nemohol zúčastniť. Hlavnou témou bola situácia po rozsiahlych povodniach, ktoré postihli strednú Európu.

3. novembra 2003 - Prezidenti Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska Václav Klaus, Ferenc Mádl, Aleksander Kwašniewski a Rudolf Schuster sa stretli v Budapešti. Zhodli sa na tom, že v spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky je potrebné naďalej pokračovať aj po zavŕšení integračného procesu do EÚ.

12. marca 2004 - Na pozvanie prezidenta Rudolfa Schustera pricestovali do Košíc na summit V4 prezidenti Poľska, ČR a Maďarska Aleksander Kwašniewski, Václav Klaus a Ferenc Mádl. Témou rokovaní bola situácia v EÚ. Prezident Rudolf Schuster po summite vyjadril presvedčenie, že obmedzenia a prechodné obdobie týkajúce sa voľného pohybu pracovných síl do dvoch rokov Európska únia zruší.

30. septembra 2005 - Summit prezidentov členských štátov V4 Alexandra Kwašniewského (Poľsko), Václava Klausa (ČR), Ivana Gašparoviča (SR) a Lászlóa Sólyoma (Maďarsko) sa začal plenárnym zasadnutím v horskom stredisku Wisla v poľských Beskydách. Summit bol venovaný najmä otázke ďalšieho prehĺbenia regionálnej spolupráce a situácii v EÚ po neúspešných referendách o euroústave vo Francúzsku a v Holandsku.

15.-16. septembra 2006 – O minulosti aj budúcnosti V4 rokovali na českom prezidentskom zámku v Lánoch prezidenti Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska Václav Klaus, Ivan Gašparovič, Lech Kaczynski a László Sólyom. Rozhovory za okrúhlym stolom sa týkali aj problematiky Európskej únie, napríklad termínu vstupu stredoeurópskych krajín do schengenského priestoru či otázok okolo budúceho zavedenia eura. Krajiny V4 s nevôľou prijali správy o odklade vstupu nových členov únie do Schengenu.

20.-21. septembra 2007 - V maďarskom Keszthelyi sa uskutočnilo stretnutie prezidentov V4. Prezidenti Slovenska, ČR, Poľska a Maďarska Ivan Gašparovič, Václav Klaus, Lech Kaczynski a László Sólyom zhodnotili tri roky členstva svojich krajín v Európskej únii. Druhou nosnou témou ich rokovania bola doprava a voľný pohyb osôb po vstupe krajín V4 do Schengenu.

12.-13. septembra 2008 - V Piešťanoch sa konalo stretnutie hláv štátov V4 Ivana Gašparoviča (SR), Václava Klausa (ČR), Lászlóa Sólyoma (Maďarsko) a Lecha Kaczynského (Poľsko). Prezidenti prediskutovali otázky týkajúce sa európskej susedskej politiky, rozširovania EÚ a možnosti spolupráce V4 v rámci spoločných rozvojových projektov. Nevyhli sa ani otázkam nelegálnej migrácie, cezhraničnej kriminality.

10.-12. septembra 2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič bol hosťom summitu hláv štátov krajín V4 v poľskom meste Sopot. Predmetom rokovania prezidentov Lecha Kaczynského, Václava Klausa, Lászlóa Sólyoma a Ivana Gašparoviča boli výsledky poľského predsedníctva V4 a plány ďalšej spolupráce, ako aj aktuálne otázky energetickej bezpečnosti a ekonomickej krízy. Na druhom dni summitu sa zúčastnil aj slovinský prezident Danilo Türk.

5.-6. novembra 2010 - Summit hláv štátov V4 sa uskutočnil v Karlových Varoch. Zúčastnili sa na ňom český prezident Václav Klaus, prezident SR Ivan Gašparovič, novozvolený maďarský prezident Pál Schmitt a novozvolený najvyšší predstaviteľ Poľska Bronislaw Komorowski. Účastníci vrcholnej schôdzky neprijali nijakú dohodu či spoločné vyhlásenie, zhodli sa však na tom, že zoskupenie V4 má aj po dvoch desaťročiach existencie svoj význam a budúcnosť.

7.-8. októbra 2011 – Na Korvínovej univerzite v maďarskej metropole Budapešti sa konferenciou Ekonomický potenciál a vyhliadky strednej Európy začalo stretnutie prezidentov členských štátov V4 Pála Schmitta, Václava Klausa, Bronislawa Komorowského a Ivana Gašparoviča. Summit pokračoval na kráľovskom zámku na Vyšehrade, jeho účastníci si pripomenuli 20. výročie založenia V4 a diskutovali o aktuálnom stave v EÚ. Prezidenti zhodnotili spoluprácu a výsledky vyšehradského zoskupenia počas jeho 20-ročnej existencie a zhodli sa na tom, že pôvodné ciele – vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie – boli naplnené a V4 aj naďalej zostáva formou účinnej kooperácie.

5.-6. mája 2012 – Na Štrbskom Plese sa konalo rokovanie prezidentov V4, avšak bez účasti nového prezidenta Maďarskej republiky Jánosa Ádera, ktorého zastupoval maďarský veľvyslanec na Slovensku Csaba Balogh. Pozvanie okrem neho prijali prezidenti ČR Václav Klaus a Poľskej republiky Bronislaw Komorowski. Najvyšší predstavitelia štátov sa venovali posilneniu regionálnej identity vyšehradského priestoru prostredníctvom rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu a prezentácie regiónu navonok. Druhý deň sadili stromčeky na brehu Štrbského plesa.

4. júna 2014 - Prezidenti krajín V4 a Nemecka diskutovali naživo vo varšavskom Kráľovskom zámku v Poľsku pred televíznymi kamerami so študentmi a mladými ľuďmi narodenými v "revolučnom" roku 1989. Prezident SR Ivan Gašparovič ocenil nápad poľského partnera Bronislawa Komorowského pozvať na spoločné stretnutie hláv štátov aj mladých ľudí narodených v období revolučných zmien v bývalom východnom bloku.

16. júna 2014 - Slovenský prezident Andrej Kiska, ktorý sa 15. júna 2014 v Bratislave slávnostne ujal funkcie, v rámci svojej prvej pracovnej zahraničnej návštevy pricestoval do Budapešti. Na spomienkovú slávnosť pri príležitosti 25. výročia udalostí, ktoré viedli k demokratickým spoločenským zmenám v Maďarsku, ho spolu s najvyššími predstaviteľmi ďalších krajín V4 a Nemecka pozval prezident Maďarska János Áder. Budapeštianska schôdzka, na ktorú pricestoval aj najvyšší český prezident Miloš Zeman, jeho poľský kolega Bronislaw Komorowski a nemecký prezident Joachim Gauck, sa začala ceremóniou pri hroboch politických obetí revolúcie z roku 1956 na Keresztúrskom novom verejnom cintoríne. Kiska okrem spomienkovej slávnosti a spoločného pracovného obeda prezidentov absolvoval aj bilaterálne rokovania s maďarským a potom aj s poľským partnerom. V závere dňa sa neformálne stretol i s českým a nemeckým prezidentom.

9. októbra 2014 - Prezident SR Andrej Kiska sa zúčastnil na pozvanie svojho nemeckého kolegu Joachima Gaucka na spomienkových oslavách v Lipsku pri príležitosti 25. výročia pádu komunizmu. Spoločné stretnutie prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky a Nemecka sa konalo v rámci plánovanej série podujatí.

16.-17. novembra 2014 - Krajiny V4 spoločne ponúkli Ukrajine pomoc pri reformách, ktoré ju čakajú. Vyhlásil to slovenský prezident Andrej Kiska po stretnutí hláv štátov krajín V4 s prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenkom v Bratislave. Prezidenti sa spoločne presunuli do Historickej budovy SND, kde sa uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie. Odporcovia českého prezidenta Miloša Zemana sprevádzali protestmi popoludní 17. novembra jeho prejav v Prahe na Albertove, kam prezidenti sa presunuli zo Slovenska.

11.-12. decembra 2014 - Na dvojdňový summit hláv štátov skupiny V4 v Prahe prezident ČR Miloš Zeman po prvý raz pozval aj partnerov z Rakúska a Slovinska. Český prezident okrem toho na summite propagoval projekt dostavby kanála Dunaj-Odra-Labe. Túto myšlienku podporoval jeho poľský partner Bronislaw Komorowski. Ostatní účastníci schôdzky, vrátane prezidenta SR Andreja Kisku, sa k tejto problematike odmietli vyjadriť.

8.-9. októbra 2015 – Z pohľadu signálov doma v súvislosti s migráciou je úlohou prezidentov trochu situáciu upokojovať, pretože ľudia majú strach. V maďarskom Balatonfürede to na summite V4 vyhlásil prezident SR Andrej Kiska. Na rokovaní sa zúčastnila aj prezidentka Chorvátska Kolinda Grabarová-Kitarovičová. Účastníci sa podľa maďarského prezidenta Ádera zhodli na tom, že otázku migrácie treba riešiť ako otázku humanitárnu, trestnoprávnu a národnobezpečnostnú. Treba podľa nich posilniť ochranu hraníc Európskej únie a zabezpečiť, aby vstup na územie EÚ bol kontrolovaný. EÚ musí zabezpečiť finančné zdroje pre fungovanie migračných táborov. Posilniť by sa mala spolupráca rezortov vnútra s cieľom potlačenia prevádzačstva.

14.-15. októbra 2016 - Prezident SR Andrej Kiska sa zúčastnil na summite prezidentov krajín V4 na zámku Lańcut a v meste Rzeszów v Poľsku. Prezidenti si na začiatku summitu uctili minútou ticha zosnulého slovenského exprezidenta Michala Kováča, ktorý sa takýchto summitov zúčastňoval v rokoch 1993-1998. Summit otvoril poľský prezident Andrzej Duda, ktorý bol zároveň jeho hostiteľom. V prvej časti rokovania sa prezidenti venovali situácii mladej generácie v krajinách V4. Hovorili aj o plynovode Nordstream 2, ktorý by mal priamo spájať Rusko a Nemecko. Na rokovaní prezidentov o energetickej bezpečnosti bol aj podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.