Bratislava 14. septembra (TASR) - Lídri 27 členských krajín Európskej únie (EÚ) sa stretnú v piatok 16. septembra na neformálnom summite v Bratislave.

Vznik samotnej Európskej únie (EÚ) sa spája so zmluvou o EÚ, ktorá vstúpila do platnosti 1. novembra 1993. Známejšia je pod prívlastkom, ktorý jej prisúdili podľa holandského mesta, kde bola podpísaná - Maastrichtská zmluva.

Dokument prijali na stretnutí Európskej rady v Maastrichte v decembri 1991. Na rovnakom mieste ju vo februári 1992 najvyšší európski predstavitelia podpísali; 7. apríla 1992 ju schválil Európsky parlament (EP) a do platnosti vstúpila po ratifikácii vo všetkých členských krajinách 1. novembra 1993.

TASR prináša výberovú chronológiu summitov EÚ.





21. - 22. júna 1993 - Kodaň/Dánsko

Hlavnými témami schôdzky boli doriešenie procesu integrácie a rozširovanie EÚ s ohľadom na politiku zamestnanosti a sociálnu sféru.



25. - 26. júna 1994 - ostrov Korfu/Grécko

Účastníci summitu požiadali Európsku komisiu (EK), aby vypracovala stratégiu pre ďalšie rozširovanie únie. Británia zablokovala voľbu belgického premiéra Jeana-Luca Dehaena na post predsedu Európskej komisie.



9. - 10. decembra 1994 - Essen/Nemecko

Na stretnutí sa rozhodlo o začatí spolupráce v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Účastníci summitu prerokovali aj problémy plynúce z rozhodnutia zintenzívniť vzťahy s krajinami strednej a východnej Európy. Za Slovensko sa na summite zúčastnil premiér Jozef Moravčík a minister zahraničných vecí Eduard Kukan.



15. - 16. decembra 1995 - Madrid/Španielsko

Účastníci stretnutia vyzvali Európsku komisiu, aby zaujala oficiálne stanovisko k vstupu kandidátskych krajín do EÚ. Jednou z ústredných tém rokovania bola európska mena a dohoda, že nová mena ponesie názov euro.



13. - 14. decembra 1996 - Dublin/Írsko

Hlavnými témami vzájomných rokovaní štátnikov z európskej pätnástky bolo zavedenie spoločnej meny, boj proti organizovanému zločinu a obchodu s drogami a vytýčenie zásad novej dohody, ktorá mala modifikovať a nahradiť pôvodnú Maastrichtskú zmluvu. Za Slovensko sa na summite zúčastnil premiér Vladimír Mečiar a minister zahraničných vecí Pavol Hamžík.



12. - 13. decembra 1997 - Luxemburg/Luxembursko

Európska únia sa rozhodla odštartovať rozhovory o najväčšom rozšírení vo svojej histórii so všetkými 11 kandidátmi 30. marca 1998. Skutočné rozhovory o rozšírení pokračovali v apríli 1998 so šiestimi krajinami - Českou republikou, Slovinskom, Estónskom, Poľskom, Maďarskom a Cyprom, ktoré tvorili tzv. luxemburskú skupinu kandidátskych krajín. Slovensko na stretnutí zastupovali premiér Vladimír Mečiar a ministerka zahraničných vecí Zdenka Kramplová.



15. - 16. júna 1998 - Cardiff/Spojené kráľovstvo

Summit EÚ otvoril britský premiér Tony Blair varovaním, že svetové hospodárstvo zápasí s najväčším rizikom za posledné dve desaťročia. Francúzsky premiér Lionel Jospin účastníkov summitu upozornil, že musia urýchlene zhodnotiť riziko, ktoré predstavuje krízový vývoj japonského hospodárstva.



10. - 11. decembra 1999 - Helsinki/Fínsko

Na účastníkov summitu čakali dve kľúčové rozhodnutia - o rozšírení európskej pätnástky o všetky postkomunistické krajiny, ktoré si podali prihlášku za člena EÚ, a rozhodnutie o vytvorení vlastnej vojenskej jednotky, ktorá by umožnila riešiť krízové situácie aj bez účasti USA. Za Slovensko sa na stretnutí zúčastnili premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan.



23. - 24. marca 2000 - Lisabon/Portugalsko - mimoriadny

Predstavitelia členských štátov únie sa stretli na mimoriadnom summite, ktorého hlavnými bodmi boli otázky zamestnanosti, telekomunikácií, obchodu, reforma EÚ, situácia na Balkáne a problémy európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Lídri 15 členských krajín EÚ schválili ambiciózny plán oživenia európskej ekonomiky a jej priblíženia sa k úrovni, na ktorej sa nachádzalo hospodárstvo USA. Plán prešiel do dejín pod názvom lisabonská stratégia.



7. - 11. decembra 2000 - Nice/Francúzsko

Šéfovia štátov a vlád európskej pätnástky sústredili hlavnú pozornosť na inštitucionálnu reformu únie, nevyhnutnú pre rozšírenie EÚ. Európski lídri vyslovili predpoklad, že nové členské krajiny sa zúčastnia na voľbách do Európskeho parlamentu (EP) už v roku 2004. Členské krajiny súhlasili s tým, aby od roku 2005 mal každý štát po jednom komisárovi a neskôr, ako sa únia rozšíri na 27 členov, sa malo rozhodnúť ako ďalej. Za Slovensko sa na summite zúčastnil premiér Mikuláš Dzurinda.



14. - 15. decembra 2001 - Brusel/Belgicko

Európska únia vymenovala Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín, ktoré mohli uzavrieť prístupové rokovania do konca roka 2002. Summit schválil tzv. Laekenskú deklaráciu, ktorá zvolala od 1. marca 2002 Konvent o budúcnosti Európy. Ten sa zaoberal prípravou budúcej reformy európskych inštitúcií.



12. - 13. decembra 2002 - Kodaň/Dánsko

Historický summit EÚ v dánskej metropole otvoril cestu pre prijatie desiatich nových krajín, vrátane Slovenska. Okrem konečného účtu za najväčšie rozšírenie EÚ v histórii bol jednou z hlavných tém summitu aj dátum začatia prístupových rokovaní s Tureckom. Väčšina krajín únie sa priklonila k roku 2005. Slovenskú delegáciu viedol na rokovaniach premiér Mikuláš Dzurinda.



16. apríla 2003 - Atény/Grécko - neformálny

Lídri pätnástich členských štátov EÚ a desiatich kandidátskych krajín na neformálnom stretnutí slávnostne podpísali pod historickou Akropolou zmluvy o pristúpení nových členov k EÚ. Za SR podpísali dokument premiér Mikuláš Dzurinda a prezident SR Rudolf Schuster. Schôdzku využili aj na diskusiu o rozšírenej Európe a o situácii v Iraku.



19. - 21. júna 2003 - Porto Karras/Solún/Grécko

Hlavnými témami stretnutia lídrov 25 krajín rozšírenej EÚ, medzi ktorými bol aj slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, bol návrh európskej ústavy, imigračná politika, vzťahy s Balkánom a USA, ako aj situácia v Iraku a na Blízkom východe. Predseda Konventu o budúcnosti EÚ Valéry Giscard d'Estaing predstavil na summite návrh európskej ústavy.



17. - 18. júna 2004 - Brusel/Belgicko

Účastníci summitu dosiahli dohodu o európskej ústave. Nepodarilo sa dohodnúť na osobe nového predsedu Európskej komisie po odchádzajúcom Romanovi Prodim. Po prvý raz sa na vrcholnej schôdzke už ako plnohodnotní členovia Európskej rady zúčastnili premiéri desiatich nových krajín, vrátane predsedu slovenskej vlády Mikuláša Dzurindu.



29. júna 2004 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

Na mimoriadnom summite EÚ vymenovali predstavitelia únie za nového predsedu Európskej komisie portugalského premiéra Josého Manuela Barrosa. Európskym ministrom zahraničných vecí sa stal španielsky politik, socialista Javier Solana.



15. - 17. júna 2005 - Brusel/Belgicko

Summit lídrov EÚ rozhodoval o dvoch mimoriadne zložitých otázkach - budúcnosti európskej ústavy po jej odmietnutí vo Francúzsku a Holandsku, a o novom finančnom výhľade EÚ na roky 2007-2013. Ani v jednej oblasti nedospelo 25 členských krajín únie k zhode. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda presadzoval pokračovanie ratifikácie, ale nebol ani proti odloženiu ratifikačného procesu v krajinách, ktoré na schválenie ústavy potrebujú viac času.



15. - 16. júna 2006 - Brusel/Belgicko

Európski lídri hľadali východisko zo situácie, v ktorej sa ocitla EÚ po odmietnutí európskej ústavnej zmluvy holandskými a francúzskymi voličmi, ďalším rozširovaním únie a jej absorpčnou kapacitou, ale aj čoraz pálčivejšou problematikou ilegálnej migrácie. Za SR sa na schôdzke zúčastnili minister zahraničných vecí Eduard Kukan a premiér Mikuláš Dzurinda. Lídri európskej dvadsaťpäťky stanovili za definitívny termín na rozhodnutie o európskej ústave rok 2008.



8. - 9. marca 2007 - Brusel/Belgicko

Účastníci vrcholnej schôdzky členských krajín EÚ venovali hlavnú pozornosť energetickej politike a boju proti klimatickým zmenám. Nemecké predsedníctvo navrhlo, aby EÚ do roku 2020 zvýšila podiel energie z obnoviteľných zdrojov o 20 percent. Európski lídri sa súčasne zaviazali, že do roku 2020 znížia emisie skleníkových plynov o 20 percent v porovnaní s rokom 1990.



13. decembra 2007 - Lisabon/Portugalsko

V portugalskej metropole sa zišli premiéri a prezidenti členských krajín Európskej únie, aby slávnostne podpísali novú, tzv. Reformnú zmluvu, ktorá nahradila pôvodne plánovanú, avšak neskôr Francúzmi a Holanďanmi odmietnutú euroústavu. Zmluva novelizovala dve prelomové dohody: Rímsku zmluvu z roku 1957, na základe ktorej vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo, a Maastrichtskú zmluvu z roku 1991, ktorou bola vytvorená EÚ a bola základom pre budúcu spoločnú menu euro. SR zastupovali premiér Robert Fico s ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom.



16. - 17. októbra 2008 - Brusel/Belgicko

Členské krajiny EÚ sa počas summitu dohodli na spoločnom postupe pri zvládaní finančnej krízy. Súčasťou dohodnutého koordinovaného postupu sa stalo zaistenie dostatočnej likvidity pre finančné inštitúcie, garantovanie medzibankových pôžičiek či pripravenosť zabrániť pádu bánk prostredníctvom vhodných prostriedkov vrátane rekapitalizácie. Európska únia takisto vyjadrila odhodlanie dodržať svoje ambiciózne záväzky v oblasti energetiky a klimatických zmien.



19. - 20. marca 2009 - Brusel/Belgicko

Summitu EÚ dominovala debata o hospodárskej a finančnej kríze, energetickej bezpečnosti, klimatických zmenách a Východnom partnerstve. EÚ prisľúbila viac ako 100 miliárd dolárov (74 miliárd eur) nových pôžičiek pre Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý finančne vypomáhal krajinám v boji proti globálnej kríze. EÚ tiež vyzvala krajiny G20, aby finančnú pomoc zdvojnásobili. Lídri únie súhlasili aj s tým, aby na 50 miliárd dolárov bola zdvojnásobená pomoc pre členov EÚ, ktorí nepoužívajú euro. Slovensko na summite zastupoval premiér Robert Fico, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a minister financií Ján Počiatek.



16. septembra 2010 - Brusel/Belgicko

Na stretnutí rezonovali oficiálne témy hospodárskeho riadenia, vzťahov únie so strategickými partnermi; diskutovalo sa aj o rómskom probléme v Európe, ktorý eskaloval vyhosťovaním Rómov z Francúzska. Slovensko na summite zastupovala premiérka Iveta Radičová.



28. - 29. októbra 2010 - Brusel/Belgicko

Zlomovým momentom summitu EÚ bolo otvorené pomenovanie problémov a dohoda na nevyhnutných riešeniach, ktoré zabezpečia stabilitu európskej ekonomiky a minimalizovanie rizika budúcich finančných kríz. Po skončení rokovania lídrov EÚ to v Bruseli vyhlásila slovenská premiérka Iveta Radičová.



24. marca 2011 - Brusel/Belgicko

Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) mal byť poslednou možnosťou a séria opatrení, ktorá bola výsledkom ročnej snahy EÚ, mala zabrániť, aby sa z neho využil na pôžičky čo i len eurocent. Portugalsko, ktoré sa ocitlo v politickej kríze, pod vedením dosluhujúcej vlády Josého Sócratesa zatiaľ o pomoc z Európskeho finančného stabilizačného nástroja nepožiadalo. Slovensko na pravidelnom zasadnutí zastupovala premiérka Iveta Radičová.



23. - 24. júna 2011 - Brusel/Belgicko

Lídri 27 členských krajín EÚ oficiálne súhlasili s druhým balíkom finančnej pomoci, ktorý mal zachrániť rozsiahlo zadlžené Grécko. Oficiálne tiež ukončili proces prístupových rokovaní s Chorvátskom. Slovensko zastupovala na schôdzke premiérka Iveta Radičová.



21. júla 2011 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

Na mimoriadnom summite sa stretli lídri 17 členských štátov eurozóny. Rokovali o spôsoboch zníženia dlhovej záťaže Grécka a hľadali riešenie, ktoré by neviedlo k vyhláseniu bankrotu gréckeho štátu. Predstavitelia členských štátov eurozóny sa taktiež dohodli, že zvýšia sumu svojho garančného fondu zo 440 miliárd eur na 780 miliárd eur. Keďže Grécko, Portugalsko a Írsko boli vtedy odkázané na medzinárodnú finančnú pomoc a nemohlo sa s nimi rátať ako s poskytovateľmi finančných prostriedkov a záruk, zostala reálna výška EFSF na úrovni 726 miliárd eur.



23. októbra 2011 - Brusel/Belgicko

Dvojsummit Európskej únie (EÚ) a eurozóny v belgickom Bruseli nepriniesol zlomové momenty z hľadiska riešenia dlhovej a finančnej krízy v Európe. SR zastupovala premiérka Iveta Radičová, ktorá dostala poverenie od prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Národná rada SR 11. októbra 2011 neratifikovala dohodu o úprave úverovej kapacity a rozšírení právomocí EFSF. Za záchranný mechanizmus zahlasovalo len 55 poslancov, potrebných bolo minimálne 76 hlasov. Hlasovanie o rozšírení eurovalu na pôde Národnej rady SR bolo spojené s hlasovaním o dôvere vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá tým padla. Slovensko ako posledná krajina eurozóny 13. októbra 2011 na druhýkrát schválila posilnenie dočasného eurovalu (EFSF).



26. októbra 2011 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

Diplomati sa zišli na mimoriadnom summite EÚ za účelom zabrániť najhoršiemu scenáru - spochybneniu existencie menovej únie a významu spoločnej meny. Slovensku sa ako jedinej členskej krajine eurozóny podarilo vybaviť výnimku z účasti na navýšení druhého záchranného programu pre Grécko. Ten bol po nočnom summite eurozóny navýšený z pôvodných 109 miliárd eur, dohodnutých v lete, na súčasných 130 miliárd eur. Slovensko sa však na doplácaní rozdielu vo výške 21 miliárd eur nezúčastní ani jediným centom. Po deväťhodinovom nočnom maratóne sa zrodila dlho očakávaná dohoda, vytvárajúca záchranný mechanizmus pre dlhovou krízou postihnutú eurozónu. Slovenskú republiku (SR) zastupovala premiérka Iveta Radičová.



8. - 9. decembra 2011 - Brusel/Belgicko

EÚ nezískala podporu všetkých 27 členských štátov na úprave Lisabonskej zmluvy už počas prebiehajúceho summitu EÚ. Vznikla však dohoda o koordinovanom postupe pri predaji dlhopisov, stroskotala na požiadavkách britského premiéra Davida Camerona, ktorým nechcelo ustúpiť Nemecko a Francúzsko. Na okraj zasadnutia Európskej rady podpísali chorvátsky prezident Ivo Josipovič a predsedníčka vlády Jadranka Kosorová s prezidentmi a predsedami vlád štátov EÚ Zmluvu o pristúpení Chorvátska k Európskej únii. Za Slovenskú republiku prístupovú zmluvu podpísala predsedníčka vlády Iveta Radičová. Predstavitelia EÚ odmietli udeliť štatút kandidátskej krajiny Srbsku.



30. januára 2012 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

Európski lídri na mimoriadnom summite dosiahli dohodu na novej medzivládnej fiškálnej zmluve. Po skončení mimoriadneho summitu to vyhlásila premiérka SR Iveta Radičová.



1. - 2. marca 2012 – Brusel/Belgicko

Summit EÚ sa zaoberal otázkou rozšírenia Schengenskej zóny, schváleniu štatútu kandidátskej krajiny pre Srbsko. SR na summite zastupovala premiérka Iveta Radičová, ktorá počas summitu podpísala 2. marca za Slovensko Zmluvu o stabilite, koordinácii a riadení v hospodárskej a menovej únii, teda novú medzivládnu dohodu o prísnejších rozpočtových pravidlách. Okrem členských krajín eurozóny sa k nej pripojili aj ostatné členské štáty Európskej únie (EÚ) s výnimkou Českej republiky a Spojeného kráľovstva.



23. - 24. mája 2012 - Brusel/Belgicko - neformálny

Iniciatívy na podporu rastu európskej ekonomiky boli hlavnou témou neformálneho zasadnutia Európskej rady, na ktoré odcestoval premiér Robert Fico.



18. - 19. októbra 2012 - Brusel/Belgicko

Politickí lídri sa definitívne dohodli na vytvorení bankovej únie. Ešte pred summitom EÚ sa predsedovia vlád krajín V4 stretli s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom. SR zastupoval premiér SR Robert Fico.



22. - 23- novembra 2012 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

Premiéri a prezidenti, ktorí sa zúčastnili na mimoriadnom summite EÚ, zameranom na tvorbu sedemročného rozpočtu Únie, sa napokon nedohodli. Dôvodom boli neprekonateľné názorové rozdiely o výške škrtov v dlhodobom rozpočte. SR zastupoval predseda vlády SR Robert Fico.



13. - 14. decembra 2012 - Brusel/Belgicko

Na summite EÚ prijali účastníci vážne rozhodnutia o ďalšom prehlbovaní európskej integrácie. Po skončení rokovania európskych lídrov to vyhlásil premiér SR Robert Fico.



7. - 8. februára 2013 - Brusel/Belgicko

Rokovanie lídrov EÚ, ktoré sa skončilo takmer po 24 hodinách bolo ťažké, ale veľmi úspešné pre Slovensko. Po schválení dohody ohľadom rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020 to uviedol premiér SR Robert Fico. Výdavkový strop na uvedené obdobie predstavovalo približne 960 miliárd eur, čo je jedno percento hrubého národného produktu EÚ.



14. - 15. marca 2013 - Brusel/Belgicko

Európski lídri hovorili na summite aj o reakcii na požiadavky Európskeho parlamentu (EP) týkajúce sa zatiaľ neschváleného viacročného rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020. Schválili Cypru záchranný úver vo výške 10 miliárd eur. Jednou z podmienok finančnej pomoci je však výber jednorazového poplatku z bankových vkladov. Po ukončení summitu EÚ nasledoval prvý tohtoročný summit eurozóny, ktorý sa venoval ekonomickej a finančnej situácii v eurozóne a opatreniam, ktoré členovia menovej únie potrebujú prijať v najbližšom období. Po rokovaní to uviedol predseda vlády SR Robert Fico.



22. mája 2013 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

"Zvláštny" summit európskych lídrov splnil svoj účel. Vyslal totiž jasné posolstvo, že Európa sa chce pobiť o svoje miesto vo svete, garantovať naďalej svojim obyvateľom vysokú životnú úroveň či dosiahnuť plány o zvyšovaní konkurencieschopnosti obsiahnuté v Lisabonskej stratégii. Lídri sa zhodli na tom, že do roku 2014 má byť vytvorený európsky jednotný trh s energiami. Po skončení rokovaní to vyhlásil premiér Robert Fico.



27. - 28. júna 2013 - Brusel/Belgicko

Na summite sa riešili predovšetkým dve témy mimoriadne dôležité aj pre Slovensko. Prvou je boj proti nezamestnanosti mladých. Druhá vážna téma je podpora malých a stredných podnikov. Európski lídri sa dohodli na posilnení príspevkov pre mladých nezamestnaných ľudí. Hlavy štátov a vlád členských krajín Európskej únie sa definitívne dohodli viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie 2014-2020. Slovensko v zastúpení premiéra Roberta Fica na rokovaní presadzovalo možnosť posunutia čerpania eurofondov, ktoré nestihneme minúť tento rok, o rok neskôr.



24. - 25. októbra 2013 - Brusel/Belgicko

Premiéri jednotlivých členských štátov EÚ sa dohodli, že program zameraný na nezamestnanosť mladých by mal začať fungovať už od 1. januára 2014. Podľa predbežných výpočtov by Slovensko mohlo čerpať z tejto sumy 180 až 200 miliónov eur, priblížil situáciu po skončení summitu premiér Robert Fico. Diskutovanou témou medzi premiérmi bola aj digitálna ekonomika a banková únia. Summitu sa zúčastnil aj prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi.



20. - 21. marca 2014 - Brusel/Belgicko

Hlavnými témami na pravidelnom zasadnutí Európskej rady bola priemyselná konkurencieschopnosť, klíma, energetika a aktuálna situácia na Ukrajine. Ešte pred summitom EÚ sa predsedovia vlád krajín Vyšehradskej skupiny (V4) stretli na tradičnom spoločnom rokovaní, aby koordinovali pozície V4. SR zastupoval predseda vlády Robert Fico, ktorý sa stretol aj s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom.



27. mája 2014 - Brusel/Belgicko - neformálny

Slovensko nechce byť súčasťou blokujúcej menšiny, ktorá by bránila kandidátovi Európskej ľudovej strany (EĽS) Jeanovi-Claudovi Junckerovi stať sa predsedom Európskej komisie (EK). Premiér SR Robert Fico uviedol, že Slovensko rešpektuje víťazstvo ľudovcov v eurovoľbách, poďakoval 13 percentám voličov za ich účasť. Stanovisko Európskej rady k Ukrajine zachováva podľa slovenského premiéra Roberta Fica rozumný prístup k možným ekonomickým sankciám voči Rusku.



26. - 27. júna 2014 - Ypres/Belgicko

Slovensko podporilo návrhy, ktoré odzneli na summite EÚ v súvislosti s vyššou flexibilitou uplatňovania pravidiel Paktu rastu a stability EÚ. Uviedol to predseda vlády SR Robert Fico.



16. júla 2014 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

S vyše dvojhodinovým oneskorením sa v Bruseli začalo mimoriadne zasadnutie Európskej rady zamerané na hľadanie konsenzu pre nominácie kandidátov na vysoké funkcie v administratíve EÚ. Lídri EÚ sa nedokázali zhodnúť na novom obsadení vrcholových postov tohto 28-členného bloku. Rozhodnutie odložili do ďalšieho stretnutia. Okrem personálnych otázok spojených s fungovaním EÚ prebrali aj otázky týkajúce sa situácie na Ukrajine a na Blízkom východe. Dohodli sa na potrebe vypracovania nového zoznamu firiem a osôb, voči ktorým majú byť uvalené cielené sankcie EÚ. Slovensko zastupoval premiér Robert Fico.



30. augusta 2014 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

Predseda vlády SR Robert Fico si v mene svojho kabinetu vyhradil právo odmietnuť také návrhy na sankcie EÚ na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou, ktoré by mohli poškodzovať národné záujmy Slovenska. Zainteresované krajiny sa však správali zodpovedne, aby nedošlo k ohrozeniu stabilnej prepravy predovšetkým plynu do EÚ. Novým stálym predsedom Európskej rady -"prezidentom Európskej únie"- sa stal poľský premiér Donald Tusk. Talianska ministerka zahraničných vecí Federica Mogheriniová nahradila Catherine Ashtonovú ako šéfka európskej diplomacie aj na tom sa dohodli lídri EÚ.



24. októbra 2014 - Brusel/Belgicko

Slovensko sa stotožnilo so závermi summitu EÚ zameraného na klimaticko-energetickú politiku do roku 2030. Po skočení zasadnutia Európskej rady to uviedol predseda vlády SR Robert Fico.



18. decembra 2014 – Brusel/Belgicko

Premiéri európskej dvadsaťosmičky sa podľa slovenského predsedu vlády Roberta Fica zhodli na tom, že sankcie EÚ nezmenili nič na politickom postoji Ruska voči Ukrajine. Európa potrebuje nový investičný fond, ktorý navrhol šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker a ktorý schválili lídri EÚ.



12. februára 2015 - Brusel/Belgicko - neformálny

Summit EÚ sa začal s niekoľkohodinovým oneskorením vzhľadom na presun účastníkov rokovaní o riešení konfliktu na Ukrajine, ktoré sa po 17-hodinovom maratóne skončili iba predpoludním v Minsku v Bielorusku. Medzi pozvanými na summit bol aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý absolvoval nočné rokovania s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom v bieloruskej metropole. Ústrednými témami vrcholnej schôdzky bol vývoj na Ukrajine, ako aj boj proti medzinárodnému terorizmu a grécka dlhová kríza. SR zastupoval predseda vlády Robert Fico.



19. - 20. marca 2015 - Brusel/Belgicko

O zriadení Energetickej únie sa rozhodlo na summite členských krajín EÚ, na ktorom Slovensko zastupoval predseda vlády Robert Fico. Cieľom Energetickej únie bude znížiť závislosť spoločenstva 28 členských krajín od dodávok ropy a zemného plynu z Ruskej federácie, ale aj zvýšenie úspor energie, zlepšenie prepojenia národných trhov s energiou, zintenzívnenie ochrany ovzdušia a výskum. Summit sa začal minútou ticha, ktorou si prítomní uctili pamiatku obetí teroristického útoku v Tunise (18.3.2015).



23. apríla 2015 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

Lídri štátov EÚ sa na mimoriadnom summite dohodli na podstatne efektívnejšej spolupráci Europolu a Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) v boji proti prevádzačom. Summitu sa zúčastnil aj premiér SR Robert Fico. Mimoriadnemu summitu EÚ predchádzalo pracovné stretnutie najvyšších predstaviteľov Bulharska, Českej republiky, Rumunska a Slovenska s predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom. Hlavnou snahou štvorice lídrov bolo dočerpať maximálne množstvo finančných zdrojov EÚ ešte z predošlej finančnej perspektívy (2009-2014).



22. júna 2015 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

Večerné rokovanie lídrov eurozóny malo politický charakter a cieľom bolo povzbudiť Grécko aj veriteľské inštitúcie, aby pripravili dohodu o riešení situácie v tejto krajine. Rokovaní sa zúčastnil aj predseda vlády SR Robert Fico.



25. - 26. júna 2015 - Brusel/Belgicko

Členským krajinám EÚ zo strednej a východnej Európy sa na zasadnutí Európskej rady podarilo ovplyvniť konečné znenie záverov rady, keď zablokovali návrh Európskej komisie na povinné kvóty pre relokáciu azylantov. Nemenované diplomatické zdroje z blízkosti predsedu Európskej rady Donalda Tuska potvrdili, že v tomto procese dôraznú úlohu zohral slovenský premiér Robert Fico.



7. júla 2015 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

Uskutočnil sa mimoriadny summit lídrov eurozóny v súvislosti s výsledkom gréckeho referenda o reformnom programe. Grécko malo predložiť oficiálnu žiadosť o pomoc z trvalého eurovalu a najneskôr do 9. júla 2015 predložiť detailný plán reforiem. Také boli závery summitu lídrov členských krajín eurozóny, o ktorých po skončení rokovania informoval premiér Robert Fico.



12. - 13. júla 2015 - Brusel/Belgicko

Lídri eurozóny dospeli ku konečnej dohode o Grécku, podľa ktorej si táto krajina udrží členstvo v eurozóne. Nerozhodli o žiadnej pôžičke Grécku. Krajine, ktorá je na pokraji bankrotu, zatiaľ iba uložili množstvo domácich úloh, ktorých splnením môže získať späť stratenú dôveru. Takto zhodnotil výsledky summitu slovenský premiér Robert Fico.



23. - 24. septembra 2015 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

Na neformálnom summite EÚ lídri členských štátov hovorili o potrebe ochrany vonkajších hraníc Schengenu a EÚ. Mimoriadnu pozornosť venovali Taliansku a Grécku. Na summite sa kládol dôraz na spoluprácu s Tureckom. Únia tiež vyčlenila jednu miliardu eur pre Turecko, ktoré prijalo vyše 1,8 milióna utečencov. Pomoc vo výške 17 miliónov eur mala smerovať do Srbska a Macedónska. SR zastupoval premiér Robert Fico.



15. októbra 2015 - Brusel/Belgicko

Hlavnou témou summitu bola migrácia. Krajiny V4 sa pred začiatkom summitu Európskej rady dohodli na spoločnej ochrane maďarsko-srbských hraníc. Po koordinačnom stretnutí V4 to uviedol premiér SR Robert Fico.



11. - 12. novembra 2015 - Valletta/Malta

Lídri EÚ diskutovali o migračnej problematike. Slovensko zastupoval premiér Robert Fico. Predstavitelia EÚ ponúkli africkým krajinám finančnú a inú pomoc, ktorá môže spomaliť tok migrantov cez Stredozemné more z najchudobnejšieho kontinentu sveta. Za sľuby, že prijmú nazad tých svojich občanov, ktorých EÚ vyhostí, im sľúbili uľahčiť prístup do EÚ pre afrických študentov a podnikateľov.



29. novembra 2015 – Brusel/Belgicko

Slovensko jednorazovo prispeje do zriadeného osobitného fondu pre Turecko 13 miliónmi eur počas rokov 2016 až 2017. Ankara celkovo dostane z EÚ tri miliardy eur, ktoré použije výlučne na zlepšenie infraštruktúry v utečeneckých táboroch v Turecku. Rokovania priblížil premiér SR Robert Fico po skončení summitu EÚ-Turecko.



17. - 18. decembra 2015 – Brusel/Belgicko

Predsedovia vlád a hlavy štátov členských krajín EÚ zavŕšili svoje zasadnutie prísľubom, že sa zapoja do "nekompromisného boja proti terorizmu", ktorý doplnili výzvou na prijatie ďalekosiahlych opatrení v tejto oblasti. Za šokujúci označil premiér SR Robert Fico fakt, že Európska únia začína iba teraz debatovať o ochrane schengenskej hranice.



18. - 19. februára 2016 - Brusel/Belgicko

Lídri európskej dvadsaťosmičky "jednohlasne potvrdili podporu" dohode s Britániou. Európska únia dala dohodou šancu Británii zostať v dvadsaťosemčlenom bloku. Referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii sa uskutočnilo 23. júna 2016. Slovensko je po rozhodnutí rakúskej Viedne obmedziť počet žiadateľov o azyl pripravené prijať technické opatrenia na ochranu svojich hraníc s Rakúskom. Počas summitu Európskej únie to vyhlásil premiér Robert Fico.



7. - 8. marca 2016 - Brusel/Belgicko - mimoriadny

Lídri európskej dvadsaťosmičky sa na poslednú chvíľu dostali k novému návrhu, ktorý predložil turecký premiér Ahmet Davutoglu. Návrh síce odobrili Nemecko aj Holandsko ako predsednícka krajina EÚ, avšak ostatné štáty ani predseda Európskej rady Donald Tusk s ním neboli dopredu oboznámení. Spôsobilo to prerušenie rokovaní a niekoľkohodinové predĺženie summitu. Po polnoci sa prijalo iba vyhlásenie, v ktorom boli zakomponované princípy budúcej dohody medzi Bruselom a Ankarou. Podľa slovenského premiéra Roberta Fica takýto postup zvyšné krajiny principiálne odmietli. V4 presadila, že tento počet nepôjde nad rámec už predtým schválenej schémy na relokáciu 160.000 ľudí. Slovenska sa to tak podľa Fica nedotkne, pretože s týmto mechanizmom nesúhlasilo a podalo proti tomu žalobu, podobne ako Maďarsko. Turecko požadovalo tiež skoršie zavedenie vízovej liberalizácie.



17. - 18. marca 2016 - Brusel/Belgicko

Lídri EÚ sa dohodli na spoločnom stanovisku ohľadne problematickej dohody s Tureckom o prijatí migrantov posielaných naspäť z EÚ. Dohoda medzi EÚ a Ankarou vysiela podľa slovenského premiéra Roberta Fica jednoznačný signál nelegálnym migrantom, že sa im neoplatí cestovať z Turecka do Grécka.



28. - 29. júna 2016 - Brusel/Belgicko

Hlavnými témami summitu bola situácia po hlasovaní o brexite v Spojenom kráľovstve. SR zastupoval predseda vlády Robert Fico. Podľa jeho slov je možné, že sa za týchto podmienok Británia neujme predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2017. Premiér priznal, že bežnú agenda summitu EÚ, ktorá bola pôvodne zameraná na otázky imigrácie a rastu, zatienili výsledky britského referenda z 23. júna toho roku.