Snahy zástancov vzniku prvého štátneho útvaru Čechov a Slovákov sa spočiatku orientovali na cárske Rusko.
Autor TASR
Bratislava 25. októbra (TASR) - Vznik prvej Československej republiky (ČSR) má výrazný podiel na zachovaní národného bytia Slovákov. Aj preto si súčasná Slovenská republika pripomína 28. október ako pamätný deň podľa zákona č. 285 Zbierky zákonov z 2. novembra 1999, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
1914 - Snahy zástancov vzniku prvého štátneho útvaru Čechov a Slovákov sa spočiatku orientovali na cárske Rusko. Svedčí o tom prijatie deputácie cárom Mikulášom II., ktorá mu predložila slovanský a rusofilský program a dosiahla zriadenie československej družiny v ruskom vojsku. V hre bola aj obnova českého kráľovstva pod romanovskou dynastiou.
28. júla 1914 - Začala sa prvá svetová vojna.
19. októbra 1915 - Otázky samostatnosti nového štátu boli častými témami rozhovorov predstaviteľov pripravovanej zahraničnej Národnej rady s významnými politikmi už v rokoch 1915-1916. Tomášovi Garrique Masarykovi v tom pomohla aj profesúra na londýnskej univerzite vo Veľkej Británii a menovanie za riaditeľa Slovanského ústavu, kde mal v tento deň prvú prednášku. O mesiac neskôr vyšiel vo Francúzsku v Paríži prvý manifest československej samostatnosti - České prohlášení neodvislosti. Významný podiel na tomto akte mal Milan Rastislav Štefánik, ktorý československým aktivistom "otváral dvere parížskych salónov i vládnych kancelárií".
február 1916 - V Paríži oficiálne založili Československú národnú radu (ČNR).
1. mája 1918 - Na zhromaždení robotníkov a obyvateľov Liptovského Sv. Mikuláša a jeho okolia prijali mikulášsku rezolúciu, ktorá podporovala právo na sebaurčenie národov a myšlienku vzniku Československa.
22. mája 1918 - V mene ministerstva zahraničných vecí Veľkej Británie uznal lord Robert Cecil právo československého národa na samostatnosť a o niekoľko dní nato vláda USA schválila rezolúciu Kongresu utláčaných národov v talianskom Ríme. V júni 1918 sa k veľmociam pridalo Francúzsko, v júli toho roku Rusko a v auguste 1918 napríklad aj Japonsko.
30. mája 1918 - V USA podpísali predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Tomáš G. Masaryk Pittsburskú dohodu.
3. septembra 1918 - Vláda USA vyhlásila, že uznáva vojenský stav medzi Československom a nemeckým a rakúskym cisárstvom. Národnú radu tým považovala de facto za vládu s právomocami riadiť vojenské a politické veci národa.
14. októbra 1918 - Minister zahraničných vecí dočasnej vlády Edvard Beneš vyhlásil jej prvých veľvyslancov.
18. októbra 1918 - V USA vo Washingtone vydali deklaráciu československej samostatnosti vypracovanú Tomášom G. Masarykom. Bola vydaná súbežne s odpoveďou 28. prezidenta USA Woodrowa Wilsona na ponuku usporiadania Európy od Rakúsko-Uhorska po skončení vojny. "Vyhlásenie nezávislosti prijíma Lincolnove zásady o práve občana a človeka. Československý štát bude republikou vo svojich stálych snahách za pokrokom, zaručí úplnú slobodu svedomia, náboženstva, vedy, spisby, umenia, reči, tlače a právo voľného zhromažďovania sa".
28. októbra 1918 - Manifestom Národného výboru sa v Prahe zriadil československý Národný výbor. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom v tento deň oficiálne vznikla Československá republika (ČSR).
30. októbra 1918 - Na zasadnutí v Martine sa vytvorila Slovenská národná rada (SNR), ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. V nej sa stotožnila so spoločnou republikou Čechov a Slovákov. Martinská deklarácia Slovenskej národnej rady odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR.
4. mája 1919 - Pri vajnorskom letisku v Bratislave pri leteckom nešťastí zahynul Milan Rastislav Štefánik, ktorý sa spolu s Edvardom Benešom a Tomášom G. Masarykom najviac zaslúžil o vznik Československej republiky.
TASR prináša výberovú chronológiu udalostí vedúcich ku vzniku Československej republiky.
1914 - Snahy zástancov vzniku prvého štátneho útvaru Čechov a Slovákov sa spočiatku orientovali na cárske Rusko. Svedčí o tom prijatie deputácie cárom Mikulášom II., ktorá mu predložila slovanský a rusofilský program a dosiahla zriadenie československej družiny v ruskom vojsku. V hre bola aj obnova českého kráľovstva pod romanovskou dynastiou.
28. júla 1914 - Začala sa prvá svetová vojna.
19. októbra 1915 - Otázky samostatnosti nového štátu boli častými témami rozhovorov predstaviteľov pripravovanej zahraničnej Národnej rady s významnými politikmi už v rokoch 1915-1916. Tomášovi Garrique Masarykovi v tom pomohla aj profesúra na londýnskej univerzite vo Veľkej Británii a menovanie za riaditeľa Slovanského ústavu, kde mal v tento deň prvú prednášku. O mesiac neskôr vyšiel vo Francúzsku v Paríži prvý manifest československej samostatnosti - České prohlášení neodvislosti. Významný podiel na tomto akte mal Milan Rastislav Štefánik, ktorý československým aktivistom "otváral dvere parížskych salónov i vládnych kancelárií".
február 1916 - V Paríži oficiálne založili Československú národnú radu (ČNR).
1. mája 1918 - Na zhromaždení robotníkov a obyvateľov Liptovského Sv. Mikuláša a jeho okolia prijali mikulášsku rezolúciu, ktorá podporovala právo na sebaurčenie národov a myšlienku vzniku Československa.
22. mája 1918 - V mene ministerstva zahraničných vecí Veľkej Británie uznal lord Robert Cecil právo československého národa na samostatnosť a o niekoľko dní nato vláda USA schválila rezolúciu Kongresu utláčaných národov v talianskom Ríme. V júni 1918 sa k veľmociam pridalo Francúzsko, v júli toho roku Rusko a v auguste 1918 napríklad aj Japonsko.
30. mája 1918 - V USA podpísali predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Tomáš G. Masaryk Pittsburskú dohodu.
3. septembra 1918 - Vláda USA vyhlásila, že uznáva vojenský stav medzi Československom a nemeckým a rakúskym cisárstvom. Národnú radu tým považovala de facto za vládu s právomocami riadiť vojenské a politické veci národa.
14. októbra 1918 - Minister zahraničných vecí dočasnej vlády Edvard Beneš vyhlásil jej prvých veľvyslancov.
18. októbra 1918 - V USA vo Washingtone vydali deklaráciu československej samostatnosti vypracovanú Tomášom G. Masarykom. Bola vydaná súbežne s odpoveďou 28. prezidenta USA Woodrowa Wilsona na ponuku usporiadania Európy od Rakúsko-Uhorska po skončení vojny. "Vyhlásenie nezávislosti prijíma Lincolnove zásady o práve občana a človeka. Československý štát bude republikou vo svojich stálych snahách za pokrokom, zaručí úplnú slobodu svedomia, náboženstva, vedy, spisby, umenia, reči, tlače a právo voľného zhromažďovania sa".
28. októbra 1918 - Manifestom Národného výboru sa v Prahe zriadil československý Národný výbor. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom v tento deň oficiálne vznikla Československá republika (ČSR).
30. októbra 1918 - Na zasadnutí v Martine sa vytvorila Slovenská národná rada (SNR), ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. V nej sa stotožnila so spoločnou republikou Čechov a Slovákov. Martinská deklarácia Slovenskej národnej rady odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR.
4. mája 1919 - Pri vajnorskom letisku v Bratislave pri leteckom nešťastí zahynul Milan Rastislav Štefánik, ktorý sa spolu s Edvardom Benešom a Tomášom G. Masarykom najviac zaslúžil o vznik Československej republiky.