Teraz.sk prináša výberovú chronológiu udalostí na domácej politickej scéne za rok 2022.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Politické dianie v prvom polroku 2022 ovplyvnila ruská vojenská invázia na Ukrajine, schvaľovanie dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA či koaličné spory medzi OĽANO a SaS.
TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v domácej politike v dvoch častiach (prvý a druhý polrok 2022).
4. januára - Generálna prokuratúra SR pre zásadné pripomienky odmietla v rámci medzirezortného pripomienkového konania návrh dohody o obrannej spolupráci medzi SR a USA.
11. januára - Prvým viceprezidentom Policajného zboru SR sa stal Branko Kišš, viceprezidentom Damián Imre. Do čela Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) sa postavil Ľubomír Daňko.
12. januára - Vláda SR odsúhlasila uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA.
18. januára - Europoslanca Michala Šimečku (PS) zvolili za jedného zo 14 podpredsedov Európskeho parlamentu.
2. februára – Poslancom NR SR z klubu OĽANO sa vyhrážali v súvislosti s obrannou dohodou s USA. Dostať mali obálku s nábojom a výhražným textom.
8. februára – Generálny prokurátor Maroš Žilinka nevystúpil v Národnej rade (NR) SR počas mimoriadnej schôdze k dohode o obrannej spolupráci s USA. Poslanci neschválili žiadosť o vystúpenie. V pléne jeho prejav prečítal podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD).
9. februára - NR SR odsúhlasila dohodu o obrannej spolupráci Slovenska s USA. Za hlasovalo 79 poslancov zo 140 prítomných, proti bolo 60.
- Prezidentka SR Zuzana Čaputová ratifikovala zmluvu o obrannej spolupráci SR s USA.
15. februára - Poslanci NR SR za SaS podali trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy, podnecovania a ohovárania. Oznámenie sa týkalo vyhrážok poslancom, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA.
23. februára - Poslanci NR SR v hlasovaní podržali vo funkcii ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO).
24. februára - Slovensko odsúdilo vojenský útok Ruska na Ukrajinu. Považuje to za porušenie medzinárodného práva. SR sa pripravuje na možnú migračnú krízu, posilňuje preto kontrolu na východných hraniciach. Očakáva sa aj príchod vojakov NATO, rozhodne o tom vláda a parlament.
25. februára - Poslanci NR SR schválili vyhlásenie, v ktorom odsúdili nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine.
- NR SR schválila legislatívny balík, ktorý reagoval na situáciu na Ukrajine.
- Pred poslancami vystúpil veľvyslanec Ukrajiny v SR Jurij Muška.
3. marca - Vláda povolila prelety ozbrojených síl členských krajín NATO vzdušným priestorom SR.
15. marca - Poslanci parlamentu odsúhlasili tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR. Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, 15 bolo proti, zdržalo sa 22 poslancov a jeden nehlasoval.
20. marca - Na Slovensko prišli prvé jednotky, ktoré majú na starosti systému protivzdušnej obrany Patriot. Systém poskytli Nemecko a Holandsko v rámci úsilia NATO o posilnenie východného krídla Aliancie v súvislosti s vojnou na Ukrajine. V rámci posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) má na Slovensku pôsobiť do 2100 vojakov členských krajín NATO.
22. marca - Poslanci parlamentu schválili zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Parlament o takzvanom lex Ukrajina rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
29. marca - Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala tzv. lex Ukrajina.
30. marca - Ministra vnútra Romana Mikulca opäť neodvolali z funkcie. Na hlasovanie neprišli poslanci za Sme rodina a niektorí členovia SaS sa zdržali.
1. apríla - Prezidentom Policajného zboru SR sa stal Štefan Hamran.
5. apríla - Predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu odsúdili v kauze rozdávania šekov v hodnote 1488 eur na podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou. Právoplatne o tom rozhodol Najvyšší súd SR.
- Kotleba prišiel o mandát poslanca parlamentu v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin. V NR SR ho nahradila Slavěna Vorobelová, ktorá pôsobí ako nezaradená poslankyňa.
-Lekárski odborári vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Avizovali podanie hromadných výpovedí.
8. apríla - Premiér Eduard Heger potvrdil, že Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300.
20. apríla - NAKA obvinila expremiéra a šéfa Smeru-SD Roberta Fica i exministra vnútra Roberta Kaliňáka v rámci akcie Súmrak. V prípade obvinili aj nitrianskeho podnikateľa Norberta B. a policajného exprezidenta Tibora G.
23. apríla - Obvineného exministra vnútra Roberta Kaliňáka vzal Špecializovaný trestný súd do väzby. Najvyšší súd rozhodol o jeho prepustení 13. mája.
27. apríla - Mandátový a imunitný výbor NR SR odporučil parlamentu odsúhlasiť žiadosť prokuratúry o vydanie súhlasu na vzatie poslanca a lídra Smeru-SD Roberta Fica do väzby.
28. apríla - Minister vnútra Roman Mikulec ostal vo funkcii. Poslanci v hlasovaní nepodporili opätovný návrh opozície na jeho odvolanie.
2. mája - Predsedom ĽSNS ostal Marian Kotleba. Do funkcie ho zvolili na sneme strany.
4. mája - NR SR neodsúhlasila možnosť vziať poslanca Roberta Fica do väzby. Prípadné väzobné stíhanie poslanca NR SR by bolo možné až po súhlase parlamentu a rozhodnutí súdu. Za boli všetci poslanci SaS, ako aj väčšina poslancov OĽANO s výnimkou Romany Tabák, ktorá nehlasovala, a Kataríny Hatrákovej, ktorá sa zdržala. Pri hlasovaní sa zdržali aj poslanci hnutia Sme rodina. Poslanci zo strany Za ľudí boli za. Proti vydaniu hlasovali členovia klubu Smer-SD aj nezaradení poslanci pôsobiaci v neparlamentnom Hlase-SD. Nezaradení poslanci z ĽSNS nehlasovali.
- Katarínu Hatrákovú a Romanu Tabák vylúčili z klubu OĽANO.
7. mája - Za predsedu mimoparlamentného Progresívneho Slovenska zvolili na sneme Michala Šimečku, nahradil Irenu Bihariovú.
- Manželka amerického prezidenta Jill Bidenová navštívila Slovensko. Absolvovala viaceré stretnutia v Bratislave, navštívila tiež Košice a obec Vyšné Nemecké.
10. mája - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa cez telemost spojil s poslancami NR SR.
18. mája - Prezidentka Zuzana Čaputová priznala chybu v procese posudzovania štátneho vyznamenania pre členov Bielej légie, Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára. Kritické hlasy sa ozvali medzi niektorými historikmi i politikmi.
24. mája - NR SR schválila tzv. protiinflačný balíček ministra financií Igora Matoviča. Zákon podporilo 83 zo 131 prítomných poslancov. Za boli poslanci OĽANO aj Sme rodina. Z nezaradených návrh podporili poslanci zo strany Za ľudí a tiež Martin Čepček, Ján Krošlák, Katarína Hatráková a Romana Tabák, Jozef Šimko, Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa. Opatrenia podporili aj poslanci pôsobiaci v ĽSNS. Koaličná SaS hlasovala proti.
- Najvyšší súd SR odsúdil bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na osemročný nepodmienečný trest s minimálnym stupňom stráženia a peňažný trest vo výške 100.000 eur.
25. mája - Za nového predsedu Najvyššieho kontrolného úradu zvolili poslanci NR SR Ľubomíra Andrassyho. Za komisára pre deti Jozefa Mikloška.
31. mája - Prezidentka SR Zuzana Čaputová navštívila Ukrajinu. Stretla sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským, vystúpila v ukrajinskom parlamente a rokovala s predsedom vlády Denysom Šmyhalom.
1. júna - Štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence, patriaca pod rezort obrany, uzatvorila kontrakt na komerčný predaj samohybných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu.
7. júna - Zuzana Čaputová vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie tzv. protiinflačný balík.
- Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil obvinenie z prečinu podplácania bývalému ministrovi financií a guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi.
10. júna - Smer-SD spustil petičnú akciu k referendu, ktoré malo dve otázky, prvá sa týkala demisie vlády a druhá zmeny ústavy.
18. júna - Milana Majerského opätovne zvolili na sneme za predsedu mimoparlamentného Kresťanskodemokratického hnutia.
22. júna - NR SR prelomila veto prezidentky Zuzany Čaputovej v prípade zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Zákon schválilo plénum v pôvodnom znení. Schválenie podporilo 77 zo 142 prítomných poslancov. Za boli všetci poslanci OĽANO, zdržal sa len Juraj Krúpa. Zákon podporilo aj hnutie Sme rodina. Prelomenie veta podporili aj poslanci okolo Tomáša Tarabu a poslanci pôsobiaci v ĽSNS. Za boli Romana Tabák, Ján Mičovský a Ján Krošlák. Klub SaS bol proti. Poslanci Smeru-SD sa zdržali alebo boli proti. Zákonodarcovia zo Za ľudí a nezaradení poslanci Hlasu-SD sa zdržali.
- Vtedajšia ministerka spravodlivosti a bývalá podpredsedníčka strany Za ľudí Mária Kolíková vstúpila do SaS.
28. júna - Poslanci NR SR v hlasovaní podržali ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) vo funkcii. Vo funkcii ministra životného prostredia ostal aj Ján Budaj (OĽANO). Poslanci nepodporili opozičný návrh na jeho odvolanie.
30. júna - Poslanci NR SR do funkcie generálneho riaditeľa RTVS zvolili Ľuboša Machaja.
6. júla - Strana SaS vypovedala koaličnú zmluvu. Od premiéra Eduarda Hegera očakávala vypracovanie novej, z ktorej vyplynie, že minister financií Igor Matovič (OĽANO) nebude členom vlády. Ultimátum dala do konca augusta a podmienila to aj odchodom ministrov SaS z vlády.
14. júla - Prezidentka Zuzana Čaputová sa obrátila na Ústavný súd SR v súvislosti s tzv. protiinflačným balíkom z dielne ministra financií Igora Matoviča, ktorý NR SR schválila aj po jej vetovaní.
29. júla - Poslanec NR SR Juraj Krúpa, ktorý deň predtým oznámil odchod z klubu OĽANO, vstúpil do poslaneckého klubu SaS.
24. augusta - Predstavitelia Smeru-SD a členovia petičného výboru odovzdali v Prezidentskom paláci 406.039 podpisov za vyhlásenie referenda o možnosti predčasných volieb a zmene Ústavy SR.
27. augusta - SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom. Dohodu o tzv. air policingu podpísali ministri obrany všetkých troch krajín.
- Slovensko uzavrelo s Fínskom medzivládnu dohodu na nákup 76 bojových obrnených vozidiel 8x8.
31. augusta - Minister hospodárstva a líder SaS Richard Sulík podal demisiu. Zároveň požiadal ostatných ministrov za SaS, aby demisie nepodávali a počkali do 5. septembra.
1. septembra - Do poslaneckého klubu Sme rodina vstúpili poslanci NR SR Romana Tabák, Ján Krošlák a Jozef Šimko. Tabák a Krošlák sa dostali do parlamentu na kandidátke OĽANO, Šimko kandidoval za ĽSNS.
5. septembra - Traja ministri za SaS podali demisiu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister školstva Branislav Gröhling a minister zahraničných vecí Ivan Korčok tak nasledovali Richarda Sulíka.
13. septembra - Prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisie ministrov za SaS Richarda Sulíka, Márie Kolíkovej, Ivana Korčoka a Branislava Gröhlinga. Zároveň vymenovala nových ministrov. Ministrom hospodárstva sa stal Karel Hirman, ministrom spravodlivosti Viliam Karas a ministrom zahraničných vecí Rastislav Káčer. Dočasným vedením ministerstva školstva poverila premiéra Eduarda Hegera.
- Zuzana Čaputová poslala referendovú otázku týkajúcu sa podania demisie vlády na Ústavný súd SR.
4. októbra - Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala nového ministra školstva Jána Horeckého.
14. októbra - Tisícky ľudí sa zišli na bratislavskom Námestí SNP na Pochode za odsúdenie nenávisti voči LGBTI+ komunite. S príhovorom vystúpila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Na pochode sa zúčastnil tiež premiér Eduard Heger a ďalší členovia vlády, zástupcovia NR SR či samospráv. Útočník na bratislavskej ulici Zámocká pred barom Tepláreň zastrelil 12. októbra dvoch mužov a zranil jednu ženu. Obeťami boli ľudia z LGBTI+ komunity. Páchateľa našli mŕtveho. Prípad sa vyšetruje ako teroristický útok.
- Prezidentský palác na znak úcty a solidarity s LGBTI+ komunitou vyvesil dúhovú vlajku.
18. októbra - Poslanci NR SR odsúdili tragickú streľbu na Zámockej ulici. Uznesením vyzvali vládu naplniť záväzky zamerané na zlepšenie postavenia menšín a komunít na Slovensku.
26. októbra - Ústavný súd SR uviedol, že navrhovaná referendová otázka o bezodkladnej demisii vlády nie je v súlade s Ústavou SR.
29. októbra - Prvýkrát v histórii samostatnej SR sa konali voľby do orgánov vyšších územných celkov (VÚC) spoločne s komunálnymi voľbami.
31. októbra - Poslanec NR SR a bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus odišiel z poslaneckého klubu SaS. Zároveň odstúpil aj z pozície podpredsedu a tímlídra SaS.
1. novembra - Ministerka kultúry Natália Milanová odvolala generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku. Dôvodom boli jeho medializované vyjadrenia na adresu umelcov a politikov.
3. novembra – Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila, že referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa bude konať 21. januára 2023.
24. novembra - Vyšetrovateľ NAKA opätovne obvinil guvernéra Národnej banky Slovenska a exministra financií Petra Kažimíra z prečinu podplácania.
29. novembra - Prezidentka Zuzana Čaputová predniesla v NR SR správu o stave republiky. Upozornila v nej aj na hrozbu, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie. V takom prípade bude podľa nej lepšie umožniť občanom nanovo si vybrať svojich volených zástupcov.
- Generálna prokuratúra zrušila na základe paragrafu 363 Trestného poriadku obvinenie šéfa Smeru-SD Roberta Fica a ďalšej trojice osôb z kauzy Súmrak.
30. novembra - Vláda schválila Memorandum o zlepšení systému zdravotníctva 2022. Išlo o požiadavku LOZ v súvislosti s hromadným výpoveďami lekárov.
- Poslanci schválili zvýšenie platov lekárov.
- NAKA začala v kauze únosu Vietnamca z roku 2017 trestné stíhanie pre podozrenia z korupcie.
1. decembra - SaS podala do NR SR návrh na vyslovenie nedôvery vláde, vyzbierala podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze. S podpismi SaS pomohli poslanci okolo Petra Pellegriniho.
- Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) ostal vo funkcii. Za vyslovenie nedôvery ministrovi hlasovali okrem poslancov Smeru-SD a väčšiny opozičných nezaradených poslancov aj viacerí poslanci SaS a Sme rodina.
- Vyšetrovateľka špecializovaného tímu Gorila obvinila finančníka Jaroslava H., bývalú šéfka Fondu národného majetku Annu B. a exministra hospodárstva Jirka M. zo zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.
5. decembra - Vláda schválila stabilizačné príspevky pre zdravotníkov vo výške 5000 eur. Zdravotníci sa však musia zaviazať, že zostanú v nemocnici či záchranke pracovať tri roky.
13. decembra – Za protiústavné označil Ústavný súd SR časti tzv. prorodinného balíčka, ktorý NR SR v júni 2022 opätovne schválila po vetovaní prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Prezidentka na ústavnom súde napadla sporné časti balíčka z dielne ministra financií Igora Matoviča v rámci zákona o financovaní voľného času dieťaťa.
- Poslanci NR SR Ján Krošlák a Martin Borguľa oznámili, že budú hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde a aj to, že vystúpili z klubu Sme rodina.
15. decembra - Igor Matovič ponúkol SaS svoju demisiu na post ministra financií. Žiadal za to stiahnutie podpisov pod návrh na vyslovenie nedôvery vláde a podporu štátnemu rozpočtu.
- SaS neprijala ponuku ministra financií Igora Matoviča na jeho demisiu.
- Poslanec NR SR Patrick Linhart oznámil odchod z klubu Sme rodina aj to, že bude hlasovať za pád vlády.
- Minister financií Igor Matovič prišiel doručiť do Kancelárie prezidenta SR svoju demisiu. Napokon si to rozmyslel.
- NR SR vyslovila nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽANO). Za pád vlády hlasovalo 78 zo 102 prítomných poslancov, proti boli 20, zdržali sa dvaja a dvaja nehlasovali. Ešte pred hlasovaním opustili sálu poslanci OĽANO.
16. decembra - Prezidentka Zuzana Čaputová odvolala vládu Eduarda Hegera (OĽANO). Zároveň ju dočasne poverila vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu.
- Občiansko-demokratická platforma okolo ministra životného prostredia Jána Budaja odchádza z klubu OĽANO.
20. decembra - Strany OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí sa dohodli na podpore schválenia štátneho rozpočtu na budúci rok.
22. decembra - Parlament schválil štátny rozpočet na budúci rok. Za zákon roka zahlasovalo 93 zo 136 prítomných poslancov. Potvrdila sa tak dohoda koaličných strán OĽANO, Sme rodina, Za ľudí s opozičnou SaS o podpore rozpočtu.
Premiér Eduard Heger potvrdil, že Igor Matovič má 23. decembra oficiálne odísť z funkcie ministra financií.
TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v domácej politike v dvoch častiach (prvý a druhý polrok 2022).
JANUÁR
4. januára - Generálna prokuratúra SR pre zásadné pripomienky odmietla v rámci medzirezortného pripomienkového konania návrh dohody o obrannej spolupráci medzi SR a USA.
11. januára - Prvým viceprezidentom Policajného zboru SR sa stal Branko Kišš, viceprezidentom Damián Imre. Do čela Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) sa postavil Ľubomír Daňko.
12. januára - Vláda SR odsúhlasila uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA.
18. januára - Europoslanca Michala Šimečku (PS) zvolili za jedného zo 14 podpredsedov Európskeho parlamentu.
FEBRUÁR
2. februára – Poslancom NR SR z klubu OĽANO sa vyhrážali v súvislosti s obrannou dohodou s USA. Dostať mali obálku s nábojom a výhražným textom.
8. februára – Generálny prokurátor Maroš Žilinka nevystúpil v Národnej rade (NR) SR počas mimoriadnej schôdze k dohode o obrannej spolupráci s USA. Poslanci neschválili žiadosť o vystúpenie. V pléne jeho prejav prečítal podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD).
9. februára - NR SR odsúhlasila dohodu o obrannej spolupráci Slovenska s USA. Za hlasovalo 79 poslancov zo 140 prítomných, proti bolo 60.
- Prezidentka SR Zuzana Čaputová ratifikovala zmluvu o obrannej spolupráci SR s USA.
15. februára - Poslanci NR SR za SaS podali trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy, podnecovania a ohovárania. Oznámenie sa týkalo vyhrážok poslancom, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA.
23. februára - Poslanci NR SR v hlasovaní podržali vo funkcii ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO).
24. februára - Slovensko odsúdilo vojenský útok Ruska na Ukrajinu. Považuje to za porušenie medzinárodného práva. SR sa pripravuje na možnú migračnú krízu, posilňuje preto kontrolu na východných hraniciach. Očakáva sa aj príchod vojakov NATO, rozhodne o tom vláda a parlament.
25. februára - Poslanci NR SR schválili vyhlásenie, v ktorom odsúdili nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine.
- NR SR schválila legislatívny balík, ktorý reagoval na situáciu na Ukrajine.
- Pred poslancami vystúpil veľvyslanec Ukrajiny v SR Jurij Muška.
MAREC
3. marca - Vláda povolila prelety ozbrojených síl členských krajín NATO vzdušným priestorom SR.
15. marca - Poslanci parlamentu odsúhlasili tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR. Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, 15 bolo proti, zdržalo sa 22 poslancov a jeden nehlasoval.
20. marca - Na Slovensko prišli prvé jednotky, ktoré majú na starosti systému protivzdušnej obrany Patriot. Systém poskytli Nemecko a Holandsko v rámci úsilia NATO o posilnenie východného krídla Aliancie v súvislosti s vojnou na Ukrajine. V rámci posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) má na Slovensku pôsobiť do 2100 vojakov členských krajín NATO.
22. marca - Poslanci parlamentu schválili zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Parlament o takzvanom lex Ukrajina rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
29. marca - Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala tzv. lex Ukrajina.
30. marca - Ministra vnútra Romana Mikulca opäť neodvolali z funkcie. Na hlasovanie neprišli poslanci za Sme rodina a niektorí členovia SaS sa zdržali.
APRÍL
1. apríla - Prezidentom Policajného zboru SR sa stal Štefan Hamran.
5. apríla - Predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu odsúdili v kauze rozdávania šekov v hodnote 1488 eur na podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou. Právoplatne o tom rozhodol Najvyšší súd SR.
- Kotleba prišiel o mandát poslanca parlamentu v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin. V NR SR ho nahradila Slavěna Vorobelová, ktorá pôsobí ako nezaradená poslankyňa.
-Lekárski odborári vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Avizovali podanie hromadných výpovedí.
8. apríla - Premiér Eduard Heger potvrdil, že Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300.
20. apríla - NAKA obvinila expremiéra a šéfa Smeru-SD Roberta Fica i exministra vnútra Roberta Kaliňáka v rámci akcie Súmrak. V prípade obvinili aj nitrianskeho podnikateľa Norberta B. a policajného exprezidenta Tibora G.
23. apríla - Obvineného exministra vnútra Roberta Kaliňáka vzal Špecializovaný trestný súd do väzby. Najvyšší súd rozhodol o jeho prepustení 13. mája.
27. apríla - Mandátový a imunitný výbor NR SR odporučil parlamentu odsúhlasiť žiadosť prokuratúry o vydanie súhlasu na vzatie poslanca a lídra Smeru-SD Roberta Fica do väzby.
28. apríla - Minister vnútra Roman Mikulec ostal vo funkcii. Poslanci v hlasovaní nepodporili opätovný návrh opozície na jeho odvolanie.
MÁJ
2. mája - Predsedom ĽSNS ostal Marian Kotleba. Do funkcie ho zvolili na sneme strany.
4. mája - NR SR neodsúhlasila možnosť vziať poslanca Roberta Fica do väzby. Prípadné väzobné stíhanie poslanca NR SR by bolo možné až po súhlase parlamentu a rozhodnutí súdu. Za boli všetci poslanci SaS, ako aj väčšina poslancov OĽANO s výnimkou Romany Tabák, ktorá nehlasovala, a Kataríny Hatrákovej, ktorá sa zdržala. Pri hlasovaní sa zdržali aj poslanci hnutia Sme rodina. Poslanci zo strany Za ľudí boli za. Proti vydaniu hlasovali členovia klubu Smer-SD aj nezaradení poslanci pôsobiaci v neparlamentnom Hlase-SD. Nezaradení poslanci z ĽSNS nehlasovali.
- Katarínu Hatrákovú a Romanu Tabák vylúčili z klubu OĽANO.
7. mája - Za predsedu mimoparlamentného Progresívneho Slovenska zvolili na sneme Michala Šimečku, nahradil Irenu Bihariovú.
- Manželka amerického prezidenta Jill Bidenová navštívila Slovensko. Absolvovala viaceré stretnutia v Bratislave, navštívila tiež Košice a obec Vyšné Nemecké.
10. mája - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa cez telemost spojil s poslancami NR SR.
18. mája - Prezidentka Zuzana Čaputová priznala chybu v procese posudzovania štátneho vyznamenania pre členov Bielej légie, Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára. Kritické hlasy sa ozvali medzi niektorými historikmi i politikmi.
24. mája - NR SR schválila tzv. protiinflačný balíček ministra financií Igora Matoviča. Zákon podporilo 83 zo 131 prítomných poslancov. Za boli poslanci OĽANO aj Sme rodina. Z nezaradených návrh podporili poslanci zo strany Za ľudí a tiež Martin Čepček, Ján Krošlák, Katarína Hatráková a Romana Tabák, Jozef Šimko, Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa. Opatrenia podporili aj poslanci pôsobiaci v ĽSNS. Koaličná SaS hlasovala proti.
- Najvyšší súd SR odsúdil bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na osemročný nepodmienečný trest s minimálnym stupňom stráženia a peňažný trest vo výške 100.000 eur.
25. mája - Za nového predsedu Najvyššieho kontrolného úradu zvolili poslanci NR SR Ľubomíra Andrassyho. Za komisára pre deti Jozefa Mikloška.
31. mája - Prezidentka SR Zuzana Čaputová navštívila Ukrajinu. Stretla sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským, vystúpila v ukrajinskom parlamente a rokovala s predsedom vlády Denysom Šmyhalom.
JÚN
1. júna - Štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence, patriaca pod rezort obrany, uzatvorila kontrakt na komerčný predaj samohybných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu.
7. júna - Zuzana Čaputová vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie tzv. protiinflačný balík.
- Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil obvinenie z prečinu podplácania bývalému ministrovi financií a guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi.
10. júna - Smer-SD spustil petičnú akciu k referendu, ktoré malo dve otázky, prvá sa týkala demisie vlády a druhá zmeny ústavy.
18. júna - Milana Majerského opätovne zvolili na sneme za predsedu mimoparlamentného Kresťanskodemokratického hnutia.
22. júna - NR SR prelomila veto prezidentky Zuzany Čaputovej v prípade zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Zákon schválilo plénum v pôvodnom znení. Schválenie podporilo 77 zo 142 prítomných poslancov. Za boli všetci poslanci OĽANO, zdržal sa len Juraj Krúpa. Zákon podporilo aj hnutie Sme rodina. Prelomenie veta podporili aj poslanci okolo Tomáša Tarabu a poslanci pôsobiaci v ĽSNS. Za boli Romana Tabák, Ján Mičovský a Ján Krošlák. Klub SaS bol proti. Poslanci Smeru-SD sa zdržali alebo boli proti. Zákonodarcovia zo Za ľudí a nezaradení poslanci Hlasu-SD sa zdržali.
- Vtedajšia ministerka spravodlivosti a bývalá podpredsedníčka strany Za ľudí Mária Kolíková vstúpila do SaS.
28. júna - Poslanci NR SR v hlasovaní podržali ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) vo funkcii. Vo funkcii ministra životného prostredia ostal aj Ján Budaj (OĽANO). Poslanci nepodporili opozičný návrh na jeho odvolanie.
30. júna - Poslanci NR SR do funkcie generálneho riaditeľa RTVS zvolili Ľuboša Machaja.
JÚL
6. júla - Strana SaS vypovedala koaličnú zmluvu. Od premiéra Eduarda Hegera očakávala vypracovanie novej, z ktorej vyplynie, že minister financií Igor Matovič (OĽANO) nebude členom vlády. Ultimátum dala do konca augusta a podmienila to aj odchodom ministrov SaS z vlády.
14. júla - Prezidentka Zuzana Čaputová sa obrátila na Ústavný súd SR v súvislosti s tzv. protiinflačným balíkom z dielne ministra financií Igora Matoviča, ktorý NR SR schválila aj po jej vetovaní.
29. júla - Poslanec NR SR Juraj Krúpa, ktorý deň predtým oznámil odchod z klubu OĽANO, vstúpil do poslaneckého klubu SaS.
AUGUST
24. augusta - Predstavitelia Smeru-SD a členovia petičného výboru odovzdali v Prezidentskom paláci 406.039 podpisov za vyhlásenie referenda o možnosti predčasných volieb a zmene Ústavy SR.
27. augusta - SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom. Dohodu o tzv. air policingu podpísali ministri obrany všetkých troch krajín.
- Slovensko uzavrelo s Fínskom medzivládnu dohodu na nákup 76 bojových obrnených vozidiel 8x8.
31. augusta - Minister hospodárstva a líder SaS Richard Sulík podal demisiu. Zároveň požiadal ostatných ministrov za SaS, aby demisie nepodávali a počkali do 5. septembra.
SEPTEMBER
1. septembra - Do poslaneckého klubu Sme rodina vstúpili poslanci NR SR Romana Tabák, Ján Krošlák a Jozef Šimko. Tabák a Krošlák sa dostali do parlamentu na kandidátke OĽANO, Šimko kandidoval za ĽSNS.
5. septembra - Traja ministri za SaS podali demisiu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister školstva Branislav Gröhling a minister zahraničných vecí Ivan Korčok tak nasledovali Richarda Sulíka.
13. septembra - Prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisie ministrov za SaS Richarda Sulíka, Márie Kolíkovej, Ivana Korčoka a Branislava Gröhlinga. Zároveň vymenovala nových ministrov. Ministrom hospodárstva sa stal Karel Hirman, ministrom spravodlivosti Viliam Karas a ministrom zahraničných vecí Rastislav Káčer. Dočasným vedením ministerstva školstva poverila premiéra Eduarda Hegera.
- Zuzana Čaputová poslala referendovú otázku týkajúcu sa podania demisie vlády na Ústavný súd SR.
OKTÓBER
4. októbra - Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala nového ministra školstva Jána Horeckého.
14. októbra - Tisícky ľudí sa zišli na bratislavskom Námestí SNP na Pochode za odsúdenie nenávisti voči LGBTI+ komunite. S príhovorom vystúpila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Na pochode sa zúčastnil tiež premiér Eduard Heger a ďalší členovia vlády, zástupcovia NR SR či samospráv. Útočník na bratislavskej ulici Zámocká pred barom Tepláreň zastrelil 12. októbra dvoch mužov a zranil jednu ženu. Obeťami boli ľudia z LGBTI+ komunity. Páchateľa našli mŕtveho. Prípad sa vyšetruje ako teroristický útok.
- Prezidentský palác na znak úcty a solidarity s LGBTI+ komunitou vyvesil dúhovú vlajku.
18. októbra - Poslanci NR SR odsúdili tragickú streľbu na Zámockej ulici. Uznesením vyzvali vládu naplniť záväzky zamerané na zlepšenie postavenia menšín a komunít na Slovensku.
26. októbra - Ústavný súd SR uviedol, že navrhovaná referendová otázka o bezodkladnej demisii vlády nie je v súlade s Ústavou SR.
29. októbra - Prvýkrát v histórii samostatnej SR sa konali voľby do orgánov vyšších územných celkov (VÚC) spoločne s komunálnymi voľbami.
31. októbra - Poslanec NR SR a bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus odišiel z poslaneckého klubu SaS. Zároveň odstúpil aj z pozície podpredsedu a tímlídra SaS.
NOVEMBER
1. novembra - Ministerka kultúry Natália Milanová odvolala generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku. Dôvodom boli jeho medializované vyjadrenia na adresu umelcov a politikov.
3. novembra – Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila, že referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa bude konať 21. januára 2023.
24. novembra - Vyšetrovateľ NAKA opätovne obvinil guvernéra Národnej banky Slovenska a exministra financií Petra Kažimíra z prečinu podplácania.
29. novembra - Prezidentka Zuzana Čaputová predniesla v NR SR správu o stave republiky. Upozornila v nej aj na hrozbu, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie. V takom prípade bude podľa nej lepšie umožniť občanom nanovo si vybrať svojich volených zástupcov.
- Generálna prokuratúra zrušila na základe paragrafu 363 Trestného poriadku obvinenie šéfa Smeru-SD Roberta Fica a ďalšej trojice osôb z kauzy Súmrak.
30. novembra - Vláda schválila Memorandum o zlepšení systému zdravotníctva 2022. Išlo o požiadavku LOZ v súvislosti s hromadným výpoveďami lekárov.
- Poslanci schválili zvýšenie platov lekárov.
- NAKA začala v kauze únosu Vietnamca z roku 2017 trestné stíhanie pre podozrenia z korupcie.
DECEMBER
1. decembra - SaS podala do NR SR návrh na vyslovenie nedôvery vláde, vyzbierala podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze. S podpismi SaS pomohli poslanci okolo Petra Pellegriniho.
- Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) ostal vo funkcii. Za vyslovenie nedôvery ministrovi hlasovali okrem poslancov Smeru-SD a väčšiny opozičných nezaradených poslancov aj viacerí poslanci SaS a Sme rodina.
- Vyšetrovateľka špecializovaného tímu Gorila obvinila finančníka Jaroslava H., bývalú šéfka Fondu národného majetku Annu B. a exministra hospodárstva Jirka M. zo zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.
5. decembra - Vláda schválila stabilizačné príspevky pre zdravotníkov vo výške 5000 eur. Zdravotníci sa však musia zaviazať, že zostanú v nemocnici či záchranke pracovať tri roky.
13. decembra – Za protiústavné označil Ústavný súd SR časti tzv. prorodinného balíčka, ktorý NR SR v júni 2022 opätovne schválila po vetovaní prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Prezidentka na ústavnom súde napadla sporné časti balíčka z dielne ministra financií Igora Matoviča v rámci zákona o financovaní voľného času dieťaťa.
- Poslanci NR SR Ján Krošlák a Martin Borguľa oznámili, že budú hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde a aj to, že vystúpili z klubu Sme rodina.
15. decembra - Igor Matovič ponúkol SaS svoju demisiu na post ministra financií. Žiadal za to stiahnutie podpisov pod návrh na vyslovenie nedôvery vláde a podporu štátnemu rozpočtu.
- SaS neprijala ponuku ministra financií Igora Matoviča na jeho demisiu.
- Poslanec NR SR Patrick Linhart oznámil odchod z klubu Sme rodina aj to, že bude hlasovať za pád vlády.
- Minister financií Igor Matovič prišiel doručiť do Kancelárie prezidenta SR svoju demisiu. Napokon si to rozmyslel.
- NR SR vyslovila nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽANO). Za pád vlády hlasovalo 78 zo 102 prítomných poslancov, proti boli 20, zdržali sa dvaja a dvaja nehlasovali. Ešte pred hlasovaním opustili sálu poslanci OĽANO.
16. decembra - Prezidentka Zuzana Čaputová odvolala vládu Eduarda Hegera (OĽANO). Zároveň ju dočasne poverila vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu.
- Občiansko-demokratická platforma okolo ministra životného prostredia Jána Budaja odchádza z klubu OĽANO.
20. decembra - Strany OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí sa dohodli na podpore schválenia štátneho rozpočtu na budúci rok.
22. decembra - Parlament schválil štátny rozpočet na budúci rok. Za zákon roka zahlasovalo 93 zo 136 prítomných poslancov. Potvrdila sa tak dohoda koaličných strán OĽANO, Sme rodina, Za ľudí s opozičnou SaS o podpore rozpočtu.
Premiér Eduard Heger potvrdil, že Igor Matovič má 23. decembra oficiálne odísť z funkcie ministra financií.