Uplynulý rok bol ovplyvnený pádom vlády a nasledovnými predčasnými parlamentnými voľbami. Teraz.sk prináša výberovú chronológiu udalostí na domácej politickej scéne v roku 2023.
Autor TASR
Bratislava 30. decembra (TASR) - V prvom polroku 2023 padla vláda premiéra Eduarda Hegera, ktorú nahradila vláda odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom. Politické dianie ovplyvnili aj blížiace sa predčasné parlamentné voľby, vznikli nové strany, došlo k spájaniu strán, k návratu Mikuláša Dzurindu, Františka Mikloška či Bélu Bugára do politiky.
TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v domácej politike.
1. januára - Prezidentka Zuzana Čaputová udelila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam.
21. januára - Na Slovensku sa konalo deviate referendum v histórii samostatnej SR. Týkalo sa zmeny ústavy a voliči odpovedali na otázku, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady (NR) SR. Referendum bolo neplatné. Zúčastnilo sa na ňom 27,25 percenta voličov.
24. januára - Strana Spolu zmenila názov na Modrá koalícia. Predtým podpísala s expremiérom Mikulášom Dzurindom memorandum o spoločnej politickej budúcnosti.
26. januára - Zuzana Čaputová podala na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi.
31. januára - Poslanci NR SR odsúhlasili uznesenie o skrátení volebného obdobia. Predčasné parlamentné voľby sa konali 30. septembra 2023.
8. februára - Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie návrh prezidentky Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Zároveň ho spojil s konaním, v ktorom daný paragraf napadla ešte koncom roka 2021 aj skupina poslancov NR SR.
24. februára - Zuzana Čaputová predniesla v NR SR mimoriadny prejav pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, v ktorom uviedla, že akceptáciou rozpínavej politiky Ruska sa mier nedosiahne.
3. marca - Zuzana Čaputová poverila vedením rezortu zdravotníctva dočasného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO). Urobila tak po odňatí poverenia Vladimírovi Lengvarskému (nominant OĽANO).
6. marca - Eduard Heger oznámil odchod z hnutia OĽANO. O deň neskôr ohlásil vznik strany Demokrati, ktorej sa stal lídrom. Stranu predstavil s vtedajším poslancom Miroslavom Kollárom i viacerými dočasne poverenými ministrami Jánom Budajom, Jaroslavom Naďom, Rastislavom Káčerom či Karlom Hirmanom.
8. marca – Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová predstavila stranu Jablko.
17. marca - Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď podpísal s veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku Myroslavom Kastranom medzivládnu dohodu, ktorá sa týkala darovania stíhačiek Mig-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub.
22. marca - Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Vláda Eduarda Hegera 28. marca napokon jeho nomináciu stiahla.
3. apríla - Vtedajší poslanci NR SR Juraj Šeliga a Jana Žitňanská odišli zo strany Za ľudí. Neskôr sa pridali k strane Demokrati.
6. apríla - Strana Modrí - Európske Slovensko požiadala o registráciu. Stranu založil expremiér Mikuláš Dzurinda, potom, ako sa rozišiel s Miroslavom Kollárom a nedohodol sa ani s Demokratmi.
12. apríla - SNS oznámila, že do predčasných volieb pôjde spoločne so stranou Život - Národná strana. Informovali o tom ich predsedovia Andrej Danko (SNS) a Tomáš Taraba (Život-NS).
14. apríla - Maďarské fórum (MF), Občianski demokrati Slovenska (ODS), Demokratická strana (DS), Strana rómskej koalície (SRK) a strana Za regióny sa spojili na jednej kandidátke v septembrových parlamentných voľbách.
17. apríla - Slovensko odovzdalo Ukrajine všetkých 13 avizovaných stíhačiek MiG-29.
21. apríla - Prezidentka Zuzana Čaputová odvolala po kauze postrelenej študentky z funkcie rektorku Akadémie Policajného zboru (PZ) Luciu Kurilovskú.
4. mája - Dočasne poverený minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (nominant OĽANO) pre medializovanú kauzu rodinnej spoločnosti, ktorá dostala štátnu dotáciu 1,4 milióna eur, odstúpil z funkcie ministra.
7. mája - Eduard Heger požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú o zbavenie poverenia viesť vládu. O zbavenie poverenia požiadal po tom, ako ohlásili odchod ministri Samuel Vlčan i Rastislav Káčer a prezidentka neprijala ani jeden z jeho návrhov, ktoré považoval za stabilnejšie než vymenovanie úradníckej vlády.
15. mája - Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu odborníkov na čele s premiérom Ľudovítom Ódorom.
16. mája - Platforma Most-Híd odišla z mimoparlamentnej maďarskej strany Aliancia. Dôvodom bol György Gyimesi a jeho miesto na kandidátke Aliancie. Gyimesi predtým v apríli odišiel z OĽANO.
29. mája - Do Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa vrátil niekdajší šéf parlamentu a dlhoročný člen hnutia František Mikloško.
31. mája - Most - Híd sa spojil so stranou Mikuláša Dzurindu Modrí - ES.
5. júna - Demokrati sa spojili do septembrových volieb so stranou Jablko.
8. júna - Béla Bugár opätovne vstúpil do strany Most-Híd, ktorú v rokoch 2009 – 2020 viedol ako jej predseda. Bol tiež trojnásobným podpredsedom parlamentu.
9. júna - Začala sa volebná kampaň, skončila sa 48 hodín predo dňom konania predčasných parlamentných volieb. Voľby sa konali 30. septembra 2023.
10. júna - Dobrá voľba sa spojila so stranou Hlas-SD, pričom Dobrá voľba zanikla a jej členovia mali možnosť stať sa členmi Hlasu-SD.
12. júna - Minister obrany Martin Sklenár podpísal dohodu o ochrane vzdušného priestoru SR Poľskom, Maďarskom a Českom.
15. júna - Vládny kabinet odborníkov pod vedením premiéra Ódora nezískal dôveru parlamentu. Za program vlády a dôveru hlasovalo 34 poslancov zo 136 prítomných.
- Prezidentka Zuzana Čaputová poverila vládu Ľudovíta Ódora s obmedzenými kompetenciami vládnuť až do zostavenia nového kabinetu po predčasných parlamentných voľbách.
20. júna - Zuzana Čaputová oznámila, že nebude opätovne kandidovať vo voľbách na post hlavy štátu.
7. júla - Na Slovensko pricestoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Išlo o jeho druhú návštevu SR, ale prvú od začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Rokoval s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, premiérom Ľudovítom Ódorom či s predsedom NR SR Borisom Kollárom.
19. júla - Zuzana Čaputová odobrala Ivanovi Šimkovi poverenie viesť ministerstvo vnútra. Dočasným riadením rezortu poverila premiéra Ľudovíta Ódora. Návrh na odobratie Šimkovho poverenia odôvodnil premiér naštrbenou dôverou medzi Šimkom a vedením polície.
17. augusta - Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci akcie Rozuzlenie obvinila okrem ďalších osôb aj riaditeľa SIS Michala Aláča. Obvinenia v prípade sa týkali zločineckej skupiny, ktorá mala sťažiť alebo mariť vyšetrovania korupčných a iných trestných činov či navodzovať dojem o manipulácii výpovedí svedkov vyšetrovateľmi, ale aj diskreditovať orgány činné v trestnom konaní.
23. augusta - Vláda Ľudovíta Ódora schválila návrh na odvolanie šéfa SIS Michala Aláča.
- Zuzana Čaputová rozhodla o odvolaní riaditeľa SIS Michala Aláča. Jeho právomoci prevzal námestník SIS Tomáš Rulíšek.
30. augusta - Dlhoročný diplomat a bývalý minister zahraničia Ivan Korčok oznámil, že bude kandidovať v prezidentských voľbách ako občiansky kandidát.
2. septembra - V obci Lesenice v okrese Veľký Krtíš evidovali pohyb veľkého množstva nelegálnych migrantov. Neskôr hlásili nelegálnych migrantov aj z iných častí južného Slovenska.
- Hlas-SD vyzval premiéra Ľudovíta Ódora i policajného prezidenta Štefana Harmana, aby začali riešiť situáciu s migrantmi.
6. septembra - Premiér Ľudovít Ódor po rokovaní vlády vyhlásil, že nelegálna migrácia nepredstavuje pre Slovensko bezprostrednú hrozbu.
8. septembra - Poslanci NR SR nerokovali o uznesení k nelegálnej migrácii, ktoré predložil Smer-SD. Schôdzu sa nepodarilo otvoriť, prezentovalo sa len 61 poslancov.
13. septembra - Prezidentka Zuzana Čaputová podala na súd žalobu na predsedu Smeru-SD Roberta Fica na ochranu osobnosti.
- Líder hnutia OĽANO a priatelia Igor Matovič narušil tlačovú konferenciu Smeru-SD k migrácii pred úradom vlády a dostal sa do konfliktu s Robertom Kaliňákom (Smer-SD).
20. septembra - Zuzana Čaputová uviedla, že bezpečnosť či reputácia Slovenska nie sú v súvislosti s policajnou akciou Vírus ohrozené. Pripomenula, že obvinenia sa týkali skutkov spáchaných v minulosti a zo strany bývalých predstaviteľov Vojenského spravodajstva.
30. septembra - Konali sa predčasné parlamentné voľby. Volebná účasť dosiahla 68,51 percenta, víťazom sa stala strana Smer-SD. Do parlamentu sa dostali aj Progresívne Slovensko, Hlas-SD, koalícia OĽANO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí, KDH, SaS a SNS.
2. októbra - Zuzana Čaputová odovzdala poverenie na zostavenie vlády predsedovi víťaznej strany Smer-SD Robertovi Ficovi.
7. októbra - Predsedom SNS ostal Andrej Danko aj po mimoriadnom sneme.
9. októbra - Rada Európskej únie vymenovala Slovenku Katarínu Kaszasovú za členku Európskeho dvora audítorov (EDA).
11. októbra - Smer-SD, Hlas-SD a SNS podpísali memorandum o porozumení, dohodli sa na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení pozícií.
- Bývalého prezidenta Andreja Kisku Okresný súd Poprad uznal za vinného v daňovej kauze. Rozsudok nie je právoplatný.
16. októbra - Lídri strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS podpísali koaličnú dohodu.
18. októbra - Slovenského europoslanca Martina Hojsíka (PS) zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu. Vo funkcii nahradil Michala Šimečku (PS), ktorý po parlamentných voľbách začal pôsobiť v slovenskej politike.
19. októbra - Zuzana Čaputová informovala Roberta Fica, že nevymenuje zvoleného poslanca parlamentu za SNS Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia.
23. októbra - Richard Sulík informoval, že skončí ako predseda SaS. Na kongrese strany v marci 2024 sa postu vzdá. Bude sa uchádzať o novú funkciu čestného predsedu strany a kandidovať chce do eurovolieb.
24. októbra - SNS nominovala na ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.
25. októbra - Zuzana Čaputová vymenovala vládu premiéra Roberta Fica (Smer-SD).
- Začala sa ustanovujúca schôdza NR SR. Novozvolení poslanci na nej zložili sľub a ujali sa mandátu. Predsedom NR SR sa stal líder Hlasu-SD Peter Pellegrini.
- Hnutie OĽANO a priatelia zmenilo názov na Slovensko.
26. októbra - Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) odvolal prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana. Vedením polície dočasne poveril Rastislava Polakoviča.
27. októbra - Matúš Šutaj Eštok postavil obvinených policajtov NAKA Jána Čurillu a jeho kolegov mimo služby. Vydal aj organizačné opatrenie, ktorým zrušil pozície viceprezidentov Policajného zboru SR Branka Kišša a Damiána Imreho.
2. novembra - Novým riaditeľom Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) sa stal Branislav Zurian.
8. novembra - Vláda Roberta Fica neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40,3 milióna eur.
13. novembra - Kabinet Roberta Fica schválil svoje programové vyhlásenie.
- Generálny prokurátor Maroš Žilinka odňal prípad tzv. čurillovcov Krajskej prokuratúre Bratislava a pridelil ho Krajskej prokuratúre Trnava.
15. novembra - Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok dočasne poveril funkciou prezidenta Policajného zboru Ľubomíra Soláka. Od 1. decembra ho do funkcie vymenoval.
21. novembra - Vláda Roberta Fica získala dôveru NR SR, koaliční poslanci odsúhlasili jej programové vyhlásenie.
29. novembra - Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ostal vo funkcii. Za návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hlasovalo v NR SR 61 poslancov zo 136 prítomných. Opozícia ho chcela odvolať za čistky v polícii, ako aj za porušovanie zákona pri postavení vyšetrovateľov mimo službu.
5. decembra - NR SR vyzvala predsedu SaS a bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka, aby nahradil škodu, ktorú v súvislosti so slovenskou účasťou na svetovej výstave Expo Dubaj 2020 konštatoval Najvyšší kontrolný úrad. Sulík má podľa uznesenia parlamentu zaplatiť 634.500 eur. Mimoriadnu schôdzu inicioval Smer-SD.
6. decembra - Vláda schválila návrh novely Trestného zákona, ktorou sa má zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Kabinet zároveň parlamentu navrhol, aby sa legislatívna zmena prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní.
7. decembra - Pred Úradom vlády SR sa konal prvý protest proti rušeniu ÚŠP a ďalším krokom kabinetu Roberta Fica. Medzi rečníkmi vystúpili lídri opozičných strán a občianski aktivisti. Ďalší protest sa okrem Bratislavy konal 12. decembra aj v Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline a v Nitre.
8. decembra - Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) schválil finančný príspevok vo výške 750.000 eur na nákup dvoch kusov odmínovacích systémov Božena 4+, určených na humanitárne odmínovanie na Ukrajine.
10. decembra - Hnutie Slovensko si za predsedu opätovne zvolilo Igora Matoviča. Rozhodlo o tom na sneme.
14. decembra - Členovia Súdnej rady SR neodvolali Jána Mazáka z funkcie jej predsedu.
15. decembra - Novým prezidentom Finančnej správy SR sa stal Jozef Kiss. Vo funkcii nahradil Jiřího Žežulku.
TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v domácej politike.
JANUÁR
1. januára - Prezidentka Zuzana Čaputová udelila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam.
21. januára - Na Slovensku sa konalo deviate referendum v histórii samostatnej SR. Týkalo sa zmeny ústavy a voliči odpovedali na otázku, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady (NR) SR. Referendum bolo neplatné. Zúčastnilo sa na ňom 27,25 percenta voličov.
24. januára - Strana Spolu zmenila názov na Modrá koalícia. Predtým podpísala s expremiérom Mikulášom Dzurindom memorandum o spoločnej politickej budúcnosti.
26. januára - Zuzana Čaputová podala na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi.
31. januára - Poslanci NR SR odsúhlasili uznesenie o skrátení volebného obdobia. Predčasné parlamentné voľby sa konali 30. septembra 2023.
FEBRUÁR
8. februára - Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie návrh prezidentky Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Zároveň ho spojil s konaním, v ktorom daný paragraf napadla ešte koncom roka 2021 aj skupina poslancov NR SR.
24. februára - Zuzana Čaputová predniesla v NR SR mimoriadny prejav pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, v ktorom uviedla, že akceptáciou rozpínavej politiky Ruska sa mier nedosiahne.
MAREC
3. marca - Zuzana Čaputová poverila vedením rezortu zdravotníctva dočasného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO). Urobila tak po odňatí poverenia Vladimírovi Lengvarskému (nominant OĽANO).
6. marca - Eduard Heger oznámil odchod z hnutia OĽANO. O deň neskôr ohlásil vznik strany Demokrati, ktorej sa stal lídrom. Stranu predstavil s vtedajším poslancom Miroslavom Kollárom i viacerými dočasne poverenými ministrami Jánom Budajom, Jaroslavom Naďom, Rastislavom Káčerom či Karlom Hirmanom.
8. marca – Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová predstavila stranu Jablko.
17. marca - Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď podpísal s veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku Myroslavom Kastranom medzivládnu dohodu, ktorá sa týkala darovania stíhačiek Mig-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub.
22. marca - Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Vláda Eduarda Hegera 28. marca napokon jeho nomináciu stiahla.
APRÍL
3. apríla - Vtedajší poslanci NR SR Juraj Šeliga a Jana Žitňanská odišli zo strany Za ľudí. Neskôr sa pridali k strane Demokrati.
6. apríla - Strana Modrí - Európske Slovensko požiadala o registráciu. Stranu založil expremiér Mikuláš Dzurinda, potom, ako sa rozišiel s Miroslavom Kollárom a nedohodol sa ani s Demokratmi.
12. apríla - SNS oznámila, že do predčasných volieb pôjde spoločne so stranou Život - Národná strana. Informovali o tom ich predsedovia Andrej Danko (SNS) a Tomáš Taraba (Život-NS).
14. apríla - Maďarské fórum (MF), Občianski demokrati Slovenska (ODS), Demokratická strana (DS), Strana rómskej koalície (SRK) a strana Za regióny sa spojili na jednej kandidátke v septembrových parlamentných voľbách.
17. apríla - Slovensko odovzdalo Ukrajine všetkých 13 avizovaných stíhačiek MiG-29.
21. apríla - Prezidentka Zuzana Čaputová odvolala po kauze postrelenej študentky z funkcie rektorku Akadémie Policajného zboru (PZ) Luciu Kurilovskú.
MÁJ
4. mája - Dočasne poverený minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (nominant OĽANO) pre medializovanú kauzu rodinnej spoločnosti, ktorá dostala štátnu dotáciu 1,4 milióna eur, odstúpil z funkcie ministra.
7. mája - Eduard Heger požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú o zbavenie poverenia viesť vládu. O zbavenie poverenia požiadal po tom, ako ohlásili odchod ministri Samuel Vlčan i Rastislav Káčer a prezidentka neprijala ani jeden z jeho návrhov, ktoré považoval za stabilnejšie než vymenovanie úradníckej vlády.
15. mája - Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu odborníkov na čele s premiérom Ľudovítom Ódorom.
16. mája - Platforma Most-Híd odišla z mimoparlamentnej maďarskej strany Aliancia. Dôvodom bol György Gyimesi a jeho miesto na kandidátke Aliancie. Gyimesi predtým v apríli odišiel z OĽANO.
29. mája - Do Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa vrátil niekdajší šéf parlamentu a dlhoročný člen hnutia František Mikloško.
31. mája - Most - Híd sa spojil so stranou Mikuláša Dzurindu Modrí - ES.
JÚN
5. júna - Demokrati sa spojili do septembrových volieb so stranou Jablko.
8. júna - Béla Bugár opätovne vstúpil do strany Most-Híd, ktorú v rokoch 2009 – 2020 viedol ako jej predseda. Bol tiež trojnásobným podpredsedom parlamentu.
9. júna - Začala sa volebná kampaň, skončila sa 48 hodín predo dňom konania predčasných parlamentných volieb. Voľby sa konali 30. septembra 2023.
10. júna - Dobrá voľba sa spojila so stranou Hlas-SD, pričom Dobrá voľba zanikla a jej členovia mali možnosť stať sa členmi Hlasu-SD.
12. júna - Minister obrany Martin Sklenár podpísal dohodu o ochrane vzdušného priestoru SR Poľskom, Maďarskom a Českom.
15. júna - Vládny kabinet odborníkov pod vedením premiéra Ódora nezískal dôveru parlamentu. Za program vlády a dôveru hlasovalo 34 poslancov zo 136 prítomných.
- Prezidentka Zuzana Čaputová poverila vládu Ľudovíta Ódora s obmedzenými kompetenciami vládnuť až do zostavenia nového kabinetu po predčasných parlamentných voľbách.
20. júna - Zuzana Čaputová oznámila, že nebude opätovne kandidovať vo voľbách na post hlavy štátu.
JÚL
7. júla - Na Slovensko pricestoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Išlo o jeho druhú návštevu SR, ale prvú od začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Rokoval s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, premiérom Ľudovítom Ódorom či s predsedom NR SR Borisom Kollárom.
19. júla - Zuzana Čaputová odobrala Ivanovi Šimkovi poverenie viesť ministerstvo vnútra. Dočasným riadením rezortu poverila premiéra Ľudovíta Ódora. Návrh na odobratie Šimkovho poverenia odôvodnil premiér naštrbenou dôverou medzi Šimkom a vedením polície.
AUGUST
17. augusta - Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci akcie Rozuzlenie obvinila okrem ďalších osôb aj riaditeľa SIS Michala Aláča. Obvinenia v prípade sa týkali zločineckej skupiny, ktorá mala sťažiť alebo mariť vyšetrovania korupčných a iných trestných činov či navodzovať dojem o manipulácii výpovedí svedkov vyšetrovateľmi, ale aj diskreditovať orgány činné v trestnom konaní.
23. augusta - Vláda Ľudovíta Ódora schválila návrh na odvolanie šéfa SIS Michala Aláča.
- Zuzana Čaputová rozhodla o odvolaní riaditeľa SIS Michala Aláča. Jeho právomoci prevzal námestník SIS Tomáš Rulíšek.
30. augusta - Dlhoročný diplomat a bývalý minister zahraničia Ivan Korčok oznámil, že bude kandidovať v prezidentských voľbách ako občiansky kandidát.
SEPTEMBER
2. septembra - V obci Lesenice v okrese Veľký Krtíš evidovali pohyb veľkého množstva nelegálnych migrantov. Neskôr hlásili nelegálnych migrantov aj z iných častí južného Slovenska.
- Hlas-SD vyzval premiéra Ľudovíta Ódora i policajného prezidenta Štefana Harmana, aby začali riešiť situáciu s migrantmi.
6. septembra - Premiér Ľudovít Ódor po rokovaní vlády vyhlásil, že nelegálna migrácia nepredstavuje pre Slovensko bezprostrednú hrozbu.
8. septembra - Poslanci NR SR nerokovali o uznesení k nelegálnej migrácii, ktoré predložil Smer-SD. Schôdzu sa nepodarilo otvoriť, prezentovalo sa len 61 poslancov.
13. septembra - Prezidentka Zuzana Čaputová podala na súd žalobu na predsedu Smeru-SD Roberta Fica na ochranu osobnosti.
- Líder hnutia OĽANO a priatelia Igor Matovič narušil tlačovú konferenciu Smeru-SD k migrácii pred úradom vlády a dostal sa do konfliktu s Robertom Kaliňákom (Smer-SD).
20. septembra - Zuzana Čaputová uviedla, že bezpečnosť či reputácia Slovenska nie sú v súvislosti s policajnou akciou Vírus ohrozené. Pripomenula, že obvinenia sa týkali skutkov spáchaných v minulosti a zo strany bývalých predstaviteľov Vojenského spravodajstva.
30. septembra - Konali sa predčasné parlamentné voľby. Volebná účasť dosiahla 68,51 percenta, víťazom sa stala strana Smer-SD. Do parlamentu sa dostali aj Progresívne Slovensko, Hlas-SD, koalícia OĽANO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí, KDH, SaS a SNS.
OKTÓBER
2. októbra - Zuzana Čaputová odovzdala poverenie na zostavenie vlády predsedovi víťaznej strany Smer-SD Robertovi Ficovi.
7. októbra - Predsedom SNS ostal Andrej Danko aj po mimoriadnom sneme.
9. októbra - Rada Európskej únie vymenovala Slovenku Katarínu Kaszasovú za členku Európskeho dvora audítorov (EDA).
11. októbra - Smer-SD, Hlas-SD a SNS podpísali memorandum o porozumení, dohodli sa na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení pozícií.
- Bývalého prezidenta Andreja Kisku Okresný súd Poprad uznal za vinného v daňovej kauze. Rozsudok nie je právoplatný.
16. októbra - Lídri strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS podpísali koaličnú dohodu.
18. októbra - Slovenského europoslanca Martina Hojsíka (PS) zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu. Vo funkcii nahradil Michala Šimečku (PS), ktorý po parlamentných voľbách začal pôsobiť v slovenskej politike.
19. októbra - Zuzana Čaputová informovala Roberta Fica, že nevymenuje zvoleného poslanca parlamentu za SNS Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia.
23. októbra - Richard Sulík informoval, že skončí ako predseda SaS. Na kongrese strany v marci 2024 sa postu vzdá. Bude sa uchádzať o novú funkciu čestného predsedu strany a kandidovať chce do eurovolieb.
24. októbra - SNS nominovala na ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.
25. októbra - Zuzana Čaputová vymenovala vládu premiéra Roberta Fica (Smer-SD).
- Začala sa ustanovujúca schôdza NR SR. Novozvolení poslanci na nej zložili sľub a ujali sa mandátu. Predsedom NR SR sa stal líder Hlasu-SD Peter Pellegrini.
- Hnutie OĽANO a priatelia zmenilo názov na Slovensko.
26. októbra - Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) odvolal prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana. Vedením polície dočasne poveril Rastislava Polakoviča.
27. októbra - Matúš Šutaj Eštok postavil obvinených policajtov NAKA Jána Čurillu a jeho kolegov mimo služby. Vydal aj organizačné opatrenie, ktorým zrušil pozície viceprezidentov Policajného zboru SR Branka Kišša a Damiána Imreho.
NOVEMBER
2. novembra - Novým riaditeľom Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) sa stal Branislav Zurian.
8. novembra - Vláda Roberta Fica neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40,3 milióna eur.
13. novembra - Kabinet Roberta Fica schválil svoje programové vyhlásenie.
- Generálny prokurátor Maroš Žilinka odňal prípad tzv. čurillovcov Krajskej prokuratúre Bratislava a pridelil ho Krajskej prokuratúre Trnava.
15. novembra - Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok dočasne poveril funkciou prezidenta Policajného zboru Ľubomíra Soláka. Od 1. decembra ho do funkcie vymenoval.
21. novembra - Vláda Roberta Fica získala dôveru NR SR, koaliční poslanci odsúhlasili jej programové vyhlásenie.
29. novembra - Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ostal vo funkcii. Za návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hlasovalo v NR SR 61 poslancov zo 136 prítomných. Opozícia ho chcela odvolať za čistky v polícii, ako aj za porušovanie zákona pri postavení vyšetrovateľov mimo službu.
DECEMBER
5. decembra - NR SR vyzvala predsedu SaS a bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka, aby nahradil škodu, ktorú v súvislosti so slovenskou účasťou na svetovej výstave Expo Dubaj 2020 konštatoval Najvyšší kontrolný úrad. Sulík má podľa uznesenia parlamentu zaplatiť 634.500 eur. Mimoriadnu schôdzu inicioval Smer-SD.
6. decembra - Vláda schválila návrh novely Trestného zákona, ktorou sa má zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Kabinet zároveň parlamentu navrhol, aby sa legislatívna zmena prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní.
7. decembra - Pred Úradom vlády SR sa konal prvý protest proti rušeniu ÚŠP a ďalším krokom kabinetu Roberta Fica. Medzi rečníkmi vystúpili lídri opozičných strán a občianski aktivisti. Ďalší protest sa okrem Bratislavy konal 12. decembra aj v Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline a v Nitre.
8. decembra - Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) schválil finančný príspevok vo výške 750.000 eur na nákup dvoch kusov odmínovacích systémov Božena 4+, určených na humanitárne odmínovanie na Ukrajine.
10. decembra - Hnutie Slovensko si za predsedu opätovne zvolilo Igora Matoviča. Rozhodlo o tom na sneme.
14. decembra - Členovia Súdnej rady SR neodvolali Jána Mazáka z funkcie jej predsedu.
15. decembra - Novým prezidentom Finančnej správy SR sa stal Jozef Kiss. Vo funkcii nahradil Jiřího Žežulku.