Bratislava 10. január (TASR) – TASR prináša stručný výberový prehľad pozoruhodných astronomických udalostí a úkazov pozorovateľných počas roka 2022.



13. január



Planéta Merkúr je dobre viditeľná nad západným obzorom podobne ako Saturn a Jupiter. Najbližšie k sebe budú Saturn a Merkúr 13. januára krátko po západe Slnka. Planéta Venuša bola cez leto a na jeseň roku 2021 Večernicou, hoci tento raz nenápadnou – žiarila jasne, ale nízko nad obzorom po západe slnka, zapadala pomerne krátko po ňom. Na prelome rokov sa veľmi rýchlo "presťahovala" na rannú oblohu, na ktorej svieti ako mimoriadne jasná Zornička.


12. február


Venuša jasne žiari ako Zornička a 12. februára dosiahne maximálnu jasnosť mínus 4,6 mag. Vzápätí 16. februára bude Venuša v konjunkcii s oveľa menej jasným Marsom. Keďže obežná dráha Venuše je bližšie k Slnku než obežná dráha Zeme, vidíme túto mimoriadne jasnú planétu len večer ako Večernicu, alebo ráno ako Zorničku, no nikdy nie počas celej noci.


20. marec


Venuša dosiahne maximálnu západnú elongáciu, čo znamená, že z pohľadu Zeme je v najväčšej uhlovej vzdialenosti od Slnka. Na konci marca sa stretne na rannej oblohe s Marsom, Saturnom a ubúdajúcim Mesiacom.

Rovnako v tento deň nastáva jarná rovnodennosť. Dátum 21. marec, ktorý sa dodnes spája s prvým jarným dňom, nie je v tomto storočí aktuálny: V tento deň sa začne astronomická jar najbližšie až v roku 2102.

Foto: TASR/AP

marec - 3. dekáda


Pre obdobie jarnej rovnodennosti je typickým javom zvieratníkové (zodiakálne) svetlo. Jeho pás sa tiahne sa pozdĺž ekliptiky, teda roviny zemskej dráhy, ktorá sa na oblohe pomyselne premieta do súhvezdí zverokruhu. Zdrojom svetla je prach v okolí Slnka sústredený do rozsiahleho disku, ktorý rozptyľuje slnečné žiarenie – a na ktorý sa zo Zeme pozeráme „zboku“. Javom sa zaoberal astrofyzik Brian May známy ako gitarista skupiny Queen. Už 24. marca nastáva posledná štvrť, a tak sa bude dať zvieratníkové svetlo pozorovať od súmraku počas prvej polovice noci. Javí sa ako svetielkujúci kužeľ smerujúci od obzoru do výšky cca 60 stupňov, podmienkou je ale obloha bez svetelného znečistenia.

Foto: TASR Jakub Kotian

14. apríl



Planéta Merkúr je v tomto čase najlepšie pozorovateľná počas celého roka 2022. Platí pre ňu to, čo pre Venušu: môžeme ju vidieť vždy iba ráno alebo večer, no na rozdiel Venuše je Merkúr oveľa menej jasný. Navyše je to planéta najbližšia k Slnku, vidíme ju teda vždy len v jeho blízkosti, tesne po západe slnka, alebo pred jeho východom, na osvetlenom obzore. Najviac sa Merkúr od Slnka vzdiali 29. apríla (východná elongácia). Ostatné štyri voľným okom viditeľné planéty, žiaria na rannej oblohe a spolu s nimi zasa ubúdajúci Mesiac.



22. apríl



Lyridy sú najstarším známym meteorickým rojom, ľudia ich pozorujú už 2600 rokov. Jeho aktivita vrcholí 14.-30. apríla; početnosť meteorov býva obvykle okolo 15-20 za hodinu, môže však prekvapivo niekoľkonásobne vzrásť. Zdrojom telies je kométa C/1861 G1 Thatcher. V noci z 22. na 23. apríla bude jeho aktivita vrcholiť.

Foto: FOTO - Marek Husárik

1. máj



Hneď 1. mája včas ráno sa nad východným obzorom stretnú najjasnejšie planéty Venuša a Jupiter tesne blízko seba. Bude ich deliť vzdialenosť menej než 20 oblúkových minút, teda iba dve tretiny uhlovej veľkosti Mesiaca v splne. Ešte tesnejšie budú pri sebe planéty krátko predtým, než vyjdú na obzor. Podobné tesné priblíženie nastane až 7. februára 2032.


16. máj



Čaká nás čiastočné zatmenie Mesiaca – a od úplného nás bude deliť len štvrťhodinka. Mesiac v splne zapadá po piatej hodine ráno (5.14 h.), no maximálna fáza zatmenia nastáva až okolo pol šiestej, keď už v našich končinách bude mesiac pod obzorom, teda celý zahalený v tieni ho zo Slovenska neuvidíme.

Foto: TASR - Dano Veselský

14. jún



Mesiac sa ocitne v splne o 13.52 SELČ, zároveň už o 11 hodín sa najviac priblíži k Zemi. Stredy oboch telies delí vzdialenosť 357.428 km, čo je len o trochu (cca 1000 km) viac, než najmenšia možná vzdialenosť 356.500 km. Takéto situácie sa nazývajú supersplnom, ktorý je však v skutočnosti od "normálneho" splnu mesiaca voľným okom len ťažko odlíšiteľný – do veľkej miery ide o módnu záležitosť.


21. jún



Presne o 11.13 SELČ nastane letný slnovrat, teda začne sa astronomické leto.



Jún a prvá polovica júla



Na severe sa v čase letného slnovratu rozsvietia Nočné svietiace oblaky (NLC). Stratosferické oblaky majú celkom inú fyzikálnu podstatu, než bežná oblačnosť. Tvoria sa vo výške okolo 85 kilometrov. Je pravdepodobné, že rok 2022 bude na ich výskyt podobne bohatý ako bol rok 2021.


Druhá polovica júna


V druhej polovici júna 2022 nás čaká vzácne obdobie, keď uvidíme naraz všetkých päť voľným okom viditeľných planét Slnečnej sústavy a spolu s nimi aj Mesiac. Naposledy sa na severnej pologuli ukázali Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn s Mesiacom v júli 2020, kedy sa dala pozorovať aj kométa Neowise. Nabudúce sa objavia spoločne až v roku 2036, veľká konjunkcia potom bude 9. septembra 2040.



4. júl


Zem bude od Slnka deliť najväčšia vzdialenosť 152,1 milióna kilometrov. Aj 13. júla si Mesiac prichystá pre pozemských divákov superspln.

Foto: TASR/AP Photo

12. – 13. august


Najobľúbenejší meteorický roj Perzeidy bude vrcholiť v noci z 12. na 13. augusta, no v tomto čase bude v splne aj mesiac. Teda šanca vidieť 100 meteorov za hodinu, bude pomerne slabá, veľkú časť pohltí mesačné svetlo. Zdrojom meteorov je kométa 109P Swift-Tutlle.

Foto: TASR/AP

23. september


V tento deň o 3.04 SELČ sa začne astronomická jeseň. Dobre pozorovateľné sú tri jasné planéty: väčšinu noci sú nad obzorom Mars, Saturn a Jupiter, ktorý sa zároveň 26. septembra ocitne v opozícii voči Slnku a zároveň bude najbližšie k Zemi (591,4 milióna kilometrov).



21. október


V piatok 21. a v sobotu 22. októbra 2022 nás čaká významný meteorický roj Orionidy, a to za najlepších možných podmienok. Mesiac bude tri dni pred novom, radiant v súhvezdí Orión bude počas noci stúpať nad obzor a najlepšie podmienky tak nastanú v druhej polovici noci medzi 1. a 5. hodinou. Pozorovateľ môže vidieť desiatky rojových meteorov pochádzajúcich z úlomkov Halleyovej kométy.



25. október


Úkazom roka bude čiastočné zatmenie Slnka – okolo poludnia sa bude dať dobre pozorovať aj zo Slovenska. Bude oveľa výraznejšie, než posledné zatmenie 10. júna 2021. Tieň tento raz prekryje okolo 40 percent slnečného kotúča. Úkaz sa začne asi 15 minút po 11. hodine SELČ. Treba len dúfať, vzhľadom na jesenné obdobie, že bude jasné počasie.

Foto: TASR/AP

8. december


Planéta Mars bude v tomto období najjasnejšia. Už 1. decembra sa priblíži k Zemi na najkratšiu vzdialenosť 81,5 milióna kilometrov – hoci vzhľadom na to, že Zem aj Mars obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach, priblížia sa niekedy aj na tesnejšiu vzdialenosť. Napríklad v roku 2003 ich delilo len 56 miliónov kilometrov. Potom 8. decembra bude Mars v opozícii voči Slnku a zároveň sa skryje za kotúčom Mesiaca v splne. Najmä v ďalekohľadoch bude tento dôkaz mimoriadne pôsobivý.



14. december


V tento deň okolo 08.00 h bude vrcholiť aktivita meteorického roja Geminidy. Jeho materským telesom je planétka (3200) Phaeton, zrejme bývalá, dnes vyhasnutá kométa.


21. december



O 22.48 hod. nastane zimný slnovrat a začne sa astronomická zima.