Bratislava 16. septembra (TASR) - Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR v pondelok vypočul prvých troch kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. Ide o Ladislava Duditša, Antona Dulaka a Borisa Gerberyho. Títo uchádzači už predstúpili pred členov výboru aj v minulosti.

Uchádzači o post ústavného sudcu mali odpovedať aj na otázky, ako by orgány činné v trestnom konaní mali pristupovať k stíhaniu sudcov. Duditš odpovedal, že pokiaľ bolo vznesené obvinenie vo vzťahu k sudcovi, vtedy je možné mu pozastaviť výkon funkcie.

Duditš zopakoval, že motiváciou pre jeho uchádzanie sa do funkcie je, že by rád ponúkol svoje odborné skúsenosti a schopnosti pre službu najvyššieho orgánu ústavnosti. Do funkcie ho navrhli Notárska komora SR, Slovenská komora exekútorov, ako aj Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Dulaka do funkcie navrhla Notárska komora SR. Členov výboru zaujímal jeho postoj na zaisťovacie úkony u sudcov. Dulak uviedol, že tieň podozrenia, že časť sudcov bola zapojená a podieľala sa na vyšetrovacej činnosti, je dosť veľký na to, aby sudcovia dali najavo svoj postoj. "Aby sa tieň podozrenia nezovšeobecňoval," dodal.

Na otázku, ako by riešil aktuálnu situáciu s množstvom nepridelených spisov na Ústavnom súde SR, Dulak odpovedal, že ide o otázku na poslancov NR SR a prezidentky, aby ukončili proces naplnenia ÚS. Taktiež podľa Dulaka závisí od predsedu súdu, ako nastaví rozvrh práce.

Aj Gerbery mal odpovedať na aktuálne otázky týkajúce sa komunikácie obvineného Mariana K. s rôznymi osobami. Ak by sa potvrdzovali údaje, ktoré v komunikácii sú, znamená to podľa Gerberyho, že sa otriasajú základy právneho štátu na Slovensku. Gerberyho nominovala za kandidáta Slovenská komora exekútorov.

Výbor vypočúva kandidátov na sudcov ÚS, štyria sa ospravedlnili

Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR a zástupcovia prezidentskej kancelárie začali v pondelok vypočúvať kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. Verejný híring sa koná v historickej budove NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Do opätovnej voľby sa prihlásilo 16 uchádzačov. Predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) informoval, že z pondelkového vypočúvania sa ospravedlnili štyria uchádzači, a to Libor Duľa, Michal Ďuriš, Peter Melicher a Martina Jánošíková.

Poslanci NR SR majú kandidátov voliť na aktuálnej septembrovej schôdzi, hlasovať budú po piaty raz. Všetci uchádzači, okrem štyroch, sa o post ústavného sudcu uchádzajú opätovne. Kandidátmi na sudcov ÚS SR sú Anton Dulak, Štefan Kseňák, Ladislav Juszkó, Peter Melicher, Boris Gerbery, Peter Kohút, Slavomír Trnkócy, Michal Ďuriš, Libor Duľa, Martina Jánošíková, Peter Straka, Ladislav Duditš, Zuzana Pitoňáková, Michal Matulník a Robert Šorl, Robert Štefánik. Juszkó, Kohút, Trnkócy a Štefánik sú novými uchádzačmi.

Do plného počtu ostáva zvoliť ešte štyroch kandidátov. V koalícii stále nie je zhoda na spôsobe hlasovania v parlamente. Smer-SD preferuje tajnú voľbu, SNS a Most-Híd chcú presadzovať verejné hlasovanie. Poslanec Smeru-SD Erik Tomáš nedávno pripustil, že ak sa v pléne nájde väčšina, ktorá odhlasuje verejnú voľbu, Smer-SD by sa na nej mohol zúčastniť.

Na Ústavnom súde SR sa vo februári uvoľnilo deväť sudcovských miest. Parlament mal zvoliť dvojnásobný počet, teda 18 kandidátov, z ktorých mala hlava štátu vymenovať deviatich sudcov. Zákonodarcovia v doterajších voľbách zvolili 14 kandidátov.

Niekoľko sudcov už predchádzajúci prezident Andrej Kiska vymenoval, na Ústavnom súde SR je tak v súčasnosti sedem z 13 sudcov. Prezidentka Zuzana Čaputová povedala, že ústavných sudcov vymenuje, až keď dostane plný počet kandidátov.

L.Juszkó:V otázke adopcie detí pármi rovnakého pohlavia som skôr zdržanlivý

Pred parlamentný ústavnoprávny výbor predstúpil nový uchádzač o funkciu ústavného sudcu Ladislav Juszkó. Do funkcie ho navrhol Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV). Posôbí na Ústavnom súde SR ako súdny poradca, kde sa zaoberal civilnými vecami, akými sú napríklad konkurzy, reštitúcie či veci týkajúce sa maloletých detí.

Na otázku, prečo sa neuchádzal o tento post v skorších kolách, odpovedal, že potrebných 15 rokov právnej praxe mu uplynulo až v júli.

Keď sa z posudzovania prípadu vylúči ústavný sudca pre námietku predpojatosti, a tým sa pre nedosiahnutie väčšiny musí návrh procesne zamietnuť, ide podľa Juszkóa o jeden z veľkých problémov na ústavnom súde. Toto ustanovenie by zmenil. "Ak existuje právomoc rozhodnúť, ak existuje návrh, ktorý nie je možné odmietnuť, je povinnosť ÚS dať vecnú odpoveď na ústavnoprávny problém. Ak by aj išlo o situácie, kedy by niektorí sudcovia mali byť vylúčení napríklad pre predpojatosť, je potrebné uprednostniť funkčnosť orgánu, aby dokázal rozhodnúť vo veci," vysvetlil.

Juszkó mal odpovedať aj na otázky týkajúce sa registrovaných partnerstiev párov rovnakého pohlavia či adopcie detí týmito pármi. Odpovedal, že by sa nebránil prijatiu osobitného inštitútu pre páry rovnakého pohlavia v otázke dedenia alebo nahliadania do zdravotnej dokumentácie. V prípade adopcií detí pármi rovnakého pohlavia je podľa Juszkóa prvotným východiskom najlepší záujem maloletého. V tejto otázke je skôr zdržanlivý. "Skôr by som zachoval status quo. Výchova matkou a otcom je overená časom, nemyslím si, že sú relevantné dôvody, aby sa tento osvedčený model zmenil," skonštatoval.

Ako ústavný sudca by chcel mať Juszkó v tíme odborníkov na rôzne oblasti. Podľa vlastných slov by mohol na tomto poste pokračovať v tom, čo rozvíjal ako poradca na ústavnom súde, kde mal možnosť sa aj učiť od sudkyne, pre ktorú pracoval.

Ústavnoprávny výbor vypočul aj P. Kohúta a Š. Kseňáka

Ústavný súd (ÚS) SR požíva najväčšiu dôveryhodnosť medzi občanmi, myslí si uchádzač o funkciu ústavného sudcu Peter Kohút. Pred parlamentný ústavnoprávny výbor predstúpil v pondelok prvýkrát. Do funkcie ho nominovala Slovenská komora exekútorov.



Kohút by chcel zachovať minimálne takú dôveryhodnosť Ústavného súdu, aká bol doteraz. Pôsobí ako súdny exekútor a najväčší problém aj v rámci svojej praxe vidí v exekúciách malých detí.

O svojej kandidatúre na post sudcu ÚS Kohút predtým neuvažoval, pretože bol podľa jeho slov dostatok uchádzačov, o ktorých si myslel, že vo výbere uspejú. Keď dostal ponuku kolegov, prijal ju, pretože má dostatočnú prax i skúsenosti.

Podľa Kohúta by tiež bolo vhodné, aby sa skúmal aj morálny profil sudcov, vo svojom vystúpení hovoril o možnosti reorganizovania slovenského súdnictva. S adopciou detí pármi rovnakého pohlavia Kohút nesúhlasí, proti registrovaným partnerstvám však podľa svojich slov nemá nič.

Výbor a zástupcovia prezidentskej kancelárie vypočuli aj Štefana Kseňáka. O funkciu sa uchádza opätovne, navrhla ho Slovenská advokátska komora. Kseňáka sa pýtali napríklad na prípad týkajúci sa pridelenia mandátu europoslanca pre mimoparlamentné KDH, ktorý sa dostal na Ústavný súd. Podľa Kseňáka by nemal nastať taký stav, že ten, kto získa viac hlasov, nemá primerané zastúpenie v zákonodarnom zbore. "Ak sa aplikáciou zákona dosiahne stav, ktorý bude napokon v rozpore s princípmi demokracie, takýto stav by nemal nastať," uviedol.

ÚS so siedmimi sudcami nemôže podľa Z. Pitoňákovej spĺňať svoju funkciu

Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR vypočul v pondelok ďalších štyroch uchádzačov o post ústavného sudcu, ktorí sa o funkciu uchádzajú opakovane. Ide o Zuzanu Pitoňákovú, Michala Matulníka, Petra Straku a Roberta Šorla.

Pitoňáková počas svojho vystúpenia kritizovala rozhodovaciu prax na Ústavnom súde. "Aj za tejto situácie má Ústavný súd povinnosť poskytovať ochranu sťažovateľom. Nesúhlasím s rozvrhom práce, kde je každému sudcovi prideľovaná jedna trinástina, namiesto toho, aby každý dostával jednu sedminu," uviedla s tým, že spisy by mali byť pridelené. "Nemáme, nie, že funkčný, nemáme Ústavný súd. Sedemčlenný Ústavný súd podľa môjho názoru nemôže spĺňať funkciu tak, ako má," vyhlásila na híringu. Pitoňákovú do funkcie navrhol poslanec parlamentu Eduard Adamčík (Most-Híd).

Matulníka do funkcie navrhla Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Straku nominovala Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

Záujemcovia o post ústavného sudcu mali odpovedať aj na otázky týkajúce sa zaisťovacích úkonov u niektorých sudcov a na list Združenia sudcov Slovenska (ZSS), ktorý na tieto udalosti podľa poslancov reagoval kritikou. Poslancov zaujímalo, či je potrebné špeciálne zaobchádzať so sudcami. "Som toho názoru, že tá kritika politikov, ale aj u sudcov, hranica kritiky je posunutá, sudca musí zniesť oveľa viac ako bežný občan," reagoval Straka, ktorý je členom ZSS, no slová v stanovisku združenia považuje podľa vlastných slov za prisilné.

Šorla do funkcie nominovala Slovenská advokátska komora, ako aj Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Je takisto členom ZSS, napriek tomu sa s obsahom stanoviska sa nezhoduje. Považuje túto komunikáciu za zbytočnú. "Zákon o sudcoch nepozná úkon odobratie mobilov, on pozná vznesenie obvinenia, a vtedy pozná zákon pozastavenie funkcie," vyjadril sa Šorl k tejto téme s tým, že ZSS nemalo zasahovať do mediálneho obrazu tohto prípadu.

Ústavnoprávny výbor ukončil híring, vypočul R. Štefánika a S. Trnkócyho

Foto: TASR - Jakub Kotian

Pondelkový verejný híring pred parlamentným ústavnoprávnym výborom ukončili dvaja noví uchádzači o post ústavného sudcu. Róberta Štefánika na post nominovala Slovenská advokátska komora, Slavomíra Trnkócyho Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.

Zlepšenie dôveryhodnosti nielen Ústavného súdu SR, ale aj súdnictva ako takého, je podľa Štefánika otázkou na zákonodarcov a na politickú vôľu. "Ako najväčší a obrovský pretrvávajúci problém vnímam prieťahy v konaní a neschopnosť systému tak, ako je nastavený, na to reagovať," uviedol s tým, že by mali byť stanovované lehoty na konania.



Dôveryhodnosť si musí sudca podľa Štefánika vybudovať sám, jeho rozhodnutia musia byť jasné, zrozumiteľné, zreteľné, nemali by vyvolávať možnosti výkladu, mali by byť odôvodnené tak, aby boli pochopiteľné účastníkom konania. Štefánik tiež nevidí dôvod, prečo by sa malo brániť registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Osoby s inou sexuálnou orientáciou by podľa neho mali mať rovnaké práva, aké má väčšinová spoločnosť.

Ako posledný pred členov výboru predstúpil Trnkócy. Okrem iného mal odpovedať na otázky týkajúce sa jeho postoja k hodnotovým otázkam. "Nedotýka sa ma žiadnym spôsobom, keby mali osoby rovnakého pohlavia priznané rovnaké postavenie ako heterosexuálne páry, nerozumiem, v čom by mohli byť registrované partnerstvá pre spoločnosť nevhodné," objasnil svoj postoj.



Trnkócy tiež uviedol, že život nenarodených detí, rovnako ako ľudské práva iných, už narodených osôb, sú chránené dovtedy, kým nezasahujú do práv iných. "V tomto prípade treba pozerať rovnako na počaté deti, ale aj na ochranu života a zdravia potenciálnych matiek," skonštatoval.

Dôveryhodnosti Ústavného súdu SR by chcel Trnkócy napomôcť tak, že bude podľa svojich slov rozhodovať nezávisle, nestranne a svoje rozhodnutia jasne a nestranne odôvodňovať.