Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priznáva, že obdobie po rozdelení nebolo úplne jednoduché a nezaobišlo sa bez prejavov, ktoré mali dať Čechom pocítiť, že sa stali menšinou na Slovensku.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) – Z rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) plynie veľké poučenie, že múdre národy časom dokážu prekonať aj "zbrklé" činy horúcich hláv, ktoré sa nevedia a nechcú dohodnúť. Myslí si to editor najstaršieho českého krajanského webu cesi.sk a podpredseda jedného z prvých krajanských združení - Českého spolku Bratislava Jiří Výborný.
Poukazuje pritom na to, že sa konečne začali napĺňať slová o nadštandardných česko-slovenských vzťahoch, ktoré boli tesne po rozdelení skôr propagandistickou ilúziou politikov ako realitou, akú vnímal občan, pracovne či rodinne spojený s obidvoma republikami. Podľa Výborného tomu pomohol aj fakt, že už oveľa menej hodnotíme jeden druhého. "Dnes sa väčšina našich spoločných otázok už nerieši ani v Prahe, ani v Bratislave, ale v Bruseli, a na vzájomných vzťahoch sa to – mám pocit – prejavilo tým, že znovu si začíname viac vážiť druhej krajiny ako dobrého suseda, s ktorým máme aj dnes viac spoločného, ako rozdielneho," uviedol pre TASR.
Pripomína v tejto súvislosti kontrast medzi spoločenskou realitou po rozdelení v porovnaní s tým, čo zažívame v súčasnosti. "Ak v prvých rokoch po rozdelení bola najmä na slovenskej strane výrazne cítiť potreba výraznejšie sa vymedziť voči českej strane prakticky vo všetkých smeroch od politiky až po jazyk a kultúru, som rád, že dnes už je tento trend skutočne okrajový. Cítiť snahu radšej spolupracovať ako dobrí susedia, ako vyhľadávať nejaké trecie plochy," zdôraznil Výborný.
Priznáva, že obdobie po rozdelení nebolo úplne jednoduché a nezaobišlo sa bez prejavov, ktoré mali dať Čechom pocítiť, že sa stali menšinou na Slovensku. "Boli i takí ´hej, Slováci,´ áno, no oveľa viac bolo takých, pre ktorých ani Česi, ani česká menšina na Slovensku nie sú nejakí cudzinci," zdôraznil Výborný.
Aj česká menšina na Slovensku rekapituluje 30 rokov od rozdelenia, bilanciu však poznamenáva fakt, že kým Slovákov v Česku pribúda, rady českej menšiny v SR sa stenčujú, v priebehu 30 rokov sa ich počet znížil na menej ako polovicu. "Keď si to spojíme s postupujúcou asimiláciou, pretože naše deti a vnuci vyrastali v slovenskom prostredí, majú slovenské školy, tak budúcnosť českej menšiny na Slovensku nevyzerá ružovo, hoci podľa výsledkov ostatného sčítania naďalej ostáva treťou najpočetnejšou v SR," konštatuje Výborný.
Poukazuje pritom na to, že sa konečne začali napĺňať slová o nadštandardných česko-slovenských vzťahoch, ktoré boli tesne po rozdelení skôr propagandistickou ilúziou politikov ako realitou, akú vnímal občan, pracovne či rodinne spojený s obidvoma republikami. Podľa Výborného tomu pomohol aj fakt, že už oveľa menej hodnotíme jeden druhého. "Dnes sa väčšina našich spoločných otázok už nerieši ani v Prahe, ani v Bratislave, ale v Bruseli, a na vzájomných vzťahoch sa to – mám pocit – prejavilo tým, že znovu si začíname viac vážiť druhej krajiny ako dobrého suseda, s ktorým máme aj dnes viac spoločného, ako rozdielneho," uviedol pre TASR.
Pripomína v tejto súvislosti kontrast medzi spoločenskou realitou po rozdelení v porovnaní s tým, čo zažívame v súčasnosti. "Ak v prvých rokoch po rozdelení bola najmä na slovenskej strane výrazne cítiť potreba výraznejšie sa vymedziť voči českej strane prakticky vo všetkých smeroch od politiky až po jazyk a kultúru, som rád, že dnes už je tento trend skutočne okrajový. Cítiť snahu radšej spolupracovať ako dobrí susedia, ako vyhľadávať nejaké trecie plochy," zdôraznil Výborný.
Priznáva, že obdobie po rozdelení nebolo úplne jednoduché a nezaobišlo sa bez prejavov, ktoré mali dať Čechom pocítiť, že sa stali menšinou na Slovensku. "Boli i takí ´hej, Slováci,´ áno, no oveľa viac bolo takých, pre ktorých ani Česi, ani česká menšina na Slovensku nie sú nejakí cudzinci," zdôraznil Výborný.
Aj česká menšina na Slovensku rekapituluje 30 rokov od rozdelenia, bilanciu však poznamenáva fakt, že kým Slovákov v Česku pribúda, rady českej menšiny v SR sa stenčujú, v priebehu 30 rokov sa ich počet znížil na menej ako polovicu. "Keď si to spojíme s postupujúcou asimiláciou, pretože naše deti a vnuci vyrastali v slovenskom prostredí, majú slovenské školy, tak budúcnosť českej menšiny na Slovensku nevyzerá ružovo, hoci podľa výsledkov ostatného sčítania naďalej ostáva treťou najpočetnejšou v SR," konštatuje Výborný.
