Bratislava 8. októbra (TASR) – Kniha Dušana Hanáka s názvom Hľadanie človeka v globalizovanom svete prichádza v týchto dňoch na pulty slovenských knižných obchodov. Za účasti autora ju v pondelok večer (7. 10.) predstavilo vydavateľstvo Slovart. Do života ju uviedol fotograf Alan Hyža.

V rozsiahlom cykle 152 farebných a čiernobielych fotografií z rokov 2006 - 2017 prináša filmový režisér a scenárista Dušan Hanák (1938) humánne a empatické svedectvo o ľuďoch žijúcich na okraji spoločnosti v globalizovanom svete. Výtvarne pôsobivé dokumentárne snímky z Angoly, Ruska, Indie, Nepálu, ale aj zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Bulharska, Francúzska, Nemecka a Talianska zachytávajú rôznorodosť a charakter obyčajných ľudí v ich autentických prostrediach.

Režisér, scenárista, fotograf a pedagóg Dušan Hanák (1938) nakrútil 20 krátkych a sedem celovečerných filmov, pričom niektoré z nich boli hneď po svojom vzniku zakázané. Autor bol nominovaný na Oscara za film Obrazy sveta (1972) a za svoju tvorbu získal množstvo prestížnych ocenení na medzinárodných filmových festivaloch (MFF), medzi nimi Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu na MFF v Berlíne za film Ja milujem, ty miluješ v roku 1989 alebo Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii na MFF Karlove Vary v roku 2008. Je autorom troch kníh, v súčasnosti sa venuje dokumentárnej fotografii.

„V krajinách, ako je Nepál, žijú ľudia asketickým životom, vedia sa tešiť z maličkostí. Alebo v Angole sú ľudia pozitívni, tešia sa z toho, že tam konečne nie je vojna, pretože dlhé roky mali občiansku vojnu a nevedeli prečo. Nie sú tam však ľudia zvyknutí na fotografovanie. Pritom ja mám veľmi rád pred objektívom práve takých, ktorí nie sú zvyknutí na fotografovanie a nechcem od nich, aby stáli v nejakej póze, chcem ich zachytiť autenticky,“ povedal pre TASR autor a dodal: „Táto knižka sa volá Hľadanie človeka v globalizovanom svete. Tá globalizácia spája ľudí, ale sú aj ľudia na okraji spoločnosti, ktorí sa tam ocitli bez toho, aby to bola ich chyba. Pritom všetci ľudia nemajú také možnosti, aké sú u nás. Mňa celý život zaujímali ľudia na okraji, dokonca som žil niekoľko rokov v minulom režime tak, že aj ja som sa cítil na okraji spoločnosti. Takže mám určitý cit pre týchto ľudí, viem sa s nimi stotožniť. Ja ich nefotografujem len pre ich sociálnu situáciu, ja fotografujem aj preto, že aj v týchto ľuďoch na okraji spoločnosti sa dá nájsť pramienok ľudskosti. Takže táto kniha je naozaj aj o hľadaní človeka a hľadaní ľudskosti.“