Leštiny/Bratislava 10. februára (TASR) - Na sklonku 19. storočia, v roku 1895, založil v Martine Jozef Gašparík-Leštinský kníhkupectvo a o dva roky neskôr aj tlačiareň. Knihy slovenských autorov sám sádzal, tlačil, korigoval, expedoval a predával. Vydal približne 140 cenovo dostupných kníh. Popri kníhkupeckej a vydavateľskej práci písal verše pre deti a osvetovo ladenú poéziu i prózu pre dospelých. Od narodenia vydavateľa, básnika, prozaika Jozefa Gašparíka-Leštinského uplynie v stredu 10. februára 160 rokov.

Záslužnú činnosť Jozefa Gašparíka-Lešitnského pripomína aj pamätná tabuľa v centre Martina. Visí na dome, v ktorom vydavateľ takmer tri desaťročia žil a pracoval. Zaslúžil sa o vydanie hlavne ľudovo-výchovných diel slovenských spisovateľov ako napríklad August Horislav Škultéty, Štefan Krčméry, alebo Jozef Gregor Tajovský.

Jozef Gašparík sa narodil 10. februára 1861 v obci Leštiny, podľa názvu ktorej si vytvoril aj príponu k priezvisku - Leštinský. Pochádzal zo skromných pomerov, jeho otec bol miestny obuvník, ktorý chcel, aby sa tomuto remeslu venoval aj jeho syn. Ten však už ako malý chlapec našiel záľubu vo vzdelávaní, čo sa prejavilo na výborných výsledkoch v evanjelickej ľudovej škole v Leštinách a vo Vyšnom Kubíne, kam sa rodina presťahovala v roku 1871.

Otec sa napokon podvolil túžbe syna a poslal ho v roku 1875 do Budapešti, kde sa Jozef Gašparík učil v tlačiarni Viktora Hornyánszkeho za kníhtlačiara. Z Budapešti pre zdravotné ťažkosti odišiel po dvoch rokoch a vrátil sa do Vyšného Kubína.

V roku 1878 však odišiel do Martina, kde sa rok v miestnom Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku zdokonaľoval v remesle tlačenia kníh. V spolku neskôr pracoval ako sadzač, ale v roku 1895 si v Martine otvoril vlastné kníhkupectvo a v roku 1897 aj tlačiareň a vydavateľstvo. "Všetky slovenské knihy má vždy na sklade J. Gašparík, knižný a papierový obchod v Turčianskom Svätom Martine," tak znel jeho reklamný slogan.

Popri tlačiarenskej, vydavateľskej či kníhkupeckej práci písal Jozef Gašparík-Leštinský veršované, ale aj prozaické knihy pre deti a dospelých so silným osvetovým charakterom, čím nadviazal na svoju prvú prozaicky ladenú knihu Zo života (1894), ktorá bola namierená proti alkoholizmu.

Ako detského autora Gašparíka-Leštinského poznali najmä z knižiek Malý žiačik (1906) či Pri kozúbku (1912). Pre mládež, ale aj dospelých napísal knihy veršovačiek ako Veršíky na pohľadnice (1907), Veršíky do pamätníka (1908), Jarné piesne (1920), Piesne, verše a rečňovanky (1927). Výlučne dospelému čitateľovi venoval prózy ako napríklad Martin Rebrina a jeho chodníčky (1911), alebo Ondrej Nákova a Svoreňov ženský klobúk (1911).

Jozef Gašparík-Lešinský patril aj k milovníkom divadla. Bol jedným z najaktívnejších členov martinského Slovenského spevokolu, v ktorom stvárnil takmer 150 postáv. Od roku 1922 pôsobil tiež ako predseda Ústredia slovenských ochotníckych divadiel.

Bohato prispieval do vtedajších humoristických časopisov Rarášek a Černokňažník, v ktorom uverejňoval satirické príspevky v rubrike Jano z Búdy.

S manželkou Annou, s ktorou sa oženil v roku 1890, mal syna Jána a štyri dcéry Annu, Katarínu, Želmíru a Oľgu.

Jozef Gašparík-Leštinský, vydavateľ, kníhkupec, básnik, prozaik a priekopník slovenskej knižnej kultúry na začiatku 20. storočia, zomrel 4. júna 1931 v Martine, kde je pochovaný na Národnom cintoríne.