Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Varujú, že prípadným znížením platieb za poistencov štátu dôjde v zdravotníctve ku kolapsu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 12. októbra (TASR) - Celkové výdavky na zdravotníctvo v budúcoročnom návrhu rozpočtu by sa mali vyšplhať približne na 6,4 miliardy. Organizácie pôsobiace v zdravotníctve však tvrdia, že financií nebude dostatok, čo povedie k prehlbovaniu krízy v tomto sektore. Na spoločnej tlačovej konferencii kritizovali aj rozhodnutie znížiť platbu za poistencov štátu o 232,5 milióna eur.
"Rozpočet pre zdravotníctvo počíta s výdavkami v celkovej sume okolo 6,38 miliardy eur, čo je medziročný nárast o 411 miliónov eur. Počíta s úsporou 484 miliónov eur, čo je viac, ako dofinancuje oproti rozpočtu oproti roku 2021," povedal prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth s tým, že suma za poistencov štátu sa zníži na 1,1 miliardy eur. Kritizuje, že plán počíta napríklad s veľkými úsporami na špecializovanej ambulantnej starostlivosti.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Tomáš Malatinský, prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko, prezident Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení (APZZ) Štefan Zelník aj prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová sa zhodli v tom, že neustále znižovanie platieb za poistencov štátu ide proti všetkým vyhláseniam vlády, ktorá tvrdila, že chce zvyšovať kvalitu zdravotníctva.
Varujú, že prípadným znížením platieb za poistencov štátu dôjde v zdravotníctve ku kolapsu. Chýbajúce financie spôsobia podľa nich odchod zdravotníckeho personálu do okolitých štátov, zanikanie oddelení v nemocniciach a realizovať sa nebude môcť ani optimalizácia nemocničnej siete, na čo napokon podľa prezidenta ANS doplatí pacient.
Šéfka ZAP doplnila, že stúpa vek zdravotníkov a pacienti už teraz majú problémy nájsť si nových lekárov. Odložená zdravotná starostlivosť spôsobuje, že sa znižuje počet novodiagnostikovaných pacientov. Práve odložená zdravotná starostlivosť spôsobí ďalšie zvýšenie nákladov, keďže pacienti prichádzajú v neskorších štádiách svojej diagnózy a liečba bude nákladnejšia.
Zástupcovia zdravotníckeho sektora tiež zdôraznili, že kým okolité štáty v čase pandémie zvýšili finančné prostriedky pre zdravotníctvo, jedine na Slovensku je to naopak. Kým platba za poistencov štátu bude v susednom Česku na úrovni 77 eur, na Slovensku to bude 31 eur.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR na margo tejto témy v utorok reagovalo, že o návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo sa ešte rokuje. „Naším cieľom je dostať do systému toľko peňazí, koľko reálne potrebuje. To znamená, aby boli pokryté výdavky na zdravotnú starostlivosť a, samozrejme, aj na adekvátne podmienky, aj na prácu zdravotníkov,“ povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
"Rozpočet pre zdravotníctvo počíta s výdavkami v celkovej sume okolo 6,38 miliardy eur, čo je medziročný nárast o 411 miliónov eur. Počíta s úsporou 484 miliónov eur, čo je viac, ako dofinancuje oproti rozpočtu oproti roku 2021," povedal prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth s tým, že suma za poistencov štátu sa zníži na 1,1 miliardy eur. Kritizuje, že plán počíta napríklad s veľkými úsporami na špecializovanej ambulantnej starostlivosti.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Tomáš Malatinský, prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko, prezident Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení (APZZ) Štefan Zelník aj prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová sa zhodli v tom, že neustále znižovanie platieb za poistencov štátu ide proti všetkým vyhláseniam vlády, ktorá tvrdila, že chce zvyšovať kvalitu zdravotníctva.
Varujú, že prípadným znížením platieb za poistencov štátu dôjde v zdravotníctve ku kolapsu. Chýbajúce financie spôsobia podľa nich odchod zdravotníckeho personálu do okolitých štátov, zanikanie oddelení v nemocniciach a realizovať sa nebude môcť ani optimalizácia nemocničnej siete, na čo napokon podľa prezidenta ANS doplatí pacient.
Šéfka ZAP doplnila, že stúpa vek zdravotníkov a pacienti už teraz majú problémy nájsť si nových lekárov. Odložená zdravotná starostlivosť spôsobuje, že sa znižuje počet novodiagnostikovaných pacientov. Práve odložená zdravotná starostlivosť spôsobí ďalšie zvýšenie nákladov, keďže pacienti prichádzajú v neskorších štádiách svojej diagnózy a liečba bude nákladnejšia.
Zástupcovia zdravotníckeho sektora tiež zdôraznili, že kým okolité štáty v čase pandémie zvýšili finančné prostriedky pre zdravotníctvo, jedine na Slovensku je to naopak. Kým platba za poistencov štátu bude v susednom Česku na úrovni 77 eur, na Slovensku to bude 31 eur.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR na margo tejto témy v utorok reagovalo, že o návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo sa ešte rokuje. „Naším cieľom je dostať do systému toľko peňazí, koľko reálne potrebuje. To znamená, aby boli pokryté výdavky na zdravotnú starostlivosť a, samozrejme, aj na adekvátne podmienky, aj na prácu zdravotníkov,“ povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
