Bratislava 23. novembra (TASR) - Členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR od pondelkového rána pokračujú vo vypočúvaní kandidátov na generálneho prokurátora. Pred poslancov predstúpia dvaja zvyšní uchádzači - Ján Šanta a Maroš Žilinka. O post šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR sa uchádza sedem kandidátov, piatich vypočuli už počas štvrtka (19. 11.) a piatka (20. 11.).

Vo štvrtok výbor vypočul troch kandidátov, a to Jozefa Čentéša, Tomáša Honza a Jána Hrivnáka. V piatok vypočúvali členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR ďalších dvoch uchádzačov na post generálneho prokurátora, Juraja Klimenta a Rastislava Remetu.

Každý uchádzač má približne 15 minút na predstavenie koncepcie riadenia a ďalšieho rozvoja prokuratúry na Slovensku, takisto má predstaviť dôvody na svoju kandidatúru a svoje skúsenosti. Následne bude odpovedať na otázky členov výboru, zástupcov prezidentskej kancelárie, ako aj prítomných poslancov NR SR.

Okrem Šantu a Žilinku kandidujú za šéfa prokurátorov Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Ján Hrivnák, Juraj Kliment a Rastislav Remeta.

Parlament má voliť kandidáta na šéfa prokurátorov na schôdzi, ktorá sa začne v utorok (24. 11.). Voľba je podľa návrhu programu schôdze naplánovaná na stredu (25. 11.), predseda ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO) však pripustil možné presunutie termínu. Generálneho prokurátora menuje prezident SR.

Ján Šanta: Prokuratúra sa musí zreformovať čo najskôr

Prokuratúra by sa mala zreformovať, získať si späť dôveru, a to čo najskôr. Treba sa zamerať na sporné zastavené trestné stíhania a odmietnuté veci. Pred parlamentným ústavnoprávnym výborom to počas verejného vypočúvania povedal kandidát na generálneho prokurátora Ján Šanta. Za súčasný stav prokuratúry môže podľa neho zlyhanie kontroly. Rozšíril by preto Radu prokurátorov a posilniť by sa mala aj kontrola generálneho i špeciálneho prokurátora parlamentom. Vyhlásil, že je preverený ťažkými kauzami, preto je pripravený čeliť nástrahám budúcnosti.

Foto: TASR – Jakub Kotian

Šanta presadzuje proaktívnu prokuratúru. Nemôže sa podľa neho čakať na podnety či trestné oznámenia, prokurátori majú postupovať iniciatívne. "Výsledkom musí byť trestné konanie bez akýchkoľvek prieťahov," vyhlásil s tým, že prokuratúra musí reflektovať na zmeny legislatívy a musí na jej tvorbe aj participovať.

Prokuratúra by sa mala podľa Šantu kontrolovať vnútorne a verejne aj formálne a neformálne. Za vnútornú kontrolu považuje Radu prokurátorov, ktorá by sa mala rozšíriť a mali by v nej byť aj neprokurátori. Vonkajšou kontrolou má byť parlament, ktorému má generálny aj špeciálny prokurátor minimálne dvakrát ročne "skladať účty", pričom parlament by ho mohol aj interpelovať. Šanta sa zaviazal, že ako šéf Generálnej prokuratúry SR bude minimálne dvakrát ročne robiť odpočet pre verejnosť cez médiá. Odpočet by malo robiť aj celé vedenie prokuratúry.



Šanta presadzuje, aby každý právny čakateľ prešiel psychotestmi, pretože sa musí klásť dôraz aj na osobnosť prokurátora. Chce sa vyrovnať s prokurátormi, ktorí "padli". Za nevyhnutné považuje elektronické prideľovanie spisov.

V súvislosti s pomermi v prokuratúre vyhlásil, že zlyhal systém, pretože zlyhalo vedenie. "Zhorelo nám najvyššie poschodie, ale základy zostali," skonštatoval. Dodal, že ak mal informácie a dôkazy o tom, že zlyhal špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, podpísal výzvu na jeho odstúpenie.

Šanta mal opakovane odpovedať na otázky, prečo sa voči Kováčikovi nevyhranil skôr. "Sme poučení, sme citliví, vieme, kadiaľ ísť do budúcnosti," vysvetlil.

Marián Leško z prezidentskej kancelárie sa ho spýtal, že ak celý život pracuje konštruktívne, či nemá pocit, že príležitostí na poučenie bolo viac. "Vonkajšiemu pozorovateľovi sa môže zdať, že takýto stav mohol byť. Ale keď vás niekto odstrihne v roku 2010 od oficiálnych informácií, tak ste odstavený od oficiálnych informácií, a o to viac pracujete na svojich spisoch v prospech spoločnosti," skonštatoval.

Generálny aj špeciálny prokurátor nesmie byť vo funkcii dlhšie ako sedem rokov, myslí si Šanta. Upozornil, že po nejakom čase môže dôjsť ku kortešačkám. Nemôže sa podľa neho stať, aby zrazu niekto neustupoval z pozícií, mysliac na svoj záujem. Osoba na tomto poste musí byť podľa neho preverená, musí ukázať, čo dokázala, či bola pri veľkých a ťažkých kauzách. Takisto musí podľa neho fungovať kontrola.

Šanta by neprijal funkciu námestníka generálneho prokurátora. "Som prokurátor prvej línie, ktorý dozoruje, tvorí spis, obžaluje, nesie dôkazné bremeno, nesie zodpovednosť a má spis pevne v rukách," odôvodnil s tým, že by pokračoval v dozorovaní káuz, ak by sa nestal šéfom GP. Šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO) sa Šantu pýtal, že ak mu ide o proaktívnosť, či nerozmýšľal o uchádzaní sa o post špeciálneho prokurátora. "Rozmýšľať nad dvoma krokmi naraz sa mi zdá neadekvátne," povedal s tým, že o tom nerozmýšľal.

Šanta je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, v prokuratúre pôsobí takmer 30 rokov, pričom 15 rokov pôsobil v stredných riadiacich funkciách. V rezorte prokuratúry mieni zotrvať "v dobrom aj v zlom". Dodal, že aj keď sa prokuratúra potápala, vždy bol pilier, na ktorý sa dalo spoľahnúť. Do funkcie ho navrhol poslanec parlamentu Juraj Gyimesi (OĽANO).

Žilinka: Prokuratúra by sa mala otvoriť verejnej kontrole

Prokuratúra by sa mala otvoriť verejnej kontrole. Mala by sa zmeniť kultúra na prokuratúre a mala by sa očistiť od nehodných. Zvýšiť by sa mala aj jej transparentnosť. Pred parlamentným ústavnoprávnym výborom to počas verejného vypočúvania povedal kandidát na generálneho prokurátora Maroš Žilinka. Súčasťou zmeny by malo byť aj vyvodzovanie zodpovednosti dovnútra prokuratúry.

Žilinka považuje zmenu kultúry v prokuratúre za kľúčovú. Vyvodzovanie zodpovednosti vnútri prokuratúry nebolo doteraz včasné a ak aj nejaké bolo, tak bolo pod tlakom vonkajších okolností a médií. „Nedostaneme sa z tohto marazmu, ak si nebudeme vedieť urobiť poriadok vnútri prokuratúry, tak nám nikto neuverí, že vieme spraviť poriadok navonok," tvrdí Žilinka.

Generálny prokurátor by mal byť svetielkom na konci tunela. Prokurátori pod ním musia podľa neho pocítiť, že majú voľné ruky, a musia vidieť vzor.

Transparentnosť prokuratúry je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie cieľa, a tým je budovanie prokuratúry ako dôveryhodnej inštitúcie a s úctou k právu. Prejavovať sa musí v personálnej, riadiacej aj rozhodovacej funkcii, priblížil Žilinka.