Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odťažitý vzťah mala k 28. októbru aj početná nemecká menšina, ktorá mala v Československu viac než 23-percentný podiel, v Čechách, na Morave v Sliezsku dokonca približne tretinový.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) - Na Slovensku už dlhší čas prebieha diskusia, či má byť 28. október štátnym sviatkom. Jednorazovo sa ním stal 30. október, teda 100. výročie prijatia Martinskej deklarácie, zatiaľ čo výročie vzniku ČSR ostáva pamätným dňom. Osud tohto dátumu bol počas uplynulých 100 rokov rôznorodý.
Počas prvej Československej republiky išlo o deň pracovného pokoja, teda sa 28. októbra nesmelo pracovať. "Napríklad v pohraničí, v Krkonošiach, bol prípad, keď remeselníci dostávali pokutu od okresného úradu za to, že nemali 28. októbra zatvorené," povedal v Českej televízii český historik Jan Rychlík.
Podľa jeho slov, aj keď za prvej republiky panovala všeobecná zhoda, že je 28. október významným dátumom, ľavicové sily a najmä komunisti ho považovali za prevrat, po ktorom mala podľa želaní robotníkov nasledovať sociálna revolúcia. Ibaže žiadna nenastala. Dokonca v roku 1925 podali komunisti v parlamente návrh zákona, ktorý 28. október nepovažoval za sviatok, zato by sa oslavovali Deň Lenina, Deň Karola Marxa, namiesto Vianoc by sa oslavoval Slnovrat, a namiesto Veľkej noci by boli Jarné sviatky.
Odťažitý vzťah mala k 28. októbru aj početná nemecká menšina, ktorá mala v Československu viac než 23-percentný podiel, v Čechách, na Morave v Sliezsku dokonca približne tretinový.
Veľké prípravy sa konali v roku 1937 na 20. výročie vzniku ČSR, ktoré sa malo oslavovať v roku 1938. Pripravovalo sa viacero kníh, súčasťou osláv bol aj 10. Všesokolský zlet na prelome júna a júla. Ibaže mesiac pred oslavovaným dátumom, 29. a 30. septembra, prišiel Mníchov. Po Mníchovskej dohode bolo všetko inak. Vtedajšia vláda premiéra Syrového rozhodla, že žiadne oslavy nebudú a 28. október 1938 bol normálnym pracovným dňom. Iba na Pražskom hrade sa konala slávnosť, kde Syrový ako zastupujúci prezident – namiesto Edvarda Beneša – vykonal prehliadku čestnej jednotky, prijal členov vlády a v Lánoch potom položili veniec na hrob Tomáša G. Masaryka. Veľmi dobre vystihol atmosféru týchto chvíľ titulok úvodníku v Lidových novinách: Slávnosť v slzách.
Naopak, pompézne boli prvé povojnové oslavy 28. októbra 1945. Až do roku 1951, teda ešte tri roky po tzv. Víťaznom februári v roku 1948, sa oslavoval vznik republiky ako jeden z dvoch štátnych sviatkov – tým druhým bol 9. máj, koniec druhej svetovej vojny. Od roku 1951 ostáva 28. október dňom pracovného pokoja ako Deň znárodnenia.
Neskôr, 28. októbra 1968, prijal parlament zákon, ktorým sa Československo menilo na federáciu. Počas normalizácie, v roku 1975, sa tak zmenil tento deň na "trojjediný" sviatok – vznik ČSR, Deň znárodnenia a Deň vzniku Československej federácie. Ale už nie ako deň pracovného pokoja, ale obyčajný pamätný deň. Až po roku 1988 sa 28. október stal opäť štátnym sviatkom pod novým názvom Deň nezávislosti.
Počas komunistického režimu prevládala téza, že pre vznik Československa bola rozhodujúca Veľká októbrová socialistická revolúcia. "Bez 7. novembra by nebolo 28. októbra," hlásali nápisy vo výkladoch. A v tomto duchu učil deti aj dejepis pre 7. ročník základnej školy.
Podľa neho boli napríklad československé légie zneužité na boj proti sovietskej vláde a za obnovenie kapitalizmu v Rusku. Napokon, samotného 28. októbra 1918 len-len že nedošlo k socialistickej revolúcii: "Správa o kapitulácii Rakúska-Uhorska sa rozšírila po Prahe 28. októbra 1918 ráno. Bola prijatá s veľkým jasotom a radosťou. Robotníci zastavili prácu, tisíce manifestujúcich zaplnili ulice Prahy. Strhávali znaky nenávidenej monarchie a vyvolávali slávu československému štátu. Revolučné nadšenie schvátilo široké vrstvy pracujúcich. Chýbala im však vedúca sila, ktorá by revolučný boj organizovala."
Nová Československá republika podľa učebnice bola dôležitým medzníkom, no keďže jej zakladatelia vtlačili buržoázny charakter, nemohol nový štát "zaistiť sociálne oslobodenie pracujúcich".
Historik Josef Tomeš z Masarykovho ústavu Akadémie vied k výročiam vzniku ČSR pre Českú televíziu povedal: "Okrúhle výročia 28. októbra majú svoju špecifickú históriu. Buď sa oslavujú v nenormálnych, nedemokratických pomeroch ako v roku 1958 alebo 1978, svojím spôsobom aj 1988. A v roku 1938, 1948 a 1968 sa potom 28. október oslavoval v tieni momentálnych neblahých udalostí – Mníchova, februára 1948 a napokon augusta 1968."
Počas prvej Československej republiky išlo o deň pracovného pokoja, teda sa 28. októbra nesmelo pracovať. "Napríklad v pohraničí, v Krkonošiach, bol prípad, keď remeselníci dostávali pokutu od okresného úradu za to, že nemali 28. októbra zatvorené," povedal v Českej televízii český historik Jan Rychlík.
Podľa jeho slov, aj keď za prvej republiky panovala všeobecná zhoda, že je 28. október významným dátumom, ľavicové sily a najmä komunisti ho považovali za prevrat, po ktorom mala podľa želaní robotníkov nasledovať sociálna revolúcia. Ibaže žiadna nenastala. Dokonca v roku 1925 podali komunisti v parlamente návrh zákona, ktorý 28. október nepovažoval za sviatok, zato by sa oslavovali Deň Lenina, Deň Karola Marxa, namiesto Vianoc by sa oslavoval Slnovrat, a namiesto Veľkej noci by boli Jarné sviatky.
Odťažitý vzťah mala k 28. októbru aj početná nemecká menšina, ktorá mala v Československu viac než 23-percentný podiel, v Čechách, na Morave v Sliezsku dokonca približne tretinový.
Veľké prípravy sa konali v roku 1937 na 20. výročie vzniku ČSR, ktoré sa malo oslavovať v roku 1938. Pripravovalo sa viacero kníh, súčasťou osláv bol aj 10. Všesokolský zlet na prelome júna a júla. Ibaže mesiac pred oslavovaným dátumom, 29. a 30. septembra, prišiel Mníchov. Po Mníchovskej dohode bolo všetko inak. Vtedajšia vláda premiéra Syrového rozhodla, že žiadne oslavy nebudú a 28. október 1938 bol normálnym pracovným dňom. Iba na Pražskom hrade sa konala slávnosť, kde Syrový ako zastupujúci prezident – namiesto Edvarda Beneša – vykonal prehliadku čestnej jednotky, prijal členov vlády a v Lánoch potom položili veniec na hrob Tomáša G. Masaryka. Veľmi dobre vystihol atmosféru týchto chvíľ titulok úvodníku v Lidových novinách: Slávnosť v slzách.
Naopak, pompézne boli prvé povojnové oslavy 28. októbra 1945. Až do roku 1951, teda ešte tri roky po tzv. Víťaznom februári v roku 1948, sa oslavoval vznik republiky ako jeden z dvoch štátnych sviatkov – tým druhým bol 9. máj, koniec druhej svetovej vojny. Od roku 1951 ostáva 28. október dňom pracovného pokoja ako Deň znárodnenia.
Neskôr, 28. októbra 1968, prijal parlament zákon, ktorým sa Československo menilo na federáciu. Počas normalizácie, v roku 1975, sa tak zmenil tento deň na "trojjediný" sviatok – vznik ČSR, Deň znárodnenia a Deň vzniku Československej federácie. Ale už nie ako deň pracovného pokoja, ale obyčajný pamätný deň. Až po roku 1988 sa 28. október stal opäť štátnym sviatkom pod novým názvom Deň nezávislosti.
Počas komunistického režimu prevládala téza, že pre vznik Československa bola rozhodujúca Veľká októbrová socialistická revolúcia. "Bez 7. novembra by nebolo 28. októbra," hlásali nápisy vo výkladoch. A v tomto duchu učil deti aj dejepis pre 7. ročník základnej školy.
Podľa neho boli napríklad československé légie zneužité na boj proti sovietskej vláde a za obnovenie kapitalizmu v Rusku. Napokon, samotného 28. októbra 1918 len-len že nedošlo k socialistickej revolúcii: "Správa o kapitulácii Rakúska-Uhorska sa rozšírila po Prahe 28. októbra 1918 ráno. Bola prijatá s veľkým jasotom a radosťou. Robotníci zastavili prácu, tisíce manifestujúcich zaplnili ulice Prahy. Strhávali znaky nenávidenej monarchie a vyvolávali slávu československému štátu. Revolučné nadšenie schvátilo široké vrstvy pracujúcich. Chýbala im však vedúca sila, ktorá by revolučný boj organizovala."
Nová Československá republika podľa učebnice bola dôležitým medzníkom, no keďže jej zakladatelia vtlačili buržoázny charakter, nemohol nový štát "zaistiť sociálne oslobodenie pracujúcich".
Historik Josef Tomeš z Masarykovho ústavu Akadémie vied k výročiam vzniku ČSR pre Českú televíziu povedal: "Okrúhle výročia 28. októbra majú svoju špecifickú históriu. Buď sa oslavujú v nenormálnych, nedemokratických pomeroch ako v roku 1958 alebo 1978, svojím spôsobom aj 1988. A v roku 1938, 1948 a 1968 sa potom 28. október oslavoval v tieni momentálnych neblahých udalostí – Mníchova, februára 1948 a napokon augusta 1968."
