Za najpozitívnejší vplyv na vývoj samostatného Slovenska najviac respondentov (27 percent) považuje vstup do Európskej únie, NATO a prijatie eura.
Autor TASR
Bratislava 9. januára (TASR) - Štyridsaťpäť percent Slovákov vníma existenciu samostatného Slovenska ako úspešný príbeh. Ďalších 44 percent s tým nesúhlasí. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research, ktorý sa realizoval od 18. do 22. novembra na vzorke 1027 respondentov.
"Najväčšie rozdiely sú u ľudí s rôznym stupňom vzdelania. S vyšším vzdelaním je v spoločnosti viac Slovákov, ktorí hodnotia existenciu samostatného Slovenska ako úspešný príbeh," ozrejmila agentúra. Zvyšní respondenti to nevedeli zhodnotiť.
Za najpozitívnejší vplyv na vývoj samostatného Slovenska najviac respondentov (27 percent) považuje vstup do Európskej únie, NATO a prijatie eura. "Na popredných priečkach udalostí s najviac pozitívnym vplyvom sa umiestnil aj vstup do Schengenského priestoru (25 percent)," doplnila agentúra.
Za udalosť, ktorá negatívne ovplyvnila vývoj Slovenska, najviac respondentov (40 percent) označilo pandémiu ochorenia COVID-19. Za druhú najnegatívnejšiu udalosť označili zase víťazstvo hnutia OĽANO v posledných parlamentných voľbách (32 percent). Trojicu negatívnych míľnikov uzatvára vznik vlády Vladimíra Mečiara v roku 1994 (26 percent).
"Najväčšie rozdiely sú u ľudí s rôznym stupňom vzdelania. S vyšším vzdelaním je v spoločnosti viac Slovákov, ktorí hodnotia existenciu samostatného Slovenska ako úspešný príbeh," ozrejmila agentúra. Zvyšní respondenti to nevedeli zhodnotiť.
Za najpozitívnejší vplyv na vývoj samostatného Slovenska najviac respondentov (27 percent) považuje vstup do Európskej únie, NATO a prijatie eura. "Na popredných priečkach udalostí s najviac pozitívnym vplyvom sa umiestnil aj vstup do Schengenského priestoru (25 percent)," doplnila agentúra.
Za udalosť, ktorá negatívne ovplyvnila vývoj Slovenska, najviac respondentov (40 percent) označilo pandémiu ochorenia COVID-19. Za druhú najnegatívnejšiu udalosť označili zase víťazstvo hnutia OĽANO v posledných parlamentných voľbách (32 percent). Trojicu negatívnych míľnikov uzatvára vznik vlády Vladimíra Mečiara v roku 1994 (26 percent).