Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vzťah k mestu bol v skupinách pozitívny. V prípade Budapešti sa vyznačoval veľkou rôznorodosťou - od veľmi tesnej blízkosti až po tvrdenie, že rovnako doma sa dokáže cítiť v Záhrebe či v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 17. marca (TASR) – Hlavné mestá Vyšehradskej skupiny (V4) majú aj v súčasnosti veľa spoločného a ich vzájomne prepletajúce sa histórie majú i teraz veľký vplyv. Vyplýva to z výskumu Hodnoty a identita v hlavných mestách Višegrádu, ktorý v rámci výskumnej schémy Visegrad Fund rieši spolu s partnermi z krajín V4 Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV). TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
"Hlavným motívom výskumu bolo poznanie, že hlavné mestá V4 vykazujú v niektorých oblastiach odlišné vzorce správania od ostatných častí krajiny. Jednou z oblastí, kde sa odlišnosť prejavuje vo veľmi konkrétnej podobe, je aj voličské správanie obyvateľov hlavných miest v porovnaní s ostatnými časťami krajiny," povedala Magdalena Piscová zo Sociologického ústavu SAV. Výskum zbieral kvalitatívne údaje od dvoch skupín. V prvej boli zástupcovia lokálnych politických elít, predovšetkým členovia miestnych zastupiteľstiev, a v druhej skupine boli experti z rôznych oblastí spoločenského života. Fokusové skupiny sa uskutočnili na jeseň 2019.
Vzťah k mestu bol vo všetkých skupinách veľmi pozitívny. V prípade Budapešti sa vyznačoval veľkou rôznorodosťou - od veľmi tesnej blízkosti a pocitu, že v zahraničí "sa cíti ako nikto" až po tvrdenie, že "rovnako doma sa dokáže cítiť v Záhrebe či v Bratislave". "V prípade Prahy sa najviac prejavili ako stále prítomné a fungujúce mnohé prívlastky (zlatá Praha, stovežatá, srdce Európy, matka miest, Rím severu). V prípade Budapešti to boli metaforické prirovnania ako Kuba Európy, mix mediteránneho, balkánskeho a západoeurópskeho spôsobu života. U Varšavy a Bratislavy bola, napriek celkovo pozitívnemu vzťahu k mestu, viditeľná určitá rezervovanosť," povedal riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna.
Rezervovanosť bolo možné vidieť aj v prípade skúmania dôležitosti hlavného mesta pre utváranie národnej identity. Účastníci v prípade Bratislavy poukazovali na to, že slovenské hlavné mesto nepredstavuje, na rozdiel od iných hlavných miest, historicky prirodzené národné centrum a že identita Bratislavy je v dôsledku jej multikultúrneho vývoja slabo ukotvená. "Varšava sa ako národný symbol nespája priamo s mestom, ale skôr s určitými stavbami, ako je napríklad Národný štadión. V prípade Prahy a Budapešti sú obe mestá bytostne spájané s utváraním národnej identity a sú jej symbolom," povedala Piscová.
Jedna časť fokusových skupín sa týkala atmosféry či nastavenia obyvateľov v kategóriách optimizmu/pesimizmu. Z výskumu vyplýva, že všetky štyri hlavné mestá sú vnímané ako veľmi dynamické, ponúkajúce šance a mnohé príležitosti, mestá úspešných ľudí. "Je pritom paradoxné, že atmosféra v týchto mestách je vnímaná skôr ako pesimistická alebo minimálne ako zmes optimizmu a pesimizmu," uzavrel Bahna.
"Hlavným motívom výskumu bolo poznanie, že hlavné mestá V4 vykazujú v niektorých oblastiach odlišné vzorce správania od ostatných častí krajiny. Jednou z oblastí, kde sa odlišnosť prejavuje vo veľmi konkrétnej podobe, je aj voličské správanie obyvateľov hlavných miest v porovnaní s ostatnými časťami krajiny," povedala Magdalena Piscová zo Sociologického ústavu SAV. Výskum zbieral kvalitatívne údaje od dvoch skupín. V prvej boli zástupcovia lokálnych politických elít, predovšetkým členovia miestnych zastupiteľstiev, a v druhej skupine boli experti z rôznych oblastí spoločenského života. Fokusové skupiny sa uskutočnili na jeseň 2019.
Vzťah k mestu bol vo všetkých skupinách veľmi pozitívny. V prípade Budapešti sa vyznačoval veľkou rôznorodosťou - od veľmi tesnej blízkosti a pocitu, že v zahraničí "sa cíti ako nikto" až po tvrdenie, že "rovnako doma sa dokáže cítiť v Záhrebe či v Bratislave". "V prípade Prahy sa najviac prejavili ako stále prítomné a fungujúce mnohé prívlastky (zlatá Praha, stovežatá, srdce Európy, matka miest, Rím severu). V prípade Budapešti to boli metaforické prirovnania ako Kuba Európy, mix mediteránneho, balkánskeho a západoeurópskeho spôsobu života. U Varšavy a Bratislavy bola, napriek celkovo pozitívnemu vzťahu k mestu, viditeľná určitá rezervovanosť," povedal riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna.
Rezervovanosť bolo možné vidieť aj v prípade skúmania dôležitosti hlavného mesta pre utváranie národnej identity. Účastníci v prípade Bratislavy poukazovali na to, že slovenské hlavné mesto nepredstavuje, na rozdiel od iných hlavných miest, historicky prirodzené národné centrum a že identita Bratislavy je v dôsledku jej multikultúrneho vývoja slabo ukotvená. "Varšava sa ako národný symbol nespája priamo s mestom, ale skôr s určitými stavbami, ako je napríklad Národný štadión. V prípade Prahy a Budapešti sú obe mestá bytostne spájané s utváraním národnej identity a sú jej symbolom," povedala Piscová.
Jedna časť fokusových skupín sa týkala atmosféry či nastavenia obyvateľov v kategóriách optimizmu/pesimizmu. Z výskumu vyplýva, že všetky štyri hlavné mestá sú vnímané ako veľmi dynamické, ponúkajúce šance a mnohé príležitosti, mestá úspešných ľudí. "Je pritom paradoxné, že atmosféra v týchto mestách je vnímaná skôr ako pesimistická alebo minimálne ako zmes optimizmu a pesimizmu," uzavrel Bahna.
