V novembri a decembri 2023 uskutočnili výskumníci štyri fokusové skupiny, ktoré podľa hovorkyne odhalili rozmanitosť skúseností odídencov.
Autor TASR
Bratislava 25. februára (TASR) - Od vypuknutia vojny sa ľudia z Ukrajiny cítia na Slovensku prijatí, ale žijú v neistote. Ukázal to výskum odborníkov zo Slovenskej akadémie vied (SAV). V spolupráci s Akadémiou vied Českej republiky mapujú od septembra 2023 do konca roka 2024 skúsenosti odídencov. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.
V novembri a decembri 2023 uskutočnili výskumníci štyri fokusové skupiny, ktoré podľa hovorkyne odhalili rozmanitosť skúseností odídencov. "Rôznorodosť však spája vďačnosť za prijatie na Slovensku, ale aj celková neistota bez konkrétnejších predstáv o vlastnej budúcnosti," avizovala Zuzana Očenášová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Odborníci sa rozprávali aj s matkami, ktoré prišli na Slovensko, zatiaľ čo ich rodina ostala na Ukrajine. "Hoci sa ženám často podarilo zamestnať, mnohé z nich napriek svojmu vysokoškolskému vzdelaniu vykonávajú nekvalifikované a nízko ohodnotené práce," poznamenal Petr Mezihorák zo Sociologického ústavu SAV.
K neistote môže podľa Tinákovej prispievať aj zníženie príspevku pre poskytovateľov ubytovania Ukrajincom. "Pretrvávajúcim problémom zostáva aj dôstojné bývanie, ktoré by zaistilo nielen stabilitu, ale aj primerané podmienky pre život viacčlenných rodín či štúdium detí," upozornila Martina Wilsch z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
Na výskume sa podieľajú štyri pracoviská SAV - Spoločenskovedný ústav Centra spoločenských a psychologických vied, Ústav výskumu sociálnej komunikácie, Ústav etnológie a sociálnej antropológie a Sociologický ústav. V novembri a decembri odborníci uskutočnili štyri fokusové diskusie spolu s 32 participantmi.
V novembri a decembri 2023 uskutočnili výskumníci štyri fokusové skupiny, ktoré podľa hovorkyne odhalili rozmanitosť skúseností odídencov. "Rôznorodosť však spája vďačnosť za prijatie na Slovensku, ale aj celková neistota bez konkrétnejších predstáv o vlastnej budúcnosti," avizovala Zuzana Očenášová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Odborníci sa rozprávali aj s matkami, ktoré prišli na Slovensko, zatiaľ čo ich rodina ostala na Ukrajine. "Hoci sa ženám často podarilo zamestnať, mnohé z nich napriek svojmu vysokoškolskému vzdelaniu vykonávajú nekvalifikované a nízko ohodnotené práce," poznamenal Petr Mezihorák zo Sociologického ústavu SAV.
K neistote môže podľa Tinákovej prispievať aj zníženie príspevku pre poskytovateľov ubytovania Ukrajincom. "Pretrvávajúcim problémom zostáva aj dôstojné bývanie, ktoré by zaistilo nielen stabilitu, ale aj primerané podmienky pre život viacčlenných rodín či štúdium detí," upozornila Martina Wilsch z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
Na výskume sa podieľajú štyri pracoviská SAV - Spoločenskovedný ústav Centra spoločenských a psychologických vied, Ústav výskumu sociálnej komunikácie, Ústav etnológie a sociálnej antropológie a Sociologický ústav. V novembri a decembri odborníci uskutočnili štyri fokusové diskusie spolu s 32 participantmi.