Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opatrenia na znižovanie bariér by mali podľa výskumníkov smerovať jednak na zdravotnícky systém a tiež na rómske ženy.
Autor TASR
Bratislava 3. novembra (TASR) - Nedôvera k lekárom, vzdialenosť od zdravotníckych zariadení, absencia dokladov či nedostatok financií patria medzi bariéry rómskych žien v prístupe k zdravotníckej starostlivosti. Opatrenia na znižovanie bariér by mali byť podľa odborníkov smerované nielen na marginalizované komunity, ale aj na samotný zdravotnícky systém. Vyplýva to zo zistení výskumnej publikácie "Tematické zisťovanie zamerané na identifikáciu bariér rómskych žien pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti".
Cieľom výskumu bola validácia zistení z odbornej literatúry a identifikovanie ďalších bariér a opatrení pre pokračujúci výskum. "Medzi najzávažnejšie bariéry patria obavy a nedôvera k lekárom, strach z hospitalizácie a diagnózy či kultúrno-sociálne rozdiely v prístupoch k liečbe. Výraznými bariérami sú aj obmedzená mobilita pre rodinné alebo pracovné povinnosti a fyzická vzdialenosť od zdravotníckych zariadení," priblížili autori. Ďalšími problémami sú častá absencia dokladov a poistenia či nedostatok financií.
Opatrenia na znižovanie bariér by mali podľa výskumníkov smerovať jednak na zdravotnícky systém, tiež na rómske ženy (napríklad vo forme pilotných komunitných vzdelávaní či preplácania antikoncepcie), ale zamerať by sa mali aj na investície do infraštruktúry v marginalizovaných rómskych komunitách. "Nielen do základnej infraštruktúry, ale aj do služieb," priblížili. Okrem toho sú podľa nich dôležité aj ďalšie systémové opatrenia na odstraňovanie chudoby, diskriminácie na trhu práce a v oblasti podmienok práce a vyrovnávania prístupu k verejným službám.
Autori považujú za dôležité začať opatrenia zavádzať pilotne, v prípade pozitívnych výsledkov rozširovať ich implementáciu. Kľúčová je pritom podľa nich úloha miestnej samosprávy, no ak zlyháva, zodpovednosť by mala prevziať vláda. Taktiež dôležitá je podľa nich aj úloha neziskových organizácií.
Publikácia vznikla v spolupráci Ústavu verejnej politiky, Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v rámci národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity.
Cieľom výskumu bola validácia zistení z odbornej literatúry a identifikovanie ďalších bariér a opatrení pre pokračujúci výskum. "Medzi najzávažnejšie bariéry patria obavy a nedôvera k lekárom, strach z hospitalizácie a diagnózy či kultúrno-sociálne rozdiely v prístupoch k liečbe. Výraznými bariérami sú aj obmedzená mobilita pre rodinné alebo pracovné povinnosti a fyzická vzdialenosť od zdravotníckych zariadení," priblížili autori. Ďalšími problémami sú častá absencia dokladov a poistenia či nedostatok financií.
Opatrenia na znižovanie bariér by mali podľa výskumníkov smerovať jednak na zdravotnícky systém, tiež na rómske ženy (napríklad vo forme pilotných komunitných vzdelávaní či preplácania antikoncepcie), ale zamerať by sa mali aj na investície do infraštruktúry v marginalizovaných rómskych komunitách. "Nielen do základnej infraštruktúry, ale aj do služieb," priblížili. Okrem toho sú podľa nich dôležité aj ďalšie systémové opatrenia na odstraňovanie chudoby, diskriminácie na trhu práce a v oblasti podmienok práce a vyrovnávania prístupu k verejným službám.
Autori považujú za dôležité začať opatrenia zavádzať pilotne, v prípade pozitívnych výsledkov rozširovať ich implementáciu. Kľúčová je pritom podľa nich úloha miestnej samosprávy, no ak zlyháva, zodpovednosť by mala prevziať vláda. Taktiež dôležitá je podľa nich aj úloha neziskových organizácií.
Publikácia vznikla v spolupráci Ústavu verejnej politiky, Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v rámci národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity.
