Bratislava 3. februára (TASR) - Pri konšpiračných presvedčeniach treba brať do úvahy kvalitu demokratických inštitúcií a ich dôveryhodnosť, socioekonomické nerovnosti či korupciu. Aj na tieto štrukturálne faktory poukázali výskumníčky zo Slovenskej akadémie vied (SAV).

"Ak ľudia vnímajú kvalitu demokracie vo svojej krajine ako zlú, nedôverujú práve tým inštitúciám, ktoré ich majú chrániť, vnímajú vysokú korupciu a sociálnu nerovnosť, zvyšuje to ich podozrievavosť voči úmyslom elít. A je to prirodzené," uviedla Magdaléna Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied (CSPV) SAV.

V nepriaznivom a negatívne vnímanom sociálnom prostredí sú podľa jej slov šance, že znevýhodnených ľudí elity ohrozia vyššie. "Za takýchto podmienok sa konšpiračné presvedčenia nejavia ako nedostatok racionality jednotlivcov, ale skôr ako ich prirodzená reakcia na ohrozujúcu realitu," skonštatovala.

Jedným z takýchto faktorov, ktoré navodzujú pocit, že elity sa snažia oklamať a ublížiť ľuďom na nižších spoločenských priečkach, je podľa Evy Ballovej Mikuškovej z CSPV SAV prežívaná finančná neistota.

"Proces obviňovania elít oslabuje dôveru voči inštitúciám, elitám a establišmentu, keďže sú v celom príbehu vnímaní ako spolupáchatelia sprisahania a zneužívania obyčajných ľudí. Preto osoby, ktoré žijú v nepriaznivých životných podmienkach, môžu prejavovať viac antiestablišmentových postojov a viac nedôvery voči elitám, ktoré považujú za zodpovedné za svoju situáciu a stav krajiny," dodala Ballová Mikušková.