Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak chcú byť slovenskí študenti konkurencieschopní aj v rámci európskeho pracovného trhu, mali by tieto témy dôkladne poznať, napríklad, ako môže krajiny a ich ekonomiku ovplyvniť klimatická zmena.
Autor TASR
Bratislava 21. novembra (TASR) - Väčšine slovenských študentov chýba povedomie o tom, čo sú globálne rozvojové témy a ako môžu ovplyvniť krajinu ako Slovensko. Povedal pre TASR výskumník a vedecký pracovník zo Zambie Barnabas Mwansa, ktorý prednášal na univerzitách v rámci projektu nadácie Pontis. "Časť slovenských študentov má čiastočnú predstavu, o čo ide v rámci rozvojových tém, ktorým sa venoval tohtoročný summit OSN. Väčšine však chýba hlbšie pochopenie globálnych rozvojových cieľov. Na Slovensku mi celkovo chýba väčšia znalosť tejto problematiky," zdôraznil Mwansa.
Na rozvojovú pomoc vynakladá napríklad Európska únia ročne desiatky miliárd eur. Ak chcú byť slovenskí študenti konkurencieschopní aj v rámci európskeho pracovného trhu, mali by tieto témy dôkladne poznať, napríklad, ako môže krajiny a ich ekonomiku ovplyvniť klimatická zmena.
"Mám pocit, že učivo na Slovensku nie celkom zodpovedá potrebám pracovného trhu, kde je nutná väčšia znalosť a súvislosti globálneho vývoja. Tam je dôležité vedieť viac z oblasti politiky, ekonomiky životného prostredia aj genderových tém, ohľadom zapojenia sa žien do globálnej ekonomiky. To všetko by malo viesť k pochopeniu, ako žijú ľudia v iných spoločnostiach. Potešilo ma však, že študenti začali vnímať, ako ich globálne témy môžu ovplyvniť na lokálnej úrovni," konštatoval Mwansa s tým, že Slovensko sa ako člen EÚ podieľa na rozhodovaní o globálnych témach, ako je napríklad migrácia a utečenecká kríza.
Mwansa o tom diskutoval so slovenskými študentmi. "Na riešenie tejto otázky je potrebné podporovať mier, aby sa spoločnosti stali viac mierumilovné, stabilnejšie a predvídateľnejšie. Utečenci nechcú primárne žiť v Európe, či na Slovensku, ale prichádzajú do nej, pretože v krajinách, ako je Sýria, nie je mier. Je dôležité, aby študenti chápali, prečo dochádza k takým masívnym presunom ľudí vo svete," dodal Mwansa.
Lídri krajín sveta na tohtoročnom summite OSN o udržateľnom rozvoji v uplynulých troch dňoch prisľúbili úsilie o odstránenie extrémnej chudoby, zmenšenie počtu hladujúcich a zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti do roku 2030, ako aj splnenie predošlého prísľubu rozvinutých krajín, že od roku 2020 poskytnú 100 miliárd dolárov ročne chudobným a rozvojovým krajinám.
Na rozvojovú pomoc vynakladá napríklad Európska únia ročne desiatky miliárd eur. Ak chcú byť slovenskí študenti konkurencieschopní aj v rámci európskeho pracovného trhu, mali by tieto témy dôkladne poznať, napríklad, ako môže krajiny a ich ekonomiku ovplyvniť klimatická zmena.
"Mám pocit, že učivo na Slovensku nie celkom zodpovedá potrebám pracovného trhu, kde je nutná väčšia znalosť a súvislosti globálneho vývoja. Tam je dôležité vedieť viac z oblasti politiky, ekonomiky životného prostredia aj genderových tém, ohľadom zapojenia sa žien do globálnej ekonomiky. To všetko by malo viesť k pochopeniu, ako žijú ľudia v iných spoločnostiach. Potešilo ma však, že študenti začali vnímať, ako ich globálne témy môžu ovplyvniť na lokálnej úrovni," konštatoval Mwansa s tým, že Slovensko sa ako člen EÚ podieľa na rozhodovaní o globálnych témach, ako je napríklad migrácia a utečenecká kríza.
Mwansa o tom diskutoval so slovenskými študentmi. "Na riešenie tejto otázky je potrebné podporovať mier, aby sa spoločnosti stali viac mierumilovné, stabilnejšie a predvídateľnejšie. Utečenci nechcú primárne žiť v Európe, či na Slovensku, ale prichádzajú do nej, pretože v krajinách, ako je Sýria, nie je mier. Je dôležité, aby študenti chápali, prečo dochádza k takým masívnym presunom ľudí vo svete," dodal Mwansa.
Lídri krajín sveta na tohtoročnom summite OSN o udržateľnom rozvoji v uplynulých troch dňoch prisľúbili úsilie o odstránenie extrémnej chudoby, zmenšenie počtu hladujúcich a zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti do roku 2030, ako aj splnenie predošlého prísľubu rozvinutých krajín, že od roku 2020 poskytnú 100 miliárd dolárov ročne chudobným a rozvojovým krajinám.
